BRATISLAVA – Zákon roka, ako býva označovaný štátny rozpočet, koncom minulého týždňa odobrila vláda. Na ťahu je však parlament, ktorý by mal o ňom rozhodnúť v skrátenom legislatívnom konaní. Koalícia však v pléne už väčšinu nemá, dôležitý tak bude každý jeden hlas. Z radov opozície sa však už niekoľko dní ozýva na jeho adresu kritika.
Podľa analytika Radovana Ďuranu z INESS-u na rozpočte poznať, že ho vláda pripravovala v strese a neistote. „Na jednu stranu sú to problémy vládnej koalície a strach z rozpočtového provizória, s ktorým návrh rozpočtu počíta. Na druhú stranu je to veľa faktorov naraz. Plán obnovy, nové eurofondy, inflácia, energetická kríza, požiadavky učiteľov, či lekárov. Nedá sa mieriť na všetky ciele naraz,“ uviedol.
Video: Vláda schválila štátny rozpočet na rok 2023
„Hodnotiť rozpočet môžeme z viacerých pohľadov. Podľa voľby priorít, to je vec politického presvedčenia. Z pohľadu ekonomickej efektívnosti je zrejmé, že sociálny systém pokračuje v štýle helikoptérového, neadresného rozdávania peňazí. Z pohľadu rozpočtového procesu ide o zlyhanie, nedodržané boli zvyklosti ani transparentná diskusia,“ dodal.
Plánovaný deficit na úrovni 6,44 percenta označil Ďurana za optimistický scenár. „Deficit je navyše umelo znížený dohodnutým memorandom s SE. Tieto náklady sa ale neskôr môžu do verejných financií dostať, napríklad vo forme dotácií na dostavbu 4- bloku JE,“ vysvetlil.
Rast výdavkov z 25,5 mld. na vyše 35 mld. eur pripisuje predpokladanej pomoci s energiami vo výške 3,5 mld. eur, zvyšovaniu miezd o 1,5 mld. eur a zvyšovaniu výdavkov na sociálne dávky o 2 mld. eur.
V prípade, ak by rozpočet nebol v parlamente schválený a nastalo by rozpočtové provizórium, spočíva podľa neho najväčšie riziko spočíva v neschopnosti adekvátne financovať zdravotníctvo.
Rozdeľujú viac ako 58 miliárd eur
Vláda si pre ľudí pripravila rozpočet, v ktorom počíta s deficitom verejných financií na úrovni 6,44 percenta HDP. Celkové príjmy verejnej správy by mali predstavovať 50,579 miliardy eur a výdavky 58,451 miliardy eur, s deficitom na úrovni 7,9 miliardy eur. Príjmy štátneho rozpočtu majú podľa návrhu predstavovať 26,699 miliardy eur a výdavky 35,041 miliardy eur. Hotovostný schodok štátneho rozpočtu má v budúcom roku dosiahnuť 8,3 miliardy eur. V súvislosti s energetickou krízou rozpočet na budúci rok počíta s výdavkami na kompenzačné opatrenia v celkovom objeme 3,4 miliardy eur.
Minister financií Igor Matovič aj premiér Eduard Heger sa v piatok po schválení rozpočtu vyjadrili, že podporiť by ho mohlo všetkých 150 poslancov. Z doterajších reakcií to však na takýto optimistický scenár nevyzerá ani náhodou. Opozičný Smer-SD požaduje od koalície dohodu na predčasných voľbách. Až následne môžu diskutovať o obsahu návrhu rozpočtu na nasledujúce roky aj o jeho samotnej podpore. K samotnému zákonu roka sú však kritickí. Nevidia v ňom peniaze na 14. dôchodky. Poukazujú aj na zadlženosť, ktorá má byť podľa nich v budúcom roku vyše 70 miliárd eur.
Hlas-SD zasa upozorňuje na historické zadlženie bez výhľadu do budúcnosti. Jasne odkázali, že v takejto podobe ho nepodporia. „Opozičný nováčik“, strana SaS, už tiež avizovala, že vládou schválený návrh rozpočtu na rok 2023 nepodporí. Označili ho za silne predvolebný a populistický.
Poslanci ešte riešia aj novelu tohtoročného rozpočtu
Okrem budúcoročného rozpočtu majú poslanci na stole ešte aj ten tohtoročný. Minulý týždeň muselo byť totiž rokovanie presunuté pre obštrukciu opozície. Plénum opakovane nebolo uznášaniaschopné pri hlasovaní o tom, či pôjde do druhého čítania novela štátneho rozpočtu na tento rok. Smer-SD žiadal zvýšenie rozpočtu len o 207 miliónov eur na opätovné vyplatenie 13. dôchodkov. Liberáli označili návrh za bianko šek ministrovi financií Igorovi Matovičovi a žiadali zapracovanie konkrétnych položiek, na ktoré financie pôjdu. Predseda klubu OĽANO Michal Šipoš hovoril o pomoci ľuďom.
Vláda koncom týždňa opakovane schválila zvýšenie príjmov aj výdavkov štátneho rozpočtu na tento rok približne o 1,5 miliardy eur. Súčasťou materiálu už je aj rozpis výdavkov, na ktoré budú financie použité. Kabinet požiadal parlament o prerokovanie návrhu v skrátenom legislatívnom konaní.
Podľa návrhu sa celkové príjmy rozpočtu zvyšujú o 1,497 miliardy eur a o rovnakú sumu sa zvyšujú aj výdavky. Rezort práce dostane 207,6 milióna eur na výplatu 13. dôchodku v novembri a 190 miliónov eur na kompenzácie pre ohrozené skupiny. Ministerstvo hospodárstva SR dostane na pomoc firmám s vysokými cenami energií 900 miliónov eur a v kapitole Všeobecná pokladničná správa zostane na kompenzácie pre verejnú správu 200 miliónov eur.
