BRATISLAVA - Situácia s cenami energií sa začína zamotávať a a už aj premiér Eduard Heger (OĽaNO) začína hovoriť o možnom kolapse štátu. Mnohé firmy sa už pripravujú na najhoršie a mnohé otvorenie hovoria o zatváraní. Rodičov a žiakov či študentov však viac zaujíma, aká bude situácia na školách. Zriaďovatelia škôl to hovoria jasne.
Situácia na školách bola posledné dva roky napätá pre pandémiu koronavírusu, kedy deti boli väčšinu školského roka doma a učili sa dištančne. Po tom, ako sa situácia začala zlepšovať, sa mnohí zaprisahali, že tento školský rok bude konečne po dlhých mesiacoch normálny. Avšak, potom prišla energetická kríza, ktorá, ako sa zdá, všetko mení.
Školy sa pripravujú na najhoršie a mnohé už otvorene hovoria o tom, že dištančné vzdelávanie je pre šetrenie opäť v kurze. Iné hovoria o menšom vykurovaní tried. Podľa informácií Topky.sk sa istá nemenovaná stredná škola pri Bratislave rozhodla dať deťom na výber - alebo sa budú učiť v triedach, ktoré budú vykurované na 18 stupňov, alebo sa môžu vzdelávať dištančne z domu. Ako sa však na prípadné šetrenie na školách pripravujú iné mestá, obce, či mestské časti?
Staré Mesto vníma zatváranie škôl ako krajné riešenie
V Bratislave sú zriaďovateľmi základných a materských škôl mestské časti. Staré Mesto je podľa starostky Zuzany Aufrichtovej zriaďovateľom siedmich základných, devätnástich materských škôl a dvoch zariadení pre deti do troch rokov veku, t. j. detských jaslí. Drastické opatrenia na školách pre energetickú krízu ale nechystá. Poistili sa dopredu, a to tak, že mestská časť má zazmluvnené ceny energií, elektrinu do konca roku 2023 a plyn do 31. 7. 2023, pričom nám zatiaľ ani jeden zo subjektov neoznámil navýšenie ceny.
"Vykurovaciu teplotu v triedach stanovuje norma STN EN 12 831, vzhľadom na vyššie uvedené opatrenia a zmluvy s dodávateľmi energií nateraz neuvažujeme o jej znižovaní. Ak by sa situácia zmenila a náklady na energie by sa neúmerne zvýšili, teplotu by sme znižovali prioritne v administratívnych priestoroch a napríklad v priestoroch určených na konanie kultúrnych podujatí, podľa možnosti určite nie v priestoroch, v ktorých sa zdržujú deti či seniori," uviedol vedúci kancelárie starostky Matej Števove.
Ako dodal, mestská časť sa pripravuje na rôzne scenáre, zatváranie škôl označil za krajné riešenie, ktorému sa budú chcieť vyhnúť za každú cenu. A to z dôvodu, že po dištančnom vyučovaní v čase koronakrízy sú presvedčení, že k podobnému kroku treba pristúpiť iba v obzvlášť závažných situáciách. "Pretože vzdelanie, ale aj socializácia detí je pre ich ďalší život veľmi dôležitá," uzavrel.
Bratislavská Petržalka školy zatvárať nebude
Podľa šéfa petržalskej samosprávy Jána Hrčku za posledné tri roky šetrili rekordne dobre. "Priaznivé čísla sú výsledkom dlhodobého a systematického šetrenia a úsporných opatrení, preto si dovolím tvrdiť, že aj napriek zvýšeným nákladom na energie či materiály sme stále v dobrej finančnej kondícii a neplánujeme vo veľkom rušiť projekty, škrtať rozpočet ani obmedzovať chod úradu, škôl, zariadení sociálnych služieb, kultúrnych zariadení či ďalších inštitúcií v našej správe, ktoré už beztak za posledné dva roky utrpeli pandémiou," uviedol starosta.
Napriek tomu naďalej hľadajú spôsoby, ako ušetriť. A to napríklad energetickými auditmi budov, ktoré majú v správe. Avšak, ako Hrčka dodal, všetko ukáže čas. "Zdražovanie bude najviac citeľné koncom novembra a začiatkom decembra a budeme mu určite čeliť aj v novom roku, no otázne je o koľko ceny narastú. Môj osobný odhad je, že by nemali presiahnuť hranicu 100%. Ak však bude scenár kritický, budeme robiť všetko preto, aby sme energetický dlh vykompenzovali ďalšími úspornými opatreniami v menej dôležitých sektoroch," uzavrel.
Zatvorenie škôl v Trnave nehrozí
Ekonomická situácia, ktorá by donútila v rámci energetickej krízy zatvoriť trnavské základné školy, podľa primátora Petra Bročku nenastane. V rámci opatrení, ktoré samosprávy robia na zmiernenie dopadov zvýšených poplatkov za energie, chce Trnava podľa Bročku minimalizovať obmedzenia služieb obyvateľom. "Samozrejme, počítame napríklad s regulovaním verejného osvetlenia či výmenou za úspornejšie žiarivky. No nevidím dôvod, aby sme išli do drastických obmedzení, ako je vypínanie osvetlenia," doplnil.
16 stupňov v trenčianskych telocvičniach
Mesto Trenčín už prijalo viaceré opatrenia, aby zmiernilo dosahy energetickej krízy, vrátane zavedenia temperovania teploty v priestoroch budov. Za kľúčovú vec označil primátor mesta a šéf Únie miest Slovenska Richard Rybníček vymenené okná na všetkých kultúrnych centrách a vo väčšine základných škôl a škôlok. "Najťažšou situáciou, ktorú momentálne riešime, je kúpalisko a plaváreň pre deti na ZŠ Novomeského, kde nám oznámil riaditeľ, že už nemá veľa peňazí na platenie energií do konca roka. Čiže budeme sa baviť o tom, či kúpalisko na ZŠ necháme otvorené alebo nie," načrtol Rybníček s tým, že otázkou sa bude zaoberať magistrát ešte v utorok.
So všetkými správcami budov v meste sa podľa neho radnica dohodla na temperovaní na 20 stupňov Celzia a telocviční na úroveň 16 stupňov Celzia, a to v zmysle vyhlášok. "Keby sa náhodou ukázalo, že pre deti v telocvičniach je 16 stupňov Celzia extrémne málo, budeme teplotu trochu zvyšovať," ozrejmil. Rybníček podotkol, že pri zavádzaní opatrení budú musieť s mestom spolupracovať obyvatelia i rodičia a chápať, že nie na všetko sú peniaze. Ako prezident ÚMS vedie podľa svojich slov rokovania s predsedom vlády Eduardom Hegerom a ministrom financií Igorom Matovičom (obaja OĽANO) o spôsobe kompenzácií miest a obcí v rámci energetickej krízy.
Problémy hlási aj obec Kováčová
Problémy hlási aj obec Kováčová vo Zvolenskom okrese. Jej starosta Ján Izrael priznal, že kým v niektorých prípadoch sa darí šetriť, v iných nie. Tým je napríklad aj obecná základná škola s materskou školou. "Tá je samostatným odberateľom elektriny a plynu. Tu je zvýšenie cien podstatné, presnú výšku však nevieme," konštatoval a doplnil, že ak s financovaním zvýšených cien nepomôže štát, tak to prejde na plecia obce. "Už teraz sa v škole vykuruje menej," pripustil. Obec pre infláciu zatiaľ nerobí podstatné opatrenia a ani nevypína verejné osvetlenie. Potvrdil to starosta obce Ján Izrael s tým, že systém umožňuje regulovať intenzitu svetla, a tým znižovať spotrebu.
Košice o zmenách vo vyučovaní neuvažujú
K celej veci sa vyjadrilo aj mesto Košice. Ako vysvetlila viceprimátorka východoslovenskej metropoly Lucia Gurbáľová, o navýšenie peňazí určených na kompenzáciu zvýšených cien energií pre školy požiadali ministerstvo školstva ešte vo februári tohto roku. "V lete sme na základe ďalších informácií od našich základných škôl aktualizovali navýšenie na 678 102 eur. Doposiaľ sme nedostali finančné prostriedky, o ktoré sme žiadali. Na základe vyjadrenia ministerstva financií predpokladáme, že by sa tak malo stať v dohľadnej dobe," uviedla viceprimátorka.
Ako dodala, ceny energií a náklady na chod škôl sa však naďalej zvyšujú, no napriek tomu mesto neuvažuje nad zmenami vo výchovno-vzdelávacom procese. Celkovo sú zriaďovateľom 34 základných a 56 materských škôl. "Dlhodobou prioritou vedenia mesta aj naďalej zostáva, aby všetci naši žiaci mohli svoj výchovno-vzdelávací proces absolvovať so svojimi pedagógmi a spolužiakmi vo svojich triedach,“ uzavrela.
