BRATISLAVA - Šikanované deti chcú hovoriť o šikane, potrebujú to dostať zo seba von, ale nevytvára sa im dostatok priestoru, aby si mohli vybrať, kedy a komu sa zdôveria. V súvislosti s problematikou šikany to povedal odborník na prevenciu šikany a kyberšikany Peter Lengyel.
"V školách je stále málo aktivít zameraných na aktívne odhaľovanie šikany, málo miest a ľudí, ktorým sa dieťa reálne a diskrétne môže zdôveriť," priblížil. Podľa Lengyela sa tomu veľakrát bráni aj školskými pravidlami.
"Videl som kabinety, učiteľov, kde mali napísané 'zákaz klopania'. Tam sa asi dieťa nepríde zdôveriť," skonštatoval odborník. Podľa neho sa šikanovaný žiak, najmä introvert, skôr zdôverí učiteľovi v diskrétnom prostredí než na chodbe či v zborovni s ďalším tuctom párov očí a uší.
Odborník vysvetľuje, že prežívanie detí je v prípade šikanovania veľmi rôznorodé. "Od tých, ktoré 'bolia' rany na 'duši', až po také, ktoré popierajú, že sú šikanované, pretože je to pre ne bezpečnejšie poprieť," povedal. Obete šikany sú podľa neho nešťastné, že im bolo ublížené a že nie sú schopné sa brániť. "V spoločnosti kultu 'silných jedincov' takto trpia dvakrát," poznamenal.
Ich spoločným znakom je pokrivený sebaobraz, vykradnuté sebavedomie, strach zo zopakovania sa situácie, pocity viny či strach zo vzťahov. "Zjednodušenie povedané - každý agresor je bývalá obeť šikanovania, týrania, zanedbávania, nezáujmu rodičov alebo nedôvery okolia," dodal.
