BRATISLAVA - Ako prvý slovenský politik prelomil v roku 2011 mlčanie a otvorene povedal, že je gay. Dnes hovorí, že hoci to nebolo ľahké a nieslo to veľa osobnej obety, spravil by to znova. Zároveň však tiež povedal, že je otázne, dokedy ho bude baviť platiť dane a odvody krajine, ktorá ho považuje za občana druhej kategórie. V spoločnosti podľa neho vnímame nárast extrémistických nálad. Aj o tom sme sa po krvavých udalostiach zo Zámockej ulice rozprávali s bývalým poslancom za SaS Stanislavom Fořtom.
Video: Poslanci za SaS vzdali úctu obetiam streľby na Zámockej ulici: Zapálili sviečky
K streľbe došlo v podniku Tepláreň, ktorý bola známy práve tým, že sa v ňom stretávala LGBTI komunita. Chodievali ste do podniku aj vy?
- Bol som tam s priateľom na filmovej projekcii a následnej besede o Gruzínsku. Osobne nie som "podnikový typ" v klasickom slova zmysle bez ohľadu na druh a zameranie podniku. Nefajčím, nechutí mi tvrdý alkohol, nerád ponocujem.
Stretli ste sa tam s tým, že by prišiel niekto iba preto, aby bol voči návštevníkom vulgárny alebo násilnícky?
- Keď som tam bol ja, boli tam len ľudia dobrej vôle. Nikto si tam nedosiel vybíjať svoje komplexy ani ideologické beľmo. Myslím, že medzi hosťami boli aj heterosexuáli. Proste stretli sa ľudia, ktorých zaujala téma večera. Inak povedané, z pohľadu udalostí posledných hodín, mal som šťastie.
Aká je vaša skúsenosť, čo sa týka prístupu OČTK v prípadoch, kedy došlo k napadnutiu ľudí pre ich sexuálnu orientáciu, či už fyzickému, ale aj verbálnemu. Ako k tomu pristupujú?
- Mám medzi policajtmi priateľov. Aj homosexuálnej orientácie. Ako pri všetkom, je to človek od človeka / región od regiónu. Sú medzi nimi úplní profesionáli ale aj takí, ktorí sympatizujú s rovnakými mediálnymi zdrojmi, myšlienkami a organizáciami ako vrah zo Zámockej. Veľa napadnutí podobne ako pri domácom násilí obete strpia bez toho, aby sa vec dostala do šetrenia polície.
Vy ste o svojej sexuálnej orientácii otvorene prehovorili v roku 2011, vtedy ako poslanec NR SR. Keď to porovnáte, aká bola atmosféra voči LGBTI komunite vtedy a aká je teraz? Akým smerom sa za tie roky naša spoločnosť posunula?
- Bohužiaľ, všetci vnímame nárast extrémistických nálad, negatívneho vplyvu konšpiračných médii, šírenie strachu v spoločnosti, agresivity v internetovom priestore prenášanej do skutočného života, nárast ochoty ľudí voliť politické strany, ktoré skryto alebo otvorene podnecujú nenávisť voči menšinám skrývajúcich sa často za kresťanstvo, či národovectvo. Politici pristupujú vlažne k správam ombudsmana. Nedávno jeden politik prišiel s návrhom zákazu dúhových vlajok na verejných budovách. Veľmi negatívne pôsobia aj konkrétne výsledky justície. Spomeniem napríklad prípad Hossu, keď útočník na smrť dokopal človeka a bol odsúdený len na 9 rokov aj keď celý priebeh brutálneho trestného činu zaznamenala kamera, či keď vtedajší poslanec Kotleba obišiel len s podmienkou.
Išli by ste do takéhoto priznania dnes znova?
Najprv Vás trošku poopravím. Priznávame sa obvykle k niečomu zlému. Byť hetero alebo gej samo o sebe nie je ani dobré ani zlé. Obdobne ako byť ľavákom alebo pravákom. Ja som svoju orientáciu zverejnil, nie sa k nej priznal. Aj keď to nebolo ľahké, a nieslo to veľa osobnej obety, spravil by som tak znova. Veľa ľudom to dodalo silu v ich osobných životoch, vrátane rodičov či starých rodičov, ktorí majú potomkov neheterosexuálnej orientácie. Poznanie, že aj gej môže žiť šťastný osobný rodinný a spoločenský život mnohým dodalo nádej a povzbudenie. Bol to tiež môj príspevok k tomu, aby Slovensko ako krajina nebola v tomto smere považovaná za úplne zaostalú.
V minulosti ste v jednom rozhovore povedali, že na Slovensku sa s partnerom na prechádzke za ruky nedržíte, v zahraničí áno. Stále to platí?
- Momentálne som po 11 rokov trvajúcom partnerstve single. Takže skúste sa spýtať až budem zas zadaný, ak už vtedy nebudem mať české alebo iné občianstvo. Je otázne dokedy ma bude baviť platiť dane a odvody krajine, ktorá ma považuje za občana druhej kategórie. Ja osobne som dospelý 27 rokov, a stále čakám. Politici, toľkokrát už odmietli uznať minimálny štandard práv týmto spoluobčanom s odôvodnením "že máme iné dôležitejšie problémy" a sme sa museli dočkať masovej nenávistnej vraždy priamo v hlavnom meste. Chodia mi maily z celého sveta, čo sa to u nás deje? Je to obrovská hanba. Keď to preložím do jazyka, ktorému možno iní rozumejú viacej, asi ako keď na MS vo futbale prehrala Brazília s Nemeckom 7:1. Snáď sa slovenskí politici konečne zobudia. Najlepšie by bolo, keď by sa Vás takú otázku ani nenapadlo spýtať. Snáď sa toho raz dožijem.
V tom čase ste naznačili, že nie ste v poslaneckých laviciach sám. Doteraz ste však jediný slovenský politik, ktorý sa takto otvorene prihlásil k tomu, že je gay. Ja nechcem špekulovať o sexuálnej orientácii jednotlivých politikov, ale ak by sme predpokladali, že to tak naozaj je, prečo je táto téma v slovenskej politike tabu?
- Značná časť ľudí, ktorí sa rozhodnú vstúpiť do politiky, chcú v nej byť vnímaní skrz svoju odbornosť, a s odbornosťou nesúvisiacu sexuálnu orientáciu považujú za svoju súkromnú vec. Ďalší faktor je, že zverejnenie sa netýka len priamo vás, ale často aj nepriamo vášho súčasného či budúceho životného partnera, potomka, alebo napríklad rodičov. Teda nie je to len čisto Vaše osobné rozhodnutie. Veľa politikov, konkrétne poslancov NR SR, má aj svoje civilné povolania. Spravte si prieskum niekde v regióne, ako by sa ľudia pozerali napríklad na učiteľa, trénera či pediatra neheterosexuálnej orientácie? Tak, ako profesionálny športovec sa obáva reakcie sponzorov, človek, ktorý sa rozhodne presadzovať v politickej kariére sa obáva reakcie spolu straníkov a voličov a nechce sa zbytočne znevýhodňovať. Zverejnením sexuálnej orientácie si môžete do budúcna sťažiť kariéru, adopciu dieťaťa, darovanie krvi, či cestovanie do mnohých krajín sveta. Spýtajte sa nášho ministerstva zahraničných vecí, koľko má Slovensko gejov či lesieb na pozícii veľvyslancov SR v zahraničí a porovnajte si to s tým, koľko na Slovensku pôsobí zahraničných veľvyslancov z radov gejov a lesieb so svojimi partnermi.
Pomohlo by podľa vás LGBTI komunite, keby práve politici otvorene prehovorili o svojej homosexuálnej orientácii?
- Nielen politici, ale ktokoľvek, čo niečo hodnotné vo svojom živote dokázal. Myslíte si, že by veci pomohlo, keď by sa priamo z úst Michala ľudia dozvedeli, akej orientácie bol napríklad svojho času pán Dočolomanský? Na Slovensku hrá prim politika populizmu. Populisti valcujú serióznych politikov snažiacich sa o zvýšenie súdržnosti či dlhodobejšie pozdvihnutie spoločnosti. Je to tak preto, že im voliči pod pláštikom anonymity dávajú vo voľbách prednosť. Časť slušných ľudí sa politike vyhýba oblúkom. V politike sa zvyšuje koncentrácia mentálneho aj charakterového odpadu. Je plná prospechárov až doslova gangstrov patriacich už dávno za mreže. Nejde tu len o homosexuálov, ktorí sú početnou menšinou. Prehovoriť musia aj heterosexuáli, či už ako rodičia gejov a lesieb, lekári, sociológovia, športovci, umelci, duchovné autority. Vo "veľkých médiách" ale aj v bežnom živote. Zvážte, aké rozprávate vtipy. Aké dávate príklady svojim dospievajúcim deťom. Aký príklad od rodičov dostal 19-ročný vrah zo Zámockej? Chcem sa poďakovať. Tak našej prezidentke, ktorá sa zastala zrovnoprávňovania gejov a lesieb na Slovensku, ako aj napríklad konferencii biskupov Slovenska, ktorá ústami jej predsedu Mons. Bernarda Bobera, vyjadrila sústrasť s úmrtím dvoch nevinných zavraždených ľudí homosexuálnej orientácie a pozvala veriacich k modlitbe za nich a ich rodiny. Aj Vám, že ste mi dali priestor na vyjadrenie.
Po útoku zaznievali názory, že zaň nesú zodpovednosť aj samotní politici. Súhlasíte?
- Súhlasím. Politici a justícia. Obe sú mocné a zároveň na samom spodku dôveryhodnosti občanov, ktorí si ich draho platia. RTVS by mohla v reakcii na tieto udalosti uviesť slovenský film z roku 2019 "Budiš svetlo", ktorý bohužiaľ príliš verne až prorocky zobrazuje to, čo sa na Slovensku posledné roky deje.
Veci sa, bohužiaľ, často začnú meniť až potom, ako sa stane nejaká tragédia. Tá sa teraz bezpochyby stala. Myslíte si, že to môže byť impulz na zmenu aj v tomto prípade – či už formálne z pohľadu legislatívy, alebo celkovo v tom, ako sa naša spoločnosť na LGBTI komunitu pozerá?
- Už k dnešku zaostávame za bývalou západnou časťou Česko-Slovenska o neuveriteľných 16 rokov, predbiehajú nás balkánske krajiny a krajiny bývalého Sovietskeho zväzu. Prichádzame o sídla európskych inštitúcii, lebo nevieme garantovať ani len minimálne práva, bežné v drvivej väčšine krajín EU ani vlastným občanom, ani iným občanom EÚ, ktorí by mali prísť žiť a pracovať na Slovensko. Prichádzame o obrovský turistický potenciál napríklad v kúpeľnej dôchodcovskej turistike z iných krajín EU. Slovensko trpí odlevom kvalifikovanej pracovnej sily do zahraničia, my k tomu dobrovoľne pridávame ďalší dôvod. Každý, kto je proti registrovaným partnerstvám ochudobňuje o peniaze z daní a odvodov platených slovenskými občanmi v zahraničí slovenských seniorov, pacientov, štátnych zamestnancov, slovenské deti a študentov. Priamo sa podieľa na proti rodinnej politike. Na Slovensku sa ešte stále nepochopilo, že právna možnosť vytvárať rodinné zväzky pre osoby rovnakého pohlavia nie je milosrdenstvom väčšiny voči menšine, ale že je to samou podstatou pudu sebazáchovy väčšiny.
