Postihnutá rodina Rezničenkovcov- Zlatica, Sergej a ich synovia Stano a Erich. (Zdroj: Nový Čas)
PREŠOV - Prežili vlastnú smrť, ale následky ponesú až do konca života. Rodiny Slovákov, ktoré sa vrátili z Ukrajiny a utrpeli ožiarenie radiáciou, to majú stále veľmi ťažké. A to aj napriek tomu, že od chvíle, keď v Černobyli vybuchla jadrová elektráreň, zajtra uplynie 22 rokov.
„V mojom tele aj päť rokov po
výbuchu namerali radiáciu.
Bol som ako chodiaci jadrový
reaktor,“ povedal Sergej Rezničenko
(47), ktorého manželka
Zlatica (53) je zo Slovenska.
Späť do rodnej krajiny sa vrátila
spolu s rodinou pred dvanástimi
rokmi. Sergej strávil priamo
pri elektrárni v roku 1986 až
2,5 mesiaca. „Nemali sme
žiadne ochranné prostriedky.
Nik nepovedal, že sme
priamo ohrození. Až keď
sme oblasť opustili, nariadili
nám zakopať uniformu,
ktorú som mal denne na sebe,“
prezradil muž, ktorého
vojsko povolalo zo zálohy,
aby strážil vstup do rádioaktívnej
oblasti.
Zdravotné ťažkosti sa u neho začali prejavovať neskôr. „Má poruchy vnímania. Nedokáže sa poriadne sústrediť. Niekedy z ničoho nič začne byť agresívny. Sergej má aj choré kĺby a mnoho ďalších zdravotných ťažkostí,“ hovorí jeho žena Zlatica. Najhoršie je, že trpieť musia aj ich dvaja chlapci - Erik (18) a Stano (20) - ktorí sa narodili potom, ako sa S. Rezničenko z Černobyla vrátil.
Majú oslabenú imunitu a Erik sa šesť rokov pohyboval len na vozíku. Zlatica nemohla chodievať ani do práce, lebo sa venovala iba chorému manželovi. „Dostávala som opatrovateľský príspevok, ale ten mi pred dvoma rokmi vzali s odôvodnením, že nemám slovenské občianstvo. Pritom z nariadenia vlády, na základe ktorého som sa na Slovensko vrátila, vyplýva, že máme mať rovnaké práva a povinnosti ako ľudia so slovenským pasom,“ posťažovala sa Zlatica. S manželom teraz žijú len z jeho 10-tisícového (300 €) invalidného dôchodku a z toho, čím im prispejú dvaja starší synovia, ktorí sa už osamostatnili.
Zdravotné ťažkosti sa u neho začali prejavovať neskôr. „Má poruchy vnímania. Nedokáže sa poriadne sústrediť. Niekedy z ničoho nič začne byť agresívny. Sergej má aj choré kĺby a mnoho ďalších zdravotných ťažkostí,“ hovorí jeho žena Zlatica. Najhoršie je, že trpieť musia aj ich dvaja chlapci - Erik (18) a Stano (20) - ktorí sa narodili potom, ako sa S. Rezničenko z Černobyla vrátil.
Majú oslabenú imunitu a Erik sa šesť rokov pohyboval len na vozíku. Zlatica nemohla chodievať ani do práce, lebo sa venovala iba chorému manželovi. „Dostávala som opatrovateľský príspevok, ale ten mi pred dvoma rokmi vzali s odôvodnením, že nemám slovenské občianstvo. Pritom z nariadenia vlády, na základe ktorého som sa na Slovensko vrátila, vyplýva, že máme mať rovnaké práva a povinnosti ako ľudia so slovenským pasom,“ posťažovala sa Zlatica. S manželom teraz žijú len z jeho 10-tisícového (300 €) invalidného dôchodku a z toho, čím im prispejú dvaja starší synovia, ktorí sa už osamostatnili.
