BRATISLAVA - Ak by bolo januárové referendum o možnosti skrátiť volebné obdobie platné, došlo by k priamej zmene Ústavy SR a parlament by už o tom nehlasoval. Zhodujú sa na tom ústavní právnici. Vincent Bujňák z Katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave pripomenul, že platný výsledok referenda by neviedol k vyhláseniu predčasných volieb.
"V prípade, ak by referendum bolo platné a väčšina voličov by zároveň odpovedala kladne, došlo by tým k priamej zmene ústavy a navrhované znenie by už nebolo predmetom hlasovania parlamentu," povedal ústavný právnik a bývalý politik Radoslav Procházka. Podobne to vidí aj Bujňák. "Ak bude referendum platné, vytvorí sa ním všeobecne záväzné pravidlo správania sa s právnou silou ústavného zákona, ktoré bude súčasťou ústavného textu," doplnil.
Ústavný súd SR podľa Bujňáka odmietol názory niektorých ústavných právnikov, že referendum je len drahým prieskumom verejnej mienky. "V prípade platného výsledku referenda by nebolo potrebné žiadne hlasovanie poslancov Národnej rady," zdôraznil. Platným referendom by sa vytvoril ústavný základ na to, aby mohol byť parlament rozpustený buď ľudovým hlasovaním alebo uznesením, za ktoré by hlasovalo 76 poslancov. "Práve takýto ústavný základ dnes v ústave chýba, a je to rozdiel napríklad oproti starostom, primátorom alebo predsedom samosprávnych krajov, kde takýto ústavný základ už dnes existuje, a preto je ich možné odvolávať miestnym referendom," priblížil ústavný právnik.
Parlament by mohol prijať uznesenie už vo februári
V prípade platného referenda by mohol parlament teoreticky už vo februári prijať uznesenie k svojmu rozpusteniu, ak by sa našlo 76 poslancov na jeho podporu. "To by potom znamenalo, že predseda Národnej rady by vyhlásil parlamentné voľby, ktoré by sa mohli konať v lete budúceho roku," dodal Bujňák. Upozornil tiež, že ľudové hlasovanie o rozpustení parlamentu by sa mohlo iniciovať aj niekoľko týždňov po riadnych parlamentných voľbách, pretože referendová otázka neobsahuje žiadne časové obmedzenie. "V Európe pritom existujú len dva štáty, ktoré umožňujú rozpustenie celoštátneho parlamentu z iniciatívy ľudu, a to Lotyšsko a Lichtenštajnsko," pripomenul s tým, že v Lotyšsku majú zavedené časové obmedzenia.
Ústavný právnik Peter Kresák pripomenul nález Ústavného súdu z roku 2021, podľa ktorého občania v referende vykonávajú zákonodarnú právomoc popri Národnej rade bezprostredne. "Znamená to, že v prípade, ak by bolo toto referendum platné, návrhy, ktoré obsahuje referendová otázka a ktoré majú podobu konkrétnych ústavných článkov, by sa tak stali súčasťou platného ústavného textu," priblížil Kresák, ktorý pôsobí v mimoparlamentnej strane Dobrá voľba a Umiernení. Dodal, že predseda NR SR by bol povinný prijatý návrh vyhlásiť ako ústavný zákon.
"Aj keď mám vážne pochybnosti o ústavnosti či zmysluplnosti navrhovaného riešenia (napríklad možnosť kedykoľvek skrátiť funkčné obdobie NR SR na základe uznesenia NR SR prijatého iba hlasmi 76 poslancov alebo povinnosť predsedu NR SR vyhlasovať každý výsledok referenda ako ústavný zákon), musím konštatovať, že v prípade, ak by toto referendum bolo platné, poslanci by už o jeho obsahu nemohli rozhodovať a teda nedošlo by ku kolízii s ich výkonom poslaneckého mandátu," doplnil Kresák.
Ústava hovorí, že výsledky referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastní nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bude rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda. Referendum bude 21. januára 2023. Ľudia sa budú môcť vyjadriť, či súhlasia s tým, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie referendom alebo uznesením NR SR. Má to zabezpečiť zmena ústavy. Referendum inicioval Smer-SD s ďalšími opozičnými stranami.
