BRATISLAVA - Voliť poštou zo zahraničia by mohli Slováci už aj prezidenta SR. Predpokladá to návrh novely zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ktorý v utorok posunuli poslanci Národnej rady (NR) SR do druhého čítania. Zákon sa má tiež upraviť tak, aby mohlo byť druhé kolo prezidentských volieb v rovnaký deň ako voľby do Európskeho parlamentu. Prijatie zákona je podmienené zmenou Ústavy SR.
Vytvoriť sa má informačný systém pre voľbu poštou. V ňom by sa volič zapísal do osobitného zoznamu voličov a videl by pohyb poštovej zásielky a hlasovacieho lístka. Hlasovací lístok by sa mohol dať vytlačiť aj z webovej stránky ministerstva vnútra. Žiadatelia by už nemuseli musieť komunikovať s obcou ich trvalého pobytu, ale všetky žiadosti budú prostredníctvom informačného systému na voľbu poštou adresované na jedno miesto, ktorým bude ministerstvo vnútra.
Európske a prezidentské voľby v rovnaký deň
Spojením európskych volieb s druhým kolom voľby prezidenta chcú predkladatelia dosiahnuť vyšší záujem ľudí o eurovoľby a posilniť legitimitu volených poslancov. Predpokladom na spojenie volieb, ako aj zavedenie voľby poštou vo voľbách prezidenta, je novelizácia Ústavy SR. Voľby prezidenta by sa podľa návrhu vyhlasovali najneskôr 110 dní pred ich konaním. V súčasnosti je to 55 dní vopred.
Osobitný okrsok na voľbu poštou
Na voľbu poštou by sa zriadil osobitný okrsok, pre ktorý by sa tvorili okrskové volebné komisie. Počet okrskov bude závisieť od počtu občanov, ktorí by prejavili záujem o hlasovanie poštou zo zahraničia. Pokiaľ by si volič zásielku s hlasovacími materiálmi v zahraničí neprevzal a obálka sa vráti ministerstvu ako nedoručená, volič by mohol najneskôr desať dní predo dňom konania volieb požiadať o opätovné zaslanie hlasovacích materiálov. Volič by mohol zároveň voľbu poštou zrušiť, ak by chcel napríklad požiadať o hlasovací preukaz a hlasovať na území SR. "Zrušiť voľbu poštou možno však iba v prípade, že sa obálka s volebnými materiálmi vrátila ministerstvu vnútra ako nedoručená. V opačnom prípade by nebolo možné zamedziť dvojitému hlasovaniu," priblížilo MV v návrhu. Novela by mohla byť účinná od 1. marca 2023.
Neschválili zmenu ústavy, ktorá riešila lehoty pri voľbe prezidenta
Poslanci Národnej rady (NR) SR neschválili v utorkovom hlasovaní novelu Ústavy SR, podľa ktorej by sa mohlo prvé kolo prezidentských volieb konať najneskôr 30 dní pred uplynutím funkčného obdobia úradujúceho prezidenta. V súčasnosti platí 60-dňová lehota. Skrátením mal vzniknúť priestor na zosúladenie termínu konania sa druhého kola volieb s termínom konania sa volieb do Európskeho parlamentu (EP). Okrem ústavnej zmeny boli potrebné aj úpravy v zákone o podmienkach výkonu volebného práva, ktorý prešiel do druhého čítania.
"Zosúladením termínu konania sa volieb do Európskeho parlamentu a druhého kola voľby prezidenta SR tak, aby sa konali v rovnaký deň a v rovnakom čase, by sa vyšlo v ústrety voličom, ktorí by nemuseli chodiť k volebným urnám dvakrát. Zároveň, ak by došlo k zvýšeniu volebnej účasti vo voľbách do Európskeho parlamentu, malo by to za následok aj posilnenie mandátov volených kandidátov," argumentovali predkladatelia. Ďalšie lehoty súvisiace s voľbou prezidenta sa mali predĺžiť. Dôvodom návrhu predĺžiť lehoty je plánované zavedenie voľby poštou pri prezidentských voľbách.
