BRATISLAVA - Je dokonané. Máme za sebou veľkú volebnú noc. Počas spojených volieb 2022 si Slováci a Slovensky vyberali spomedzi veľkej hromady primátorov, starostov a županov. Ako sa konkrétne na voľby do VÚC pozerajú odborníci? Hodnotenie je pomerne ostré a účasť tiež zohrala svoju rolu.
archívne video
V prípade volebnej noci sa oči najskôr upierali na výsledky do volieb v rámci VÚC, kde sme si volili predsedov krajov, či ak chcete - županov. Víťazstvo tých-ktorých kandidátov bolo jasné už po prvých zverejnených číslach, no u niektorých to vyzeralo na poriadne napätý súboj až do poslednej možnej minúty. Napokon sa však veľké zmeny neudiali, a to ani v Prešove či v Košiciach alebo iných krajoch.
Najzbytočnejšie voľby do VÚC, hodnotí politológ, ďalší zas hovorí o tom, že vlna extrémizmu sa na týchto voľbách nezviezla
Preto sme oslovili politológov Radoslava Štefančíka (RŠ), Jozefa Lenča (JL) a Michala Cirnera (MC), aby zhodnotili priebeh volieb do VÚC, a ten veru nešetril kritickými slovami.
Ako hodnotíte voľby do VÚC a ich výsledky?
RŠ: Vyzerá to tak, že voľby VÚC sú tými najzbytočnejšími voľbami, ktoré máme. Zvolení župani sú spravidla buď nezávislí alebo politici, ktorí v straníckych štruktúrach hrajú druhé husle.
JL: Bez väčších prekvapení a s v celku zaujímavou volebnou účasťou. Fakt, že svoje pozície obhájili skoro všetci župani a županka, svedčí o tom, že im obyvatelia regiónov dôverujú a ocenili nie len ich každodennú politiku, ale aj ich snahu vyrovnať sa s krízami, ktorým čelí Slovensko a samospráva. Pozitívom je najmä to, že na vlne hnevu a frustrácie z kríz sa nezviezli rôzni extrémisti či nekompetentní "alternatívni" kandidáti.
MC: Z politologického hľadiska išlo o nudné voľby, pretože voliči stavili na istotu a väčšinou zvolili "starých" županov, primátorov a dali im znova dôveru. Voliči boli s ich výkonom spokojní, boli to voľby stability a istoty.
Čo zásadné sa zmenilo po tejto noci? Vypovedá to o akomsi prepadáku niektorých parlamentných strán, keďže vieme, že viedli hlavne nezávislí kandidáti?
RŠ: O prepadáku parlamentných strán by som vôbec nehovoril. Väčšina zo zvolených županov pochádza predsa z prostredia politických strán. A tzv. nezávislí kandidáti zasa boli podporovaní konkrétnymi politickými stranami.
JL: Z pohľadu prítomnosti politických strán v regiónoch či komunálnej politike sa nič zásadné nestalo. Nedá sa hovoriť o prepadáku, keďže trend vylarovania sa strán z regiónov a obcí je dlhodobým a podotýkam veľmi zlým javom, ktorý oslabuje zastupiteľský charakter demokracie. Kríza strán a nedôvera v politické elity sa prejavila aj v tom, že mnohé poslankyne a poslanci vo voľbách pohoreli. Prepadákom je sčasti výsledok Hlasu-SD, ktorý mal isto väčšie ambície a preferencie strany na národnej úrovni sa neprejavili do výsledku volieb.
MC: Nie, do veľkej miery boli zachované status quo. Nikto príliš veľa nestratil, nikto príliš veľa nezískal. Etablovali sa nové politické strany Hlas-SD a Aliancia.
Kto vás vo voľbách najviac prekvapil?
RŠ: Regionálne voľby nemajú prekvapenie. Ale dal by som do diskusie tému odstúpenia Borisa Kollára z funkcie predsedu parlamentu. Načasovaním volieb na dušičkový víkend totiž spôsobil, že komunálne voľby budú mať zrejme najnižšiu voličskú účasť v modernej histórii Slovenska.
JL: Sú to najmä víťazi, ktorých úspech málokto očakával. Župan Becik, primátor Oľha a čiastočne aj župan Majerský, ktorý mal rozhodne najkvalitnejšieho vyzývateľa.
Čakali ste taký napätý súboj v Prešovskom či v Nitrianskom kraji?
RŠ: V Prešove určite áno. Michal Kaliňák bol silný kandidát, pretože je to človek, ktorého pozná zrejme každý starosta na Slovensku. Nitrianskemu voličovi sa čudujem, že si vybral na čelo župy človeka, ktorý sa na určitý čas stal odborníkom na farmakológiu a covid chcel liečiť ivermektínom. To však menej vypovedá o ňom, ako skôr o mentálnej výbave nitrianskeho voliča.
JL: Suboj áno, no víťazstvo Becika nie.
MC: Najviac ma prekvapili výsledky v Prešove, kde som aj podľa relevantných prieskumov a poznateľnosti kandidáta favorizoval víťazstvo exprimátora Pavla Hagyariho. Prešovčania, ale odmietli stávku na istotu a kúpili mačku vo vreci pána Oľhu, a to nemyslím pejoratívne. Stavili na novú tvár, chcú niečo iné, nové.
V Prešovskom kraji sa napätý súboj očakával, pretože kandidát pána Majerského, pán Kaliňák bol považovaný za odborníka na samosprávu, predstaviteľa Rusínov, ktorí majú v Prešovskom kraji silné zastúpenie a tiež má ľavicové cítenie, ktoré je blízke veľkej časti voličov severovýchodu Slovenska. Naopak, pán Majerský je predsedom KDH a konfesia zohráva vo voľbách v Prešovskom kraji značnú rolu. V Nitre bol Belica najdlhšie slúžiaci župan, a to od vzniku samosprávnych krajov v roku 2001, navyše s podporou upadajúcej strany na regionálnej úrovni Smer-SD, išlo o únavu materiálu a aj vekovo pán Belica už nebol až tak konkurencieschopný, skôr sa čakalo, kto z protikandidátov zdvihne zástavu a preberie žezlo v NSK. Myslím, že sa pánovi Belicovi uľavilo.
Čo hovoríte na to, že Milan Belica končí niekoľkoročnú šnúru župana v Nitrianskom kraji?
JL: Je to koniec jednej éry a teda začiatok novej, je to tiež pre Hlas-SD prvé víťazstvo od ich vzniku a teda výzva pre stranu, župana a tiež župu.
Preberá hlavnú iniciatívu v týchto voľbách Hlas-SD alebo niekto iný? Čo to o Pellegriniho strane vypovedá?
RŠ: Hlas sa vybral správnou cestou. Vyzerá to tak, že nebude silný len na republikovej úrovni, ale rovnako v regiónoch a obciach. Má dobrý predpoklad na to, aby bol jednoznačným lídrom v parlamentných voľbách.
JL: Domnievam sa, že v súvislosti s voľbami v roku 2024 bude omnoho dôležitejšie to, ako sa iniciatívy chopia dnes stranícki nezávislí víťazi v komunálnych a regionálnych voľbách. Pellegriniho strana nateraz je jeho strana a musí popracovať na regrutacii skutočných osobnosti z regiónov.
MC: Hlas-SD sa etabloval, získal aj župana v NSK a dobrý výsledok urobil Michal Kaliňák v PSK, ktorého Hlas-SD podporoval. Iniciatívu ale preberajú nezávislí, ktorí sú stále na koni a z volieb na voľby sú silnejšie zastúpení.
Je úspech Jurinovej v Žiline a Viskupiča v Trnave aj tým, že na billboardoch sa neprezentovali značkou OĽaNO?
RŠ: Na túto otázku najlepšie odpovedajú sociológovia, ak sa rozhodli túto tému skúmať. Ale vzhľadom nato, že vo väčšine regiónov župani obhájili svoju pozíciu, vrátane toho bystrického, keďže starý župan bol len formálny, skutočným županom bol od začiatku jeho syn (vitajte v bystrickej monarchii, kde sa funkcie dedia po meči), je tento faktor zanedbateľný.
JL: Domnievam sa, že to mohol byť jeden z rozhodujúcich aspektov, najmä ak vidíme ako tragicky dopadli kandidáti OĽaNO v Nitre či v Košiciach.
MC: Určite im neuškodilo, že sa v predvolebnej kampani príliš k hnutiu OĽANO nehlásili.
