BRATISLAVA – Rusko chce začať čiastočnú mobilizáciu. Prezident Vladimir Putin vôbec po prvýkrát takto vystúpil od chvíle, ako jeho krajina napadla Ukrajinu a hneď oznámil tieto „novinky.“ Jeho minister obrany neskôr prezradil detaily. Správy vyvolali okamžitú vlnu reakcií svetových lídrov a jasné stanovisko k ním vyjadrili aj naši štátni predstavitelia.
Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil v stredu v Rusku čiastočnú mobilizáciu. Urobil tak pred tým, ako sa v štyroch ukrajinských regiónoch uskutočnia referendá o pripojení k Rusku. Ruský minister obrany Sergej Šojgu následne oznámil, že v Rusku bude mobilizovaných 300 000 záložníkov ruských ozbrojených síl. Takéto kroky vyvolali takmer okamžite vlnu reakcií svetových lídrov. Ticho nezostali ani tí slovenskí.
Premiér Eduard Heger v tejto súvislosti dôrazne odsúdil ruské "pseudoreferendá" na okupovaných územiach Ukrajiny. Hovorí o nelegálnej anexii, ktorá nesmie byť akceptovaná. Zopakoval podporu zachovaniu územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny.
Minister obrany Jaroslav Naď zasa povedal, že predpokladá, že Kremeľ použije výsledky referend v okupovaných oblastiach ako "maskirovku", taktiku pre legalizáciu anexie a zmenu hraníc Ruskej federácie.
Ako načrtol slovenský minister obrany, nové "ruské" územie bude Kremeľ po referendách brániť "všetkou dostupnou silou" a podpora Západu ukrajinskej ofenzívy na tomto novom ruskom území bude "útokom na Rusko". "Putin si takto vytvára podmienky pre vydieranie Západu jadrovým útokom," poznamenal Naď s tým, že nejde o prevratný vývoj. "Podobný scenár už Putin avizoval v prejave 25. februára 2022. Jeho vyhrážky už vtedy boli prípravou pre ústupovú cestu, na ktorej po šiestich mesiacoch vojny fakticky je. Teraz došlo k jej 'politickému' potvrdeniu," dodal.
Štátny tajomník rezortu obrany Marian Majer rovnako nepovažuje mobilizáciu za prekvapujúci krok. "Nemyslíme si, že to bude znamenať zásadný prelom vo vedení operácie, ale znamená to, že vojna bude pokračovať naďalej. Upokojenie situácie alebo hľadanie mieru zo strany Ruskej federácie sa zatiaľ nedá očakávať," komentoval. Putinov krok podľa neho potvrdzuje, že ruský prezident sa dostáva pod tlak vzhľadom na doterajšie výsledky. Majer poukázal tiež na problémy s dopĺňaním personálu i techniky. Zároveň chcel podľa neho ukázať Putin odhodlanie pokračovať v operáciách.
Nezaradený poslanec Tomáš Valášek zasa poznamenal, že "táto mobilizácia prináša oveľa väčšie riziká pre Vladimira Putina ako pre Volodymyra Zelenského."
Predseda republikovej rady mimoparlamentnej strany Aliancia László Sólymos hovorí, že Putin vyhlásením čiastočnej mobilizácie pred celým svetom priznal porážku ruských vojenských síl na Ukrajine. "Svojím rozhodnutím však ďalších ľudí posiela na smrť. Vojakov aj nevinných civilistov, a ohrozuje aj naše slobody," skonštatoval. Ako dodal, Putin sa namiesto ukončenia vojny rozhodol pokračovať v nezmyselnom vraždení.
Reaguje celý svet
Ako upozornil britský minister obrany Ben Wallace toto Putinove rozhodnutie ukazuje, že "jeho invázia zlyháva." "Žiadne množstvo vyhrážok a propagandy nemôže skryť fakt, že Ukrajina túto vojnu vyhráva, že medzinárodné spoločenstvo je zjednotené a Rusko sa stáva svetovým vyvrheľom," uviedol Wallace vo vyhlásení.
Holandský premiér Mark Rutte sa tiež pridal k sérii hlasov západných lídrov, ktorí sa odsudzujúco vyjadrili k stredajšiemu Putinovmu oznámeniu, že nariaďuje čiastočnú mobilizáciu, a aj k jeho vyhrážkam jadrovými zbraňami. Rutte pre holandskú rozhlasovú a televíznu stanicu NOS (Nederlandse Omroep Stichting) povedal: "Mobilizácia, vyzývanie na referendá v Doneckej oblasti, to všetko sú prejavy paniky. Jeho (Putinova) rétorika o jadrových zbraniach je niečo, čo sme počuli predtým už veľakrát, a necháva nás to chladných. To všetko je súčasť rétoriky, ktorú už poznáme. Odporúčam zachovať pokoj."
Nemecký vicekancelár Robert Habeck v stredu ostro skritizoval rozhodnutie Ruska mobilizovať státisíce záložníkov. Informovala o tom tlačová agentúra DPA s odvolaním sa na vyhlásenie ministerstva hospodárstva, ktoré Habeck tiež riadi. Habeck označil krok Moskvy za "ďalšie zlé a nesprávne" rozhodnutie, ktoré konflikt na Ukrajine iba zhoršuje. Dodal, že nemecká vláda sa radí, ako má na daný vývoj politicky zareagovať.
Podľa českého premiéra Petra Fialu je čiastočná mobilizácia, ktorú vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin, snahou o ďalšiu eskaláciu Ruskom rozpútanej vojny na Ukrajine. Vyhlásenie je podľa neho dôkazom toho, že jediným agresorom je práve Rusko. "Pomoc Ukrajine je potrebná a musíme v nej v našom vlastnom záujme pokračovať," dodal český premiér.
Americká veľvyslankyňa na Ukrajine Bridget Brinková zasa uviedla, že čiastočná mobilizácia v Rusku je znakom slabosti Moskvy. "Falošné referendá a mobilizácia sú znakmi slabosti a zlyhania Ruska. Spojené štáty nikdy neuznajú nárok Ruska na údajne anektované ukrajinské územie a budeme naďalej stáť pri Ukrajine – a to tak dlho, ako to bude potrebné," napísala Brinková.
Na rozhodnutie Kremľa reaguje aj samotná Ukrajina. Poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Mychajlo Podoľak tvrdí, že mobilizácia v Rusku bola predvídateľným krokom, ktorý sa stane mimoriadne nepopulárnym, a len zdôrazňuje, že vojna na Ukrajine neprebieha podľa plánu Moskvy. Ruský prezident Vladimir Putin sa podľa neho snaží presunúť vinu za začatie "nevyprovokovanej vojny" a za následnú zhoršujúcu sa ekonomickú situáciu ľudí v Rusku na Západ.
Litva vo svojej reakcii zvýšila úroveň pripravenosti síl rýchlej reakcie svojej armády, "aby zabránila akýmkoľvek provokáciám z ruskej strany". V stredu to uviedol litovský minister obrany Arvydas Anušauskas. "Keďže sa vojenská mobilizácia Ruska uskutoční aj v Kaliningradskej oblasti, ktorá je v našom susedstve. Litva sa nemôže len prizerať," napísal Anušauskas v príspevku na sociálnej sieti Facebook.
Na mobilizáciu ruskej armády reagoval aj šéf fínskeho rezortu obrany Antti Kaikkonen. "Naše obranné sily sú dobre pripravené a situáciu pozorne monitorujeme," uviedol.
Lotyšsko sa zasa nechalo počuť, že "nebude" poskytovať útočisko Rusom utekajúcim zo svojej vlasti pred mobilizáciou. Informoval o tom webový portál britskej televízie Sky News s odvolaním sa na tweet lotyšského ministra zahraničných vecí Edgarsa Rinkévičsa.
Český prezident Miloš Zeman si myslí, že adekvátnou reakciou na vyhlásenie čiastočnej mobilizácie Vladimirom Putinom v Rusku by bolo zvýšenie pomoci Ukrajine, ale nielen vo vojenskej oblasti. Uviedol to v stredu prostredníctvom svojho hovorcu Jiřího Ovčáčka. "Ruská mobilizácia je zrejme dôsledkom ukrajinských vojenských úspechov z poslednej doby," okomentoval rozhodnutie ruského prezidenta Miloš Zeman.
