TRNAVA - Jeseň je v znamení chorôb, pričom toto obdobie mnohí z nás častejšie využívajú na návštevu lekára. Túto možnosť pritom využívajú aj zahraniční ľudia, či tí, ktorí od 24. februára utekajú pred vojnou. O to prekvapujúci je fakt, že po viac ako pol roku sa stále nájdu prípady, pri ktorých nám doslova zastavuje mozog. Svoj príbeh sa rozhodla napísať mladá Ukrajinka, ktorú v Trnave odmietol vyšetriť lekár!
Snáď pre každého z nás je viac-menej istota, že keď máme nejaký problém, alebo sme chorí, tak nás vyšetrí náš lekár. Prichádza totiž pochmúrne a studené počasie, ktoré so sebou prináša aj epidémie rôznych ochorení a nápor na zdravotníctvo tak stúpa. S chúlostivým problémom sa vo štvrtok vybrala k lekárovi aj Ukrajinka Anna, ktorá študovala v Trnave a tu aj má lekára. Jej skúsenosť ale vôbec nie je dobrá. Ako vysvetlila, lekár, ku ktorému išla, ju odmietol vyšetriť a posielal ju k jej lekárovi, ktorého má na Ukrajine.
Archívne VIDEO IOM v partnerstve s IPčkom poskytujú psychologickú pomoc ľuďom, ktorí utiekli pred vojnou z Ukrajiny
"Na začiatok by som chcela povedať, že pred časom som u tohto lekára bola, mal moju zdravotnú kartu a nemal problém s mojím „statusom“ ani s ničím iným. Za odbery som zaplatila a sestrička počas objednávania zdôraznila, že to takto bude aj tentoraz. Povedala som, že to pre mňa nie je problém - nečakala som bezplatné vyšetrenie," začala nahnevaná mladá žena. Úvod vyšetrenia so sestričkou v ambulancii podľa jej slov prebiehal štandardne - dávala jej otázky týkajúce sa zdravotného stavu, no potom sa z vedľajšej miestnosti, kde údajne sedel lekár, mali ozvať otázky, či ide o utečenca z Ukrajiny.
Absurdita a plač
"A zrazu začala absurdita. Povedal, že ma vyšetrovať nebude, lebo sa mu to neoplatí, keďže mu za mňa nezaplatí poisťovňa. Potom ponúkol skvelé riešenie - za lekárom môžem ísť späť domov - na Ukrajinu. Prekvapilo to aj samotnú sestričku a chvíľku sa to snažila zachrániť. Oznámila, že ak by šlo o niečo akútne, tak sa môžem na nich obrátiť. Keď počula, že som sa objednala práve kvôli akútnosti, bezradne povedala, nech počkám niekoľko mesiacov a možno to prejde samo. Následne mi poradila, nech naozaj skúsim „svojho“ lekára na Ukrajine," dodala Ukrajinka žijúca na Slovensku. Priznala, že lekára má oficiálne stále na Ukrajine, rovnako tak aj rodinu a byt, kam sa môže vrátiť, no žije tu aj veľa Ukrajincov, ktorí takúto možnosť nemajú. Podľa jej slov preplakala celú cestu z nemocnice do roboty, nie však pre to, ako sa ku nej lekár zachoval, ale pri myšlienke na iných ľudí, ktorí sú tu sami, bez kamarátov, pričom nevedia dobre reč.
"Na Ukrajine „svojich“ lekárov nemajú. Už len z predstavy, že ich niekto v zlom zdravotnom stave pošle 1116+ km domov a odmietne pomôcť, ma zoviera úzkosť. Nerada píšem tento post. Nerada sa dostávam preč z mojej bubliny kamarátov a kolegov, vďaka ktorým sa na Slovensku cítim ako doma. Táto totálna vojna odhaľuje strašné a temné stránky ľudstva. Ukrajinci práve teraz umierajú a bojujú o možnosť existovať, milovať, hovoriť vlastným jazykom vo svojich mestách, študovať na svojich univerzitách a chodiť k svojim lekárom. Je mi veľmi ľúto, že sa táto temnota rozšírila do celého sveta a spôsobuje to, že sa niektorí ľudia necítia v bezpečí. Stále však verím, že spolu túto tmu porazíme. Možno už len tým, že o nej hovoríme. Lebo kto iný, ak nie my?" uzavrela.
Stanovisko trnavskej nemocnice a VÚC
Podľa Anny sa celá vec stala v trnavskej nemocnici, ktorú sme oslovili. Tá však tvrdí, že celá záležitosť sa neudiala u nich, ale v inom zdravotnom stredisku. "Spomínaný prípad sa nestal vo Fakultnej nemocnici Trnava, ale pravdepodobne na Poliklinike Družba, pričom toto zdravotnícke zariadenie nespadá pod Fakultnú nemocnicu Trnava," uviedol pre Topky.sk hovorca trnavskej nemocnice Matej Martovič.
Vo veci sme oslovili aj VÚC Trnava, keďže župa vydáva povolenia na otvorenie ambulancií. "Trnavský samosprávny kraj nie je zriaďovateľom trnavskej polikliniky, ani ambulancií v nej. V súvislosti so spomínaným prípadom neevidujeme oficiálny podnet. Vo všeobecnosti, doposiaľ neevidujeme problémy s ošetrovaním odídencov," napísali z odboru komunikácie Trnavského kraja.
Szalay: Je to obrovský problém
Na incident reagoval aj hlavný lekár Bratislavského kraja Tomáš Szalay. Ten poukázal na to, že s blížiacou sa zimou a hrozbou ruského bombardovania energetickej štruktúry sa zvyšuje pravdepodobnosť ďalšej utečeneckej vlny. Priznal pritom, že zdravotná starostlivosť o utečencov nie je zo strany štátu vôbec zabezpečená, pričom štát o tom údajne nevie.
"Zdravotná starostlivosť o odídencov z UA nie je zo strany štátu zabezpečená a štát o tom ani nevie. Odídenci majú síce podľa Lex Ukrajina a MZ nárok na tzv. potrebnú zdravotnú starostlivosť, ale túto starostlivosť im nemá kto poskytnúť, keďže slovenskí poskytovatelia nemajú povinnosť ich ošetrovať, neuznávame vzdelanie ukrajinských pediatrov, ktorí by mohli poskytovať časť zdravotnej starostlivosti, poskytnutá starostlivosť sa veľmi komplikovane administruje a vykazuje, úhrada z VšZP za takto poskytnutú starostlivosť je nižšia než sú náklady poskytovateľa," poukázal Szalay na sociálnej sieti.
Ďalší problém pritom nastáva v lekárňach, kde síce podľa zákona majú Ukrajinci právo dostať lieky na chronické ochorenia za rovnakých podmienok, ako Slováci, no stáva sa, že od nich lekárne častokrát žiadajú zaplatiť plnú sumu bez spoluúčasti štátu. "Lebo inak ich vraj „nepustí“ ich softvér, alebo sa nechcú naťahovať s poisťovňou, v ktorej takéto recepty narazia na automatické revízie. A to sa týka aj Ukrajincov, ktorí u nás legálne pracujú a platia si poistné," upozornil nahnevane.
Podľa vlastných slov sa počas leta lekárov v rámci bratislavského kraja pýtal, či ošetrujú aj ľudí so statusom odídenec. Ako vysvitlo, vyše tri štvrtina opýtaných priznala, že sa stará aj o utečencov, pričom v 96 percentách ide o zhruba 10 takýchto pacientov mesačne. Avšak, až takmer dve tretiny si túto starostlivosť nevykazujú do štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Smutný je aj fakt, že až polovica zo zvyšnej tretiny tvrdí, že peniaze za ošetrenie odídencov aj tak neuvidia.
"Inými slovami, z primárnej starostlivosti poskytnutej odídencom je uhradená len šestina. Významným problémom je, že tvorcovia zdravotnej politiky na ministerstve zdravotníctva z dát VšZP odvodzujú, že potreba zdravotnej starostlivosti pre odídencov je nízka, čerpajú málo starostlivosti = sú zdraví, dostupnosť starostlivosti preto nie je problémom. Ale neuvedomujú si, že vidia len špičku ľadovca, ktorého 5/6 leží pod hladinou," upozornil s tým, že ak časť pacientov jednoducho nemá prístup k zdravotnej starostlivosti, je to riziko aj pre nás, Slovákov.
Na koniec však priznal aj jednu povzbudivú správu. A to, že postupne sa začína správnym smerom pohýnať uznávanie vzdelania ukrajinských pediatrov. "Po ôsmich rokoch, keď „sa“ to nedalo. V tomto som mierny optimista," uzavrel.
