BRATISLAVA - Poslanci Národnej rady (NR) SR začali utorkové rokovanie diskusiou k prístupovým protokolom Švédska a Fínska do NATO. Návrh prišiel predstaviť šéf slovenskej diplomacie Rastislav Káčer. Už skôr sa pritom minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) sťažoval na početné telefonáty ohľadom schválenia tohto vstupu dvojíc krajín do spolku NATO. Po týždňoch čakania k tomuto bodu pristúpil, konečne, aj náš parlament.
archívne video
Naposledy sa Naď na pomalé legislatívne tempo nášho parlamentu sťažoval už pred troma dňami s tým, že ho opäť kontaktoval minister obrany Fínska Antti Kaikkonen. "Prosím, ešte niekto plánuje ďalšie trápne politické cvičenia a ďalšiu hanbu pre SR?" spýtal sa rétoricky minister Naď v statuse.
V rozprave sú štyria písomne prihlásení poslanci. Vystúpenie už má za sebou Peter Osuský (SaS) a Robert Fico (Smer-SD).
Schôdza má ďalší bohatý program
Popoludní by sa mali poslanci venovať vládnej novele zákona o energetike a zvýšeniu platov zdravotníkov. Rokujú o nich v skrátenom legislatívnom konaní, obe sú v druhom čítaní.
Rozhodnúť by mali aj o niekoľkých prerokovaných bodoch SaS, pri ktorých preložili hlasovanie. Ide napríklad o úpravu paragrafu 363 Trestného poriadku.
Vstup Švédska a Fínska do NATO je v našom strategickom záujme, hovorí Grendel
Vstup Švédska a Fínska do NATO je v strategickom záujme Slovenska a plne v súlade s politikou doterajších slovenských vlád. V diskusii k návrhu na súhlas parlamentu o pristúpení týchto krajín do NATO to povedal podpredseda Národnej rady (NR) SR Gábor Grendel (OĽANO). Zároveň sa poďakoval obom krajinám, že aj bez členstva v NATO pomohli Ukrajine brániť sa po útoku Ruska. Po 24. februári sa podľa neho minuli všetky argumenty na opatrnosť pri rozširovaní Aliancie.
Grendel pripomenul, že útok Ruska na Ukrajinu ukázal, aké dobré bolo pre SR vstúpiť do NATO. Pýtal sa, či sa zvyšuje alebo znižuje schopnosť štátov, ktoré sú neutrálne a nie sú v NATO, čeliť podobnej agresii. Vstup Švédska a Fínska do NATO znamená podľa neho silnejšiu Alianciu, a teda aj bezpečnejšie Slovensko. Členstvo SR v NATO podľa Grendela nespochybňovala žiadna doterajšia slovenská vláda. Každá deklarovala, že Aliancia je spolugarantom našej bezpečnosti, keďže zdieľame bezpečnostný a obranný dáždnik vo forme kolektívnej obrany.
Šéf SaS Richard Sulík deklaroval, že SaS súhlasí so vstupom Švédska a Fínska do Aliancie a poslanci SaS nemajú dôvod hlasovať proti súhlasu parlamentu s prístupovými protokolmi. Minister zahraničných vecí Rastislav Káčer poznamenal, že vstupom krajín do NATO sa oficiálne potvrdí a posilní doterajšie spojenectvo a posilní sa aj stabilita. Peter Osuský (SaS) označil za výsledok ruskej agresie to, že Švédsko a Fínsko sa vzdávajú dlhoročnej neutrality. Podobne to vidí aj Ondrej Dostál (SaS). Podotkol, že doteraz viacerí odporcovia Aliancie argumentovali práve Švédskom a Fínskom, že sa to dá aj bez NATO. Aj tieto neutrálne krajiny si však podľa neho uvedomili potrebu spájania sa.
Fico apeluje na mier, upozorňuje na dôsledky vojny na Ukrajine
Priestor na obnovenie mieru sa nemôže zmenšovať, dlhotrvajúca vojna na Ukrajine bude mať ďalekosiahle následky. Skonštatoval to predseda Smeru-SD Robert Fico počas diskusie v Národnej rade (NR) SR k prístupovým protokolom Fínska a Švédska do NATO. Predpokladá, že parlament protokoly schváli. V rámci diskusie predložil návrh uznesenia s cieľom apelovať na Európsku úniu, aby pripravila mierovú stratégiu.
"Nebezpečné je, že priestor na obnovenie mieru sa nahrádza hazardnou stratégiu riešenia vojny na Ukrajine výlučne vojenskou silou. Už si to uvedomme - vojna na Ukrajine nemá vojenské riešenie," podčiarkol Fico. Tvrdí, že absentuje mierová stratégia medzinárodného spoločenstva. Upozornil pritom na dôsledky pokračujúceho konfliktu v sociálnej i ekonomickej oblasti. Poslanci Smeru-SD preto predložili k prístupovým protokolom aj uznesenie, ktorým chcú pomenovať hrozby, pravdepodobný vývoj situácie a vyzvať Európsku úniu na prípravu mierovej stratégie.
Tvrdí, že vojna nie je výhodná pre Európsku úniu, ale pre amerických zbrojárov. Skonštatoval, že síce šéf Kremľa Vladimir Putin hovoril o ambícii demilitarizovať Ukrajinu, jediná totálne demilitarizovaná krajina je Slovensko. "Všetko sme poslali na Ukrajinu," tvrdí. Upozornil, že vojna a sankcie nás vystavujú obrovským ekonomickým a sociálnym výzvam. Sankcie označil za nefunkčné. "Vy nechcete mier, vy chcete potupu a porážku Ukrajiny," reagoval Andrej Stančík (OĽANO). Podčiarkol, že Ukrajina má právo sa brániť a na základe medzinárodného práva máme aj my možnosť posielať jej zbrane a podporovať ju v obrane. Hovorí o falošnej argumentácii Smeru-SD a ich sympatiách voči Rusku.
Juraj Šeliga (nezaradený) sa obáva falošnej hry Smeru-SD. "Lebo mier chceme všetci, ale vy pritom nehovoríte o tom, ako si mier predstavujete," poznamenal. Smer-SD by to mal podľa neho spresniť, aby bolo jasné, kam má podľa strany Únia aj Ukrajina až zájsť a čoho sa má v záujme mieru vzdať. Pýta sa, či by sa Slovensko v podobnej situácii malo vzdať časti svojho územia.
"Vojna je strašná vec a to, čo nám tu podsúvate, je falošná dilema," reagoval na vyjadrenie lídra Smeru-SD Tomáš Valášek (nezaradený) s tým, že ide o naratív rozhodovania sa medzi tým, či sa suverénna krajina bude brániť agresii alebo sa vzdá. Putin podľa neho zničil snahu západu riešiť konflikt diplomaciou. "My v Smere-SD sme sa neznížili k spochybňovaniu členstva v EÚ, napriek tomu, že tieto hlasy silnejú," uviedol Marián Kéry (Smer-SD) a upozornil na možné zvýšenie euroskepticizmu. Súhlasí s Ficom, že slovo mier sa vytratilo z jazyka popredných európskych lídrov a hovorí sa len o sankciách či dodávkach zbraní.
