PREŠOV - O post predsedu Prešovského samosprávneho kraja (PSK) sa uchádza ústredný riaditeľ kancelárie Združenia miest a obcí Slovenska Michal Kaliňák z Prešova. Kandiduje s podporou Hlasu-SD, Smeru-SD, SNS a Aliancie. Medzi jeho priority patrí podpora firiem v regióne, školstvo reagujúce na potreby trhu práce či budovanie kanalizácií, vodovodov a čistiarní odpadových vôd.
-Prečo ste sa rozhodli kandidovať na post predsedu PSK? Kandidujete ako nezávislý kandidát či s podporou politických strán?
Kandidujem preto, lebo som človek z praxe, s viac ako 20- ročnými skúsenosťami v samospráve. Na základe toho ponúkam riešenia, ktoré potrebujú ľudia v našom kraji. Prešovská župa sa uzavrela sama do seba, je detašovaným pracoviskom KDH a vzdialila sa svojmu poslaniu. Aj preto chcem hneď po zvolení zaviesť výjazdové rokovania, každý mesiac v každom okrese, za účasti primátorov, starostov, poslancov župy z daného volebného obvodu, za účasti zástupcov škôl a sociálno-ekonomických aktérov s tým, že výsledky rokovania budú predmetom diskusie s občanmi.
Toto je spôsob, ako zvýšiť záujem ľudí o krajskú samosprávu a pritom dokázať, že ľudia nemusia chodiť na župu, ale že ona vie chodiť za nimi. Vo svojom prístupe k riadeniu župy vychádzam z toho, že jej poslaním je to, že v praxi bude "veľkým bratom" miest a obcí. To znamená, že bude poskytovať čo najlepší servis pre komunál, ktorý sedem dní v týždni priamo rieši životné situácie ľudí. Prešovská župa sa postupne uzavrela sama do seba, čo ubližuje ľuďom, nepomáha samosprávam a rovnako aj ostatným sociálno-ekonomickým aktérom. Nie som členom politickej strany a z pozície občianskeho kandidáta idem so stranami, ktoré podporili môj program, vďaka čomu sa stal spoločným plánom práce. Predpokladám, že práve strany, ktoré ma podporujú, získajú výrazný počet mandátov v krajskom parlamente a vďaka čomu dokážem presadzovať program, ktorý je manuál pre rozvoj kraja.
-V akom stave sa podľa vás nachádza kraj, aké najväčšie pozitíva i negatíva v ňom aktuálne vnímate?
Župa sa zmieta v energetickom aj ekonomickom armagedone. Vedenie župy sa chváli iba tým, že plní niektoré zákonné povinnosti. Toto nie je dobrá vizitka. Kraj ale má všetky predpoklady na to, aby dokázal profitovať z toho, čo sú silné stránky každého regiónu. Ide o cestovný ruch, agrosektor a naštartovanie ekonomiky cez obrovské investičné príležitosti, ktoré treba vidieť v investovaní do ľudí a v naštartovaní hospodárskej politiky. Sme jednoducho krajom investičných príležitostí a doposiaľ nevyužitého potenciálu.
-Akým problémom kraj čelí, aké výzvy ho čakajú a ako na ne chcete reflektovať?
Župa je v rozklade. Finančne pôsobí ako vykradnutá krčma. Nemá zodpovedného gazdu a tak to aj vyzerá. Dokonca terajšieho župana celé volebné obdobie podporovali strany vládnej koalície, s ktorými ide do týchto volieb. Oni už vo vysokej politike dokázali, že nezvládajú riadiť krajinu. To isté platí aj o našom kraji. Pán Majerský podpisuje zmluvy bez potrebného finančného krytia v rozpočte, na zákazkách profitujú cudzie firmy mimo nášho kraja. Najväčšia župa v krajine realizuje iba 37 eurofondových projektov. Aby toho nebolo málo, pätina dospelých má len základné vzdelanie. Desatina ľudí je bez práce. Tí, čo majú prácu, robia za najnižšie mzdy na Slovensku. Až 19 percent ľudí ohrozuje chudoba. Viac ako tri percentá domácností nemá vodovodnú prípojku. Toto sú problémy, ku ktorým ešte musíme pridať fakt, že župa strká hlavu do piesku pri marginalizovaných rómskych komunitách a tiež v odpadovom hospodárstve, kde mimochodom máme až 17 skládok a pritom 13 okresov. Na to všetko je potrebné reflektovať rýchlymi rozhodnutiami, ktoré vychádzajú z toho, že v najbližšom období nebude mať dedina, mesto ani župa dostatok financií, ale spoločným financovaním rozvojových aktivít sa to dá zvládnuť.
-Aké sú priority vášho programu, čo chcete v kraji zmeniť, akým oblastiam sa prioritne štyri roky venovať, prípadne na čo nadviazať?
Keď som uvažoval nad kandidatúrou, položil som si základnú otázku: Na čom záleží? Záleží mi na tom, aby si ľudia na dedine mohli kúpiť potraviny, pretože kým v mestách je samozrejmosť objednať si večeru, na mnohých dedinách predajňa čo i len základných potravín nie je samozrejmosť. Dva a pol roka sa snažím presadiť riešenia, avšak rezort pôdohospodárstva aj prešovská župa sa k problému otočili chrbtom. Záleží mi na tom, aby sme žili v bezpečí. Preto chcem podporiť rozširovanie kamerových systémov, ktoré ochránia starkých v domoch, deti na ihrisku, cyklistov na ceste a majetok v noci aj cez deň. To isté platí o adresnej podpore dobrovoľných hasičov, pretože župa ich musí začať jasne podporovať. Záleží mi na tom, aby sa firmy v Bratislave netešili z toho, že majú biznis z nášho kraja. Omnoho lepšie je dávať zákazky a pomáhať firmám v regiónoch, tak sociálnym podnikom, ako aj mestským firmám a tiež šikovným miestnym akčným skupinám. Toto sú dôležité lokálne fabriky. Záleží mi na tom, aby PSK skončil s výpredajom budov. Potrebujeme ich prerobiť na nájomné byty, pretože iba vďaka dostupnému bývaniu dáme perspektívu zdravotným sestrám či ošetrovateľkám, aby neodchádzali za prácou do zahraničia, aby učitelia vedeli, že majú strechu nad hlavou. Máme všetky predpoklady na to, aby sme profesiám, ktoré v kraji potrebujeme, dokázali odovzdať kľúče od nájomných bytov. A preto musí župa aktívne komunikovať so základnými školami, pretože od správneho rozhodnutia ich žiakov závisí to, akým spôsobom sa bude uberať stredné školstvo. To je potrebné nastaviť na trh práce a nie na úrady práce alebo zamestnanie v zahraničí. Máme možnosti na to, aby prístup k vode nebol výnimočnosť, ale samozrejmosť. Župa preto musí začať podporovať projektovú prípravu obcí na budovanie kanalizácií, vodovodov a čistiarní odpadových vôd. Máme na to, aby sme o mnohých okresoch nehovorili ako o najmenej rozvinutých či zaostalých, ale o prioritných, lebo si zaslúžia prioritnú pozornosť. To, že prichádzam s týmito a ďalšími riešeniami, je dôkazom môjho sklamania z toho, že roky sa neriešili tak podstatné a potrebné veci. Preto si dovolím ešte jednu otázku: Čo sa môže diať 29. októbra? Sú iba dve možnosti, buď pôjde všetko po starom, alebo bude všetko lepšie.
-Kandidujete ako jednotlivec, alebo máte okolo seba tím spolupracovníkov? Prečo tak postupujete?
Spolupracujem s mnohými kolegami, expertami z praxe a tiež s predstaviteľmi politických strán, ktoré podporujú moju kandidatúru a volebný program.
Na post predsedu PSK okrem Kaliňáka kandidujú aj Michal Biganič (nezávislý), Ján Bync (nezávislý), Ľubomír Goliaš (Hnutie Občan Národ Spravodlivosť), Filip Kuffa (Život - národná strana), Milan Majerský (KDH, Sme rodina, SaS, Za ľudí), Milan Mazurek (Republika), Jozef Mihalčin (Srdce - Slovenská národná jednota - strana vlastencov), Patrícia Reváková (Národná koalícia/Nezávislí kandidáti) a Ingrid Tomková (Kotlebovci – ĽSNS).
