BRATISLAVA – Novela zákona upravujúca rodičovský dôchodok je už podpísaná prezidentkou, no to neznamená, že je okolo nej ticho. Najnovšie sa k nej vrátil odborník na sociálnu politiku Jozef Mihál, ktorý poukázal na obdobné novinky u našich českých susedov, ktorí však celý zákon poňali úplne inak. Pripomenul aj negatíva, ktoré sa s tou slovenskou verziou spájajú.
Archívne video: Seniori by mohli dostávať rodičovský dôchodok, uviedol minister práce Krajniak
Novinku, veľmi podobnú nášmu rodičovskému dôchodku, zavádzajú aj v susednom Česku. Od nášho systému sa však líši vo viacerých bodoch. Takzvané „výchovné“, ako ho Česi označili, dostane totiž len jeden rodič, a to ten, ktorý sa preukázateľne o dieťa staral vo väčšom rozsahu, obvykle matka. Ako upozornil Mihál, na Slovensku dostanú rodičovské dôchodky na rozdiel od toho obaja rodičia.
Rozdiel je aj v tom, že "výchovné" bude v Českej republike pre všetkých rovnaké a to v sume 500 korún českých, čo je prepočte asi 20 eur za jedno vychované dieťa. Napríklad pri troch vychovaných deťoch tak dostane matka k dôchodku sumu 1500 korún, čo je asi 60 eur. „Na Slovensku je rodičovský dôchodok vypočítaný ako 1,5 % zo mzdy (resp. z vymeriavacieho základu) dieťaťa, napríklad ak malo dieťa mzdu 1000 eur, rodičovský dôchodok je 15 eur, súčasne rodičovský dôchodok za jedno dieťa môže byť najviac 21,80 eur,“ vysvetlil rozdiel Mihál.
Výchovné v Českej republike dostane zároveň matka za každé vychované dieťa, teda aj za také, ktoré pracuje na polícii alebo v armáde, za zdravotne postihnuté dieťa aj za dieťa, ktoré zomrelo, či momentálne žije v zahraničí. Dokonca aj za dieťa, ktoré samé je už na dôchodku. Na Slovensku na rozdiel od toho rodičia dostanú rodičovský dôchodok len za dieťa, ktoré platí odvody do Sociálnej poisťovne. „Rodičovský dôchodok nedostanú za dieťa, ktoré je u polície alebo v armáde, ani za zdravotne postihnuté, ani za dieťa, ktoré zomrelo, ani za dieťa, ktoré momentálne žije v zahraničí, ani za dieťa, ktoré samé je už na dôchodku,“ dodal Mihál.
Musia sa z niečoho zaplatiť
Mihál poukázal tiež na to, že rodičovské dôchodky sa musia z niečoho zaplatiť. „Aj preto sa bude zvyšovať dôchodkový vek, budú sa znižovať novopriznávané dôchodky, bude sa pokračovať v slabej valorizácií už vyplácaných dôchodkov, aj preto sa sprísnia podmienky na priznanie predčasných dôchodkov a nebudú sa zvyšovať minimálne dôchodky,“ tvrdí.
Podľa jeho slov sa kvôli tomu tiež spomalí zvyšovanie odvodov sporiteľov do II. piliera. „Ak si sporíte na svoj dôchodok v II. pilieri, v roku 2023 sa mali do II. piliera posielať príspevky vo výške 5,75 % z vašej mzdy a od roka 2024 vo výške 6 % z vašej mzdy. Zákon sa však zmenil a posielať si budete menej, menej si nasporíte,“ upozornil.
„Pre korektnosť treba dodať, že vašou kompenzáciou bude priaznivejší spôsob krátenia vašich starobných dôchodkov z I. piliera. Ale treba dodať aj to, že to nestačilo. Ako ďalšiu ranu sporiteľom sa minister Krajniak spolu s poslancami za OĽaNO chystá zdaniť dôchodky, vyplácané z II. piliera formou tzv. programového výberu,“ dodal.
„Aj preto je nešťastný spôsob ´odškodnenia´ žien, ktoré vychovali deti (i mužov...), formou rodičovských dôchodkov. Lepším a adresnejším spôsobom by bolo navýšenie osobných mzdových bodov žien za roky, kedy vychovávali dieťa. Súčasne by to bolo lacnejšie, nemuseli by sa prijímať opatrenia, ktoré mnohých poškodia. Jedny krivdy sa nahrádzajú druhými.“ odkázal.
Výhrady mala aj Čaputová
Podľa novely, ktorú prezidentka Zuzana Čaputová podpísala koncom októbra, má byť rodičovský dôchodok vyrátaný na každého rodiča ako 1,5 percenta z jednej dvanástiny úhrnu vymeriavacích základov dieťaťa za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza príslušnému kalendárnemu roku, z ktorého bolo zaplatené poistné na starobné poistenie.
Novela ráta tiež s možnosťou odchodu do predčasného dôchodku po odpracovaní 40 rokov. Do tohto obdobia by sa však nemali rátať niektoré náhradné doby získané pred 1. januárom 2004, ako napríklad doba štúdia.
Aj Čaputová upozornila na to, že rodičovský dôchodok prinesie benefity jednej skupine dôchodcov, pričom ďalšie skupiny dôchodcov zákon nerieši. Ide napríklad o dôchodcov, ktorých deti pracujú v ozbrojených zboroch a odvádzajú odvody na výsluhové dôchodky podľa osobitného zákona, dôchodcov, ktorí nemajú deti alebo im deti zomreli, alebo majú deti so zdravotným postihom, ktoré z toho dôvodu nemôžu pracovať, alebo také, ktoré pracujú v zahraničí, či z iného dôvodu nepracujú. Toto legislatívne opomenutie je preto podľa prezidentky potrebné v následných legislatívnych krokoch napraviť, najmä so zameraním pozornosti na skupiny dôchodcov s najnižšími dôchodkami.
