BRATISLAVA/KOŠICE - Hubárska sezóna je v plnom prúde, čoraz viac Slovákov sa vyberá do lesov, aby si nazbierali čerstvé hríby. Tie už buď usušia, alebo použijú do varenia takmer hneď po príchode domov. Spolu s touto obľúbenou aktivitou Slovákov sa však objavuje aj nárast otráv jedovatými či zle tepelne opracovanými hubami. Lekár preto upozorňuje, na čo si dať pozor a kedy vyhľadať pomoc.
Zber húb v lesoch síce mimoriadne príjemný oddych, pri ktorom sa dokonca ľudia hýbu a sú v prírode, no vie byť aj mimoriadne nebezpečný. A to z dôvodu otravy hubami, ktorá dokáže aj zabíjať. Príznaky sú podobné črevnej chrípke a to nedávajú do súvislostí s konzumáciou húb. Podľa odborníkov sa otrava líši od druhu či množstva zjedených hríbov.
Archívne VIDEO Sezóna je v plnom prúde: Huby v okolí Lipovca
"Jednotlivé huby totiž obsahujú rôzne toxíny, ktoré majú škodlivý efekt na ľudský organizmus. Jednu z najzávažnejších otráv spôsobuje smrteľne jedovatá muchotrávka zelená, ktorá svojim vzhľadom pripomína iné jedlé huby - bedľu alebo plávku. Otrava touto hubou sa začína prejavovať 6 až 24 hodín po jej požití pocitom nevoľnosti, prudkým zvracaním, bolesťami brucha a vodnatými hnačkami. Dôsledkom je ťažká dehydratácia. Postihnutý človek prestane močiť, ťažkosti sa za 1 - 2 dni môžu zmierniť, ide však len o prechodné zlepšenie a na štvrtý až piaty deň dochádza k rozvoju kómy, zlyhaniu pečene a obličiek," vysvetlil lekár Internej kliniky Nemocnice AGEL Košice-Šaca MUDr. Martin Vrško.
Ako dodal, pri otrave hubami sa môžu objaviť aj problémy z neurotoxínov, ako je suchosť v ústach, červeň v tvári, búšenie srdci, pocit tepla a stavy dezorientácie, ktoré spôsobujú napríklad muchotrávky červené či tigrované. Naopak, otrava vláknicami sa prejavuje slinením, slzením a zvracaním a otrava hnojníkom môže pripomínať pocit opitosti. Obozretní by sme však mali byť aj pri jedlých hubách. "Problém však môžu spôsobiť aj pečiarky, plávky a rýdziky, ktoré nesprávnym skladovaním nahnijú. Otráviť organizmus je možné aj z dôvodu ich nedostatočnej tepelnej úpravy. Príznaky otravy týmito hubami nastupujú do dvoch až štyroch hodín po ich konzumácii formou zvracania, bolestí brucha a hnačky," uviedol odborník.
Upozornil na to, že v prípade, ak sa človek po konzumácii húb necíti dobre a pociťuje vyššie spomínané príznaky, nemal by nič podceniť a v čo najkratšom čase vyhľadať lekársku pomoc. V prípade, ak je problémom je zlé tepelné spracovanie jedlých húb, tak príznaky zvyčajne vymiznú do dvoch dní, no je pri nich potrebné dodržiavanie diéty a dostatočného príjmu tekutín. Naopak, otravy jedovatými hubami si vyžadujú hospitalizáciu, pričom lekár v takomto prípade dvíha varovný prst, lebo na otravy neexistuje protijed.
"Máme postupy a lieky, ktorými dokážeme priebeh otravy zmierniť, nevieme mu však úplne zabrániť. V úvodných štádiách je potrebné telo čo najskôr zbaviť toxínov, preto vyvolávame vracanie, robíme výplachy žalúdka a podávame čierne uhlie. Potrebné je zabezpečiť dostatočný príjem tekutín. V závislosti od typu otravy sú následne podávané konkrétne liečivá. Pri nepokoji a dezorientácii lieky na ukľudnenie, pri otravách spôsobených neurotoxínmi liečivá, ktoré sčasti blokujú ich škodlivý efekt na organizmus. V prípade otravy muchotrávkou zelenou musíme častokrát pristúpiť až k dialýze," vysvetlil internista.
Dôležité je však to, aby človek vedel, aké huby skonzumoval, pretože vtedy je možné prakticky okamžite začať s potrebnou liečbou. Tým sa zvýši šanca na vyliečenie a elimináciu prípadných zdravotných následkov. V prípade, ak pacient nevie, o akú hubu išlo, pomôže aj jej podrobný opis, prípadne so sebou priniesol aj zvyšky jedla, v ktorom sa daná huba nachádza. Ak ani jedna z možností nie je možná, lekári pristupujú k vyšetreniu zvratkov a moču.
Pozor na deti a chorých
Najväčší pozor by si pri konzumácii húb mali dávať pozor deti, respektíve ich rodičia a nenúkať im jedlo z húb, ktorých pôvodom si nie sú istí, prípadne nevedia s istotou určiť, o aký hríb ide. "Akákoľvek otrava je vo všeobecnosti vždy nebezpečnejšia pre deti. Platí to aj pre otravu hubami. Riziko je vyššie taktiež v prípade starších ľudí a pacientov trpiacich viacerými ochoreniami, kde kapacity organizmu vyrovnať sa so závažným priebehom otravy už nie sú také, ako u mladých alebo zdravých jedincov. Jednotlivé huby okrem iného spôsobujú aj poškodenie konkrétneho orgánu. Napríklad muchotrávka zelená poškodzuje najmä pečeň a obličky, preto je otrava touto hubou nebezpečnejšia pre jedincov, u ktorých už predtým existovalo nejaké ochorenie pečene alebo obličiek," vysvetlil lekár.
Jednoduché otravy zvyčajne nezanechajú žiadne trvalé následky, horšie sú na tom silné otravy, ktoré môžu po sebe zanechať pečene a obličiek, či iných orgánov po zvyšok života. Avšak, tento typ otravy môže byť aj smrteľný a stáva sa to v priemere asi v polovici prípadov.
Lekár na záver dodal, že sa stretol s podozrením na otravu hubami len raz, pričom pacientovi bola podaná kompletná dostupná a odporúčaná liečba hneď v úvode vzniku ťažkostí. "Následne sa podozrenie našťastie nepotvrdilo. Zvoleným postupom sme však dodržali jednu z najdôležitejších zásad pri otrave hubami - konať čo najrýchlejšie," uzavrel.
