BRATISLAVA – Poslanci poslali do druhého čítania návrh z dielne hnutia Sme rodina o predčasných voľbách. Tento návrh podporili aj poslanci SaS, za čo ich minister financií Igor Matovič kritizoval. Liberáli však chystajú pozmeňujúci návrh. Podľa Ústavného právnika by Národná rada takúto možnosť mať mala. Ak však tento zákon podľa politológa prejde s hlasmi SaS, bude jasné, že toto Richard Sulík chcel od začiatku.
Prvá septembrová schôdza bola plná otázok, ktoré sa týkali jej otvorenia. Prvýkrát sa im schôdzu otvoriť nepodarilo, o týždeň sa už poslanci po troch pokusoch dočkali. Jedným zo zákonov, o ktorých rokovali, bol návrh novely Ústavy SR, ktorým by existovala možnosť skrátiť volebné obdobie NR SR ústavným zákonom alebo referendom. Podľa ústavného právnika Mareka Domina by poslanci túto možnosť mať mali. Druhá vec je, o čom by svedčilo, keby takýto zákon prešiel.
Za bola drvivá väčšina, niektorí poslanci OĽaNO sa zdržali
Zo 147 prítomných návrh podporilo 97 poslancov, proti bolo 27, zdržalo sa 22. Jeden nehlasoval a traja boli neprítomní. Za zmenu ústavy boli všetci poslanci Smeru-SD, Sme rodina, ako aj SaS a väčšina nezaradených poslancov. Proti boli viacerí poslanci OĽaNO, ako aj Ján Mičovský (nezaradený) a Jana Žitňanská zo Za ľudí. Niektorí poslanci za OĽANO i poslanci zo Za ľudí Miriam Šuteková a Juraj Šeliga sa hlasovania zdržali.
Návrh zároveň hovorí o tom, že pokiaľ by referendum bolo úspešné, volebné obdobie by sa skončilo dňom uvedeným v referende. Navrhovaná legislatíva by sa mohla vzťahovať aj na aktuálne volebné obdobie. Návrh predložili poslanci za Sme rodina. Argumentovali, že ak majú voliči právo svojich zástupcov voliť, musia mať aj právo ich odvolať.
Mali by mať poslanci takúto možnosť?
Ústava aktuálne počíta s niekoľkými možnosťami, v rámci ktorých je možné parlament rozpustiť, no tie sú relatívne prísne. Podľa ústavného právnika z Univerzity Komenského Mareka Domina by poslanci mali takúto možnosť mať. „Ústava v súčasnosti umožňuje NR SR rozpustiť len prezidentom, a to za pomerne prísne stanovených podmienok, ktoré doposiaľ nikdy nenastali,“ uviedol pre Topky.
„Vzhľadom na doterajšie skúsenosti s rôznymi ústavno-politickými krízami sa domnievam, že NR SR by mala mať možnosť sama rozhodnúť o svojom rozpustení, v čoho dôsledku by sa konali predčasné voľby. Vzhľadom na závažnosťou takéhoto kroku by sa pre prijatie uznesenia o rozpustení sa NR SR mala vyžadovať kvalifikovaná väčšina, teda najmenej 90 hlasov poslancov,“ skonštatoval Domin.
Parlament by sa mal rozpustiť uznesením, nie prijatím ústavného zákona
Návrh v podobe, v akej bol do NR SR doručený, podľa Domina predpokladá, že NR SR si môže sama skrátiť volebné obdobie prijatím ústavného zákona. Vhodnejší by však bol iný spôsob. „So zreteľom na existujúcu judikatúru Ústavného súdu, ako aj poznatky teórie práva, by však vhodnejšie bolo, ak by nástrojom na dosiahnutie predčasných volieb bolo rozpustenie sa NR SR uznesením, nie prijatím ústavného zákona,“ uviedol ústavný právnik.
Archívne VIDEO Necítime sa viazaní žiadnymi dohodami, uviedol Sulík
Každý zákon aj ústavný zákon by totiž mal spĺňať určité kritéria kladené na všeobecne záväzné právne predpisy. „Najmä všeobecnosť (generalitu) a možnosť opakovaného použitia. Ústavný zákon, ktorým by sa skracovalo volebné obdobie NR SR, by však bol vždy len na jednorazové použitie,“ vysvetľuje.
Poslanci majú v súčasnosti možnosť hlasovať aj o vyslovené dôvery/nedôvery vláde, to však neznamená automaticky predčasné voľby. Vláda, ktorá by stratila dôveru, by teoreticky s istými obmedzeniami v kompetenciách, mohla dovládnuť až do riadnych volieb. Prezidentka by ju však odvolať musela. „Vyslovenie nedôvery/odmietnutie vyslovenia dôvery vláde nemá žiadny priamy vplyv na dĺžku volebného obdobia NR SR. Nasleduje len odvolanie vlády prezidentom a jej vládnutie do vymenovania novej vlády. Skrátenie volebného obdobia sa v minulosti (3x) robilo ústavným zákonom, avšak bez toho, aby to text Ústavy predpokladal (ako sa to teraz navrhuje v návrhu poslancov Sme rodina),“ ozrejmil Domin.
Matovič kritizuje SaS, Kollára prehliada
Pozornosť sa po hlasovaní obrátila práve na bývalých členov koalície. Sulík už v rozprave deklaroval, že návrh podporia. V rozprave ich kritizoval, ako inak, líder OĽaNO Igor Matovič. Predčasné voľby by podľa neho boli červeným kobercom mafii a extrémistom na návrat k moci. „Chcem vás vyzvať, páni z SaS, dúfam, že nebudete chcieť až takto ublížiť tejto krajine,“ povedal Matovič. SaS kritizoval za to, že podporuje predčasné voľby, aj keď v koalícii mali liberáli tvrdiť, že ich nepodporia. Sulík predtým uviedol, že by v prípadnom hlasovaní o vyslovení dôvery vláde, menšinovú vládu podržal.
Matovič však akosi prehliada fakt, že návrh predkladá jeho súčasný koaličný partner. S tým evidentne problém nemá. „Tento návrh, ktorý predkladá Sme rodina, považujem za návrh, ktorý plní sľub Borisa Kollára, ktorý verejne dal niekde v televízii,“ povedal Matovič. To, že zaradenie tohto bodu v úvode schôdze bolo spoločnou podmienkou podstatnej časti opozície, aby pomohla otvoriť schôdzu, potvrdil aj Erik Tomáš. Sulík poznamenal, že takúto zmenu programu požadoval Smer.
Dvojitý meter?
Nič to nemení na tom, že s návrhom už v auguste prišiel Kollár a nielen on, ale aj jeho poslanci sa viackrát vyjadrili, že pokiaľ menšinová vláda nebude fungovať a nebudú im prechádzať kľúčové zákony, je za predčasné voľby.
Matovič mal podľa politológa dvojaký meter už od začiatku fungovania tejto vládnej koalície. „Borisovi Kollárovi toho prepáčil už skutočne veľa, Sulíkovi zbytočne nakladal. Jeden príklad na ilustráciu: Na jednej strane Matovič hovorí o boji proti mafii a na strane druhej ani jedno krivé slovo nepovie na adresu Kollára, ktorý odmieta úpravu paragrafu 363 trestného zákona. Pritom práve na 363 a lojalitu generálneho prokurátora sa spoliehajú všetci mafiáni v tomto štáte, a nielen mafiáni. Aj tí, ktorí sú s mafiánmi zvečnení na fotografiách. Zrejme preto, lebo aj oni majú niečo za ušami,“ uviedol Štefančík.
SaS chce predložiť pozmeňovací návrh
Návrh síce v prvom čítaní podporili aj bývalí koaličníci z SaS, ich ďalší postup však už taký jasný nie je. V druhom čítaní chce totiž jeho strana pripraviť pozmeňujúci návrh. Podľa Márie Kolíkovej by sa volebné obdobie referendom skrátiť nemalo, Sulík si myslí opak. „Občania majú mať možnosť, keď boli evidentne oklamaní volebnými sľubmi, povedať, že toto sme si nezvolili a chceme to zmeniť,“ vyhlásil Sulík.
Poukázal tiež na to, že referendum má vysoké bariéry, keďže z množstva ľudových hlasovaní sa prekročilo kvórum 50 percent len raz. Pozmeňujúcim návrhom by chceli poslanci SaS dosiahnuť právne čistejší spôsob na rozpustenie parlamentu a následné predčasné voľby. „Ako budeme hlasovať v druhom čítaní, neviem povedať, pretože jedna vec je osobný názor a druhá jednota klubu," dodal.
Skracovať volebné obdobie referendom má svoje riziká
Koíková však nepovažuje referendum za dobrý nástroj na skracovanie volebného obdobia. Pri patovej situácii je však podľa nej dobré mať riešenie. Chce ísť po vzore Českej republiky, čiže využiť možnosť tzv. samorozpustenia, keď o tom ústavodarcovia rozhodnú a následne to potvrdí hlava štátu. Budú o tom ešte diskutovať v rámci klubu. Podľa ústavného právnika Domina má takéto referendum svoje riziká. „Zavedenie možnosti rozpustenia NR SR referendom, či inak označeným nástrojom priamej demokracie, má svoje riziká, najmä ak by neexistovali rôzne formy „bŕzd“ voči zneužitiu takéhoto referenda,“ ozrejmil.
Ak to prejde s hlasmi SaS, bude jasné, čo Sulík chcel
Podľa politológa Radoslava Štefančíka by sa volebné obdobie určite nemalo skracovať referendom. „To by sme tu mali každý rok referendum o skrátení volebného obdobia. Opozičné strany, bez ohľadu na to ktoré, by sa predbiehali, aby s iniciatívou prišli práve ony. A vládne strany sa budú viac riadiť prieskumami verejnej mienky a nie odbornými názormi,“ myslí si.
Ak by však takýto návrh prešiel s hlasmi SaS, podľa Štefančík bude jasné, že Sulík to takto chcel od začiatku. „To nesplniteľné ultimátum bola len zámienka na to, aby sa nejakým spôsobom dopracoval k predčasným voľbám. Súčasné preferencie sú pre SaS predsa len lepšie, ako tých 6,22 percent z volieb v roku 2020. A na dvere klope Mikuláš Dzurinda, takže konať treba čo najrýchlejšie,“ povedal.
Len druhý a tretí rok...
Jeden z predkladateľov Miloš Svrček (Sme rodina) povedal, že diskutovať sa môže napríklad aj o tom, že by sa možnosť skrátiť volebné obdobie, teda vyhlásiť o tom referendum, netýkala prvého ani posledného roka volebného obdobia. Za predpokladu, že by to poslanci schválili, zákon by začal platiť v januári 2023, teda počas posledného roka vládnutia. Malo by to zmysel? Podľa Štefančíka to má svoju logiku. „Ale keďže odmietam krátenie volebného obdobia ľudovým hlasovaním, považujem to len za úpravu zlého návrhu. Ak si poslanci skrátia volebné obdobie sami, je to v poriadku, pretože parlament zrejme nie je v takej situácii funkčný, ale ľud by nemal rozhodovať o rozpustení parlamentu,“ myslí si politológ.
„Vláda potrebuje na vládnutie pokoj, niekedy potrebuje prijímať aj nepopulárne, hoci správne rozhodnutia. Ľud deleguje svoje suverénnu právomoc rozhodovať o veciach verejných poslancom. Ale mal by im dať aj dostatok času a priestoru. Takže je úplne jedno, či prvý a posledný rok sa bude alebo nebude rozhodovať o predčasných voľbách referendom, ľudovým hlasovaním by sa totiž o tom rozhodovať vôbec nemalo,“ povedal.
Fico neverí, že to prejde, postoj OĽaNO je nejasný
Napriek kritike SaS však Matovič nepovažuje za škodlivé, že by sa takáto zmena ukotvila do ústavy. Poukázal na to, že uznesenie o predčasných voľbách potrebuje 90 hlasov, a pýtal sa, kedy by sa našlo 90 poslancov na podporu. „Keď by sme všetci abdikovali, keď by krehká koalícia v menšinovom postavení zrazu nebola schopná vládnuť, vtedy by sa tých 90 ľudí našlo, ktorí by povedali, ideme od toho bez ohľadu na to, čo to prinesie,“ poznamenal.
Poslanec Milan Vetrák ešte nevie, aký bude postoj poslancov OĽaNO, bude to podľa neho výsledkom politických rokovaní. Ústavný súd (ÚS) SR podľa neho povedal, že ak chceme mať takúto úpravu, musíme to do Ústavy SR dať, no nepovedal, že máme zlú ústavu. Volebný program OĽaNO podľa neho hovorí, že predmetom referendovej otázky nemá byť skrátenie volebného obdobia. Smer to považuje za vyriešenie politickej krízy a rovnako ako Hlas budú novelu ústavy podporovať. Líder Smeru Robert Fico je však presvedčný, že v parlamente tento návrh prejde. Šéf Hlasu Peter Pellegrini takisto uviedol, že jeho poslanci budú hlasovať za novelu, no pozmeňovák SaS nepodporia.
Návrh z dielne Sme rodina
Ak by zákon prešiel, do Ústavy by sa mohla zaradiť aj povinnosť predsedu NR SR vyhlásiť parlamentné voľby do siedmich dní od uverejnenia platného výsledku referenda v Zbierke zákonov SR. Novelou by sa tiež umožnilo parlamentu prijať ústavný zákon, ktorým si skráti prebiehajúce volebné obdobie. Novela by mohla byť účinná od 1. januára 2023. Poslanci navrhujú prechodné ustanovenia, na základe ktorých by sa nová právna úprava vzťahovala aj na práve prebiehajúce volebné obdobie NR SR.
„Navrhovatelia v súvislosti s ustanovením možnosti skrátiť volebné obdobie NR SR zvažovali aj možnosť ustanoviť moratórium, počas ktorého by sa v rámci volebného obdobia, jeho začiatku a konca, takéto referendum nemohlo konať. Napokon sa rozhodli, že moratórium nebude súčasťou návrhu ústavného zákona, avšak sú pripravení ho do návrhu ústavného zákona doplniť na základe záverov z diskusie v pléne Národnej rady SR a jej výboroch,“ uviedli predkladatelia v dôvodovej správe.
