BRATISLAVA - Ľudia nevolia politikov na to, aby sa vyhovárali, ako sa niečo nedá. Naopak, politici musia hľadať spôsoby, ako sa to dá. Do boja o bratislavského župana ide s heslom "...postavme spolu župu na nohy". Nemyslí si, že by v nej bolo všetko zlé, no chýba mu proaktívny prístup. Vysokoškolský profesor, vedec a v súčasnosti štátny tajomník pre regionálny rozvoj, Dušan Velič.
Odpoveď NIE nepovažuje za dostatočnú a snaží sa dotiahnuť veci do konca. Keby sa stal županom, je pripravený ustáť aj zdražovanie energií a hľadať možnosti, aby to ľudia pocítili, čo najmenej. Má skúsenosti z vysokej aj regionálnej politiky.
Čo vás motivovalo ísť do politiky?
Ja som bol dlhé roky v zahraničí, ale vrátil som sa na Slovensko, chcel som pomôcť slovenskej vede aj školstvu. Som na univerzite skoro 25 rokov. V princípe ide o to, že školstvo nie je v dobrej situácii a aj po rokoch je to stále zlé. Pochopil som, že Slovensko, žiaľ, je veľmi prepolitizované a ak chcete urobiť nejakú zmenu, je to možné len cez politickú angažovanosť.
Čo zo svojich profesijných skúseností by ste vedeli zužitkovať na župe?
V politike je to veľakrát o vzťahoch. Komunikujete s ľuďmi, snažíte sa ich pochopiť, ale i presvedčiť. Ako učiteľ a vedec mám kolegov, ktorí sú inteligentní, nestačia im lacné argumenty, učil som stovky študentov. Vedel som pracovať s ľuďmi a motivovať ich. Druhá časť príbehu je o tom, že keď robíte vedu, mnoho vecí, na ktorých pracujete, nefunguje na prvú. Musíte ich robiť znova, znova a znova, v podstate 75 % vecí nefunguje, takže som pomerne dobre trénovaný na trpezlivosť a mentálnu odolnosť. Nechcem tým povedať, že som ideálny do politiky, ale nejaká logika v tom je, že sa nesmiete vzdať, aj keď je výzva veľká. Veľakrát počujem kolegov, aj župana Drobu, že je to ťažké, vláda nám nepomáha. Ľudia ale nevolia politikov na to, aby im vyplakávali a aby im rozprávali, ako sa to nedá. My musíme hľadať spôsoby, ako sa to dá. Máme slúžiť ľuďom.
Momentálne pôsobíte ako štátny tajomník na Ministerstve investícií a regionálneho rozvoja. To je pozícia, z ktorej viete veľa vecí ovplyvniť. V čom je župná politika iná a v čom vidíte možnosti, ako presadiť svojej vízie?
- Pripravujeme procesy a legislatívu aj pre župy, poznám ju teda sprostredkovane, ale manažment župy je mi jasný. Viem presne, aký je potenciál župy, akými peniazmi disponuje a čo potrebuje. Dokonca sme v novom operačnom programe vyboxovali oproti iným rezortom tzv. regionálnu podporu až dve miliardy. Je to nová koncepcia ako podporovať regióny. Ide v princípe o to, že väčšina projektov je dopytových, to znamená - výzva, žiadosť, hodnotenie a v tejto súťaži dostanú úspešné projekty financovanie. My sme však chceli ísť participatívne, zospodu, že župa najlepšie vie, čo má podporiť, pošlete jej peniaze a ona sa sama rozhodne, čo chce financovať.
Dôležitý proces je komunikácia s ministerstvami a tento proces dnes župa nevyužíva dostatočne. Pán Droba o sebe hovorí, že robí údržbu kraja. My sme ministerstvo regionálneho rozvoj, my nie sme ministerstvo regionálnej údržby. Je mi niekedy zaťažko počúvať, že oprava ciest je rozvoj. Opravovať cesty je naša psia povinnosť. A aj tam sú obrovské rezervy. Poznám procesy na ministerstve, poznám procesy na župe a viem ich skĺbiť.
Akým je podľa vás Juraj Droba županom?
- On sám v nejakých rozhovoroch povedal, že robil údržbu a teraz to rozbalí. Ja zo svojich skúseností, pedagogickej, vedeckej a aj tejto politickej práce viem, že to nejde. Keď ste päť rokov robili údržbu, na základe čoho to rozbalíte? Že máte nejaký nový nápad? A predtým ste nápady nemali, alebo počas piatich rokov ste nepracovali naplno? Zrazu vás niečo osvietilo a chce sa vám začať viac pracovať, alebo len robíte predvolebnú kampaň? Je to absolútne neuveriteľné, nerozbalíte nič, po piatich rokoch budete pokračovať v tom istom štýle.
VIAC vo videorozhovore
Župu chce postaviť na nohy
Vaše heslo je „… postavme spolu župu na nohy." Navyše používate billboard, na ktorom ste hore nohami, nie je to už trocha cez čiaru? Darí sa podľa vás župe až tak zle?
Táto symbolika má dva rozmery. Nemám toľko peňazí, aby som oblepil celú Bratislavu billboardami ako pán Droba, moja kampaň je relatívne skromná. Museli sme byť kreatívni. Chceli sme tým, samozrejme, trochu provokovať, ale bolo to aj pravdivé v tom zmysle, že ja s tímom chceme župu postaviť na nohy nie preto, že by v nej bolo všetko zlé, ale tento kraj má na viac.
Procesy na župe nie sú proaktívne. Ako napríklad toľko diskutovaná Arriva. Vyberiete dopravcu, všetko je podpísané a 15. novembra, keď desiatky tisíc ľudí chce ísť do práce, autobusy neprišli. Keď som sa pána Drobu pýtal, či si aspoň tých šoférov pozrel, tak bol zaskočený. Je ich asi 400, ja by som si objednal na pol hodiny kino a ukážte mi tých šoférov. Keď idete do bitky, tak chcete predsa vidieť, kto za vami stojí. Celé to bolo veľké manažérske zlyhanie.
Aké sú priority Vášho programu, akým oblastiam sa chcete prioritne štyri roky venovať? Čo chcete v Bratislavskom kraji zmeniť?
- Môjmu programu dominujú štyri oblasti, chceme kraj Zelený, Zdravý, Vzdelaný a Prepojený, teda životné prostredie, zdravotníctvo a sociálne služby, školstvo a doprava. Doprava v Bratislavskom kraji je jedným z najväčších problémov, s ktorými sa chcem vysporiadať. Ľudia čakajú v autách v zápchach, alebo na zastávkach a denne strácajú drahocenný čas. Chýba nám skutočne integrovaná verejná doprava. Mojím prvým krokom bude zriadenie centrálneho dispečingu, ktorý bude riadiť mestskú hromadnú dopravu, regionálnu autobusovú dopravu a regionálnu vlakovú dopravu, ktorú chceme dostať pod správu župy.
Kraj kvári aj nedostatok nevyhnutných profesií. V tomto období potrebujeme ponúknuť benefity pre kraj nepostrádateľné povolania, lebo ich potrebujeme udržať, aby neodchádzali pracovať do zahraničia a ostali v našom kraji. Preto prichádzame s projektom služobných bytov a kartou benefitov, ktorú sme nazvali V.I.P., čo pre nás znamená Verejne Impaktové Povolania. Teda povolania, ktoré majú najvyšší vplyv na kvalitu služieb v našom kraji, a tými pre nás sú učitelia, zdravotníci a zamestnanci sociálnych služieb.
V oblasti zdravotníctva začneme jednoduchou elektronizáciou zdravotných služieb pre občanov. Potrebujeme navýšiť kapacity pediatrov a všeobecných lekárov a stabilizovať stavy zdravotných sestier. Župa má v kompetencii stredoškolské vzdelávanie sestier, ktorým poskytneme profesné štipendiá, aby pokračovali pracovať v župných zariadeniach.
Bratislavský kraj starne, a tak ako hľadáme miesto v škôlkach pre naše deti, podobnú situáciu zažívame aj pri našich senioroch. Potrebujeme systematicky navyšovať kapacity sociálnych zariadení, zlepšiť kvalitu ich zázemia, rovnako pre klientov ako pre zamestnancov.
Na župe vybudujeme Znalostný klaster, platformu, ktorá prepojí rodičov so školami a zamestnávateľmi. Potrebujeme zabezpečiť, aby naše deti mali perspektívu dobrého zamestnania aj v Bratislavskom kraji a nemuseli odchádzať do zahraničia.
Našou odpoveďou na klimatickú krízu bude novozriadené Centrum pre adaptáciu na klimatické krízu a energetické zmeny. Toto centrum bude občanom, ale aj firmám, malým a stredným podnikom a živnostníkom poskytovať poradenstvo v danej oblasti.
Problémom, ktorý ma ako chemika a bývalého environmentálneho aktivistu veľmi trápi je ustrnutie riešenia problému Vrakunskej skládky. Súčasný župan, pán Droba sa svojimi poslednými aktivitami v rámci tohoto problému snažil na problém upútať pozornosť. Ale tváriť sa ako aktivista z pozície župana, kde z podstaty svojho mandátu má reálny prístup na Ministerstvo životného prostredia, mi príde nanajvýš zvláštne. Zahrávame sa tu s hroziacou katastrofou, kde môžeme prísť o pitnú vodu na Žitnom ostrove. Vyhovárať sa na kompetencie je v tomto prípade naozaj len výhovorka a Vrakunská skládka je ukážkovým príkladom, že župan musí byť proaktívny.
V čom vidíte svoje silné stránky oproti ostatným kandidátom?
- Od začiatku som vyzývateľom pána Drobu, o ostatných veľa neviem. Mám skúsenosť s veľkou politikou a ministerstvami a tiež poznám procesy na župe, lebo my tie mechanizmy pomáhame vytvárať. Som dva roky štátnym tajomníkom pre regionálny rozvoj, a teda nie som žiaden nováčik v regionálnej politike. Myslím si, že moje manažérske skúsenosti pomôžu viesť župu proaktívne. Mám aj zahraničné manažérske skúsenosti, keď som pracoval v teame nositeľa Nobelovej ceny. Keď idem do nejakého projektu, vždy sa snažím, aby bol úspešný, nie len pre mňa, ale pre tých, pre ktorých to robím. Môžem sľúbiť, že sa nikdy nevzdám toho, aby sme zlepšili úroveň života v Bratislavskom kraji vo všetkých oblastiach. V zahraničí sa politici vnímajú trochu inak než na Slovensku, svoju prácu považujú za službu a mne bude cťou slúžiť.
Prof. Ing. Dušan Velič, DrSc. pochádza zo Žiliny, má 56 rokov. V súčasnosti zastáva funkciu štátneho tajomníka ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. Študoval na Wayne State University v USA, pôsobil v renomovanom Max Planck inštitúte v Berlíne a Caltechu (Kalifornský technologický inštitút). Pred vstupom do politiky sa venoval fyzikálnej chémii ako vedec a vysokoškolský pedagóg. Učí na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského. Pôsobil tiež ako predseda Slovenskej chemickej spoločnosti a bol predsedom predstavenstva Technologického inštitútu A. Ruprechta.
Advertoriál pripravený v spolupráci s kandidátom na predsedu Bratislavského samosprávneho kraja Dušanom Veličom
