KOŠICE - Lekári zo špecializovaných ambulancií pohrozili, že prestanú ordinovať alebo začnú pacientov vo väčšej miere posielať do nemocníc. Vláda Roberta Fica totiž nesplnila svoje sľuby, že zabezpečí výraznejší nárast zdrojov pre zdravotníctvo, vyhlásil dnes pred novinármi zástupca lekárov Andrej Janco. Reakciu ministerstva zdravotníctva ČTK zisťuje.
"Napriek všetkým ubezpečeniam nešli dostatočné financie do zdravotníctva, žiadame dvojnásobok financií v zdravotníctve," uviedol predseda Slovenskej lekárskej únie špecialistov Janco, ktorý Valentoviča kritizuje už dlhšie. Chýbajúce peniaze sa podľa neho negatívne odrážajú na slabom ohodnotení zdravotníkov a prispievajú aj k nižšiemu záujmu o lekársku profesiu a tým k nedostatku odborníkov.
Janco preto vyzval lekárov k protestom. Mohli by sa podľa neho napríklad vyhýbať ordinovaniu, ak by boli oficiálne práceneschopní. Ďalšou formou nátlakových akcií by mohla byť zvýšená hospitalizácia pacientov, ktorých doposiaľ lekári liečia ambulantne, hoci ich stav by si nemocničnú liečbu vyžadoval, poznamenal. Týždenne by podľa neho mohlo ísť asi o 35.000 ľudí. Zvýšené náklady na nemocničnú starostlivosť by vytvárali tlak na ministerstvo zdravotníctva, aby zlepšilo odmeňovanie v ambulanciách, tvrdil Janco.
Na nízke príjmy sa dlhodobo sťažujú aj všeobecní lekári a zdravotníci v nemocniciach. Naposledy lekári a sestry zorganizovali hromadné protesty na jar roku 2006, keď do štrajku vstúpili viaceré nemocnice. Ešte o niekoľko týždňov skôr spustili nátlakovú akciu ambulantní lekári, ktorí odmietali poistencom štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne ošetrovať naplánované zákroky.
Predstavitelia súčasnej vlády sa v minulosti bránili kritike tvrdením, že presadili nárast odvodov do zdravotných poisťovní za poistencov štátu zo štyroch na 4,5 percentá priemernej mzdy. Do konca volebného obdobia by sa odvody podľa programového vyhlásenia mali zvýšiť na päť percent priemernej mzdy, čo by malo do systému priniesť niekoľko miliárd korún. Šetrenie peňazí priniesli podľa ministerstva aj nové pravidlá v lekárňach či tvrdšie podmienky hospodárenia zdravotných poisťovní.
Odhady o tohtoročných zdrojoch v slovenskom zdravotníctve sa rôznia, zdravotné poisťovne by však mali mať k dispozícii asi 100 miliárd korún. Je to približne o desatinu viac než vlani, pričom k nárastu prispel najmä rýchly ekonomický rast krajiny. Vďaka nemu sa totiž zvyšuje priemerná mzda, a tým automaticky aj výška odvodov. Napriek tomu najmä zdravotnícki odborári opakovane tvrdili, že v zdravotníctve chýbajú ďalšie miliardy korún, aby sa Slovensko v kvalite liečby dokázalo priblížiť vyspelejším štátom EÚ.
Janco preto vyzval lekárov k protestom. Mohli by sa podľa neho napríklad vyhýbať ordinovaniu, ak by boli oficiálne práceneschopní. Ďalšou formou nátlakových akcií by mohla byť zvýšená hospitalizácia pacientov, ktorých doposiaľ lekári liečia ambulantne, hoci ich stav by si nemocničnú liečbu vyžadoval, poznamenal. Týždenne by podľa neho mohlo ísť asi o 35.000 ľudí. Zvýšené náklady na nemocničnú starostlivosť by vytvárali tlak na ministerstvo zdravotníctva, aby zlepšilo odmeňovanie v ambulanciách, tvrdil Janco.
Na nízke príjmy sa dlhodobo sťažujú aj všeobecní lekári a zdravotníci v nemocniciach. Naposledy lekári a sestry zorganizovali hromadné protesty na jar roku 2006, keď do štrajku vstúpili viaceré nemocnice. Ešte o niekoľko týždňov skôr spustili nátlakovú akciu ambulantní lekári, ktorí odmietali poistencom štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne ošetrovať naplánované zákroky.
Predstavitelia súčasnej vlády sa v minulosti bránili kritike tvrdením, že presadili nárast odvodov do zdravotných poisťovní za poistencov štátu zo štyroch na 4,5 percentá priemernej mzdy. Do konca volebného obdobia by sa odvody podľa programového vyhlásenia mali zvýšiť na päť percent priemernej mzdy, čo by malo do systému priniesť niekoľko miliárd korún. Šetrenie peňazí priniesli podľa ministerstva aj nové pravidlá v lekárňach či tvrdšie podmienky hospodárenia zdravotných poisťovní.
Odhady o tohtoročných zdrojoch v slovenskom zdravotníctve sa rôznia, zdravotné poisťovne by však mali mať k dispozícii asi 100 miliárd korún. Je to približne o desatinu viac než vlani, pričom k nárastu prispel najmä rýchly ekonomický rast krajiny. Vďaka nemu sa totiž zvyšuje priemerná mzda, a tým automaticky aj výška odvodov. Napriek tomu najmä zdravotnícki odborári opakovane tvrdili, že v zdravotníctve chýbajú ďalšie miliardy korún, aby sa Slovensko v kvalite liečby dokázalo priblížiť vyspelejším štátom EÚ.
