BRATISLAVA – Po odchode SaS z vlády sa to v parlamente poriadne premieša. Traja odchádzajúci ministri sa totiž vrátia do poslaneckých lavíc. Platí to aj o niektorých štátnych tajomníkoch. Liberáli budú mať o dvoch poslancov viac a najmenšia koaličná strana Za ľudí príde o jeden hlas. Koho odchádzajúci ministri nahradia a ako bude vyzerať parlamentná matematika?
Šéf SaS uviedol, že v parlamente budú konštruktívnou, ale aj tvrdou opozíciou. Traja zo štyroch ministrov sa vrátia do poslaneckých lavíc a pomer poslancov sa zmení. Koalícia bude vládnuť v menšine a bude sa musieť snažiť presvedčiť minimálne šesť poslancov, aby im prechádzali zákony.
Archívne VIDEO Vstupujeme do menšinovej vlády, oznámil premiér Eduard Heger
Liberáli zamiešajú kartami
A liberáli v tomto mierne zamiešajú kartami. Medzi poslancov sa totiž vrátia traja ministri. Branislav Gröhling a Richard Sulík sa vrátia na svoje pôvodné miesta a z parlamentu odídu ich náhradníci Milan Laurenčík a Miroslav Žiak. Čo sa týka Márie Kolíkovej, tá sa takisto presunie k liberálom. Po rozkole v strane Za ľudí sa frakcia okolo ministerky spravodlivosti v demisii od strany oddelila a jej členovia sa pridali k poslaneckému klubu SaS.
Poslanecký klub strany Za ľudí sa teda oficiálne rozpadol a po návrate Kolíkovej bude mať Remišová v NR SR už len troch poslancov. Kolíková totiž vystrieda Alexandru Pivkovú a s prechodom Juraja Krúpu do klubu SaS tak budú mať liberáli v parlamente 21 hlasov. Po nábore Borisa Kollára, ktorý do svojho hnutia vzal nezaradených poslancov Romanu Tabák a Jána Krošláka (obaja predtým OĽaNO) a jedného bývalého člena ĽSNS Jozefa Šimka, má jeho klub o jedného poslanca viac.
Menšinová vláda sa bude musieť spoľahnúť na hlasy nezaradených
No ani to koalícii nepomohlo. V menšinovej vláde bude mať koalícia oficiálne 70 poslancov. S koalíciou zvykne v niektorých prípadoch hlasovať Martin Čepček, Ján Mičovský a Katarína Hatráková. Svoje hlasy pridávajú aj Miroslav Kollár a Tomáš Valášek. Je pravdou, že okrem hlasovania o vydaní Roberta Fica je skôr výnimkou, aby sedelo v laviciach všetkých 150 poslancov a keďže k tomu, aby prešli bežné zákony je potrebná nadpolovičná väčšina, v zásade by to mohlo fungovať.
Archívne VIDEO Ministri za SaS podali demisiu: Budeme konštruktívnou, odbornou, ale aj tvrdou opozíciou
Má to však svoje riziká. Na nezaradených poslancov sa nie vždy dá spoliehať a ako sme to videli pri vydaní Fica, práve s počtom poslancov sa dá veľmi dobre šachovať. No a potom sú tu liberáli. Pri nich sa predpokladá, že budú s koalíciou po diskusii hlasovať, no aj to je v tejto rovnici zatiaľ neznáma.
Spolupráca so SaS nebude jednoduchá
A že spolupráca s bývalým koaličným partnerom nebude jednoduchá, to už naznačil Sulík, keď začal hovoriť o princípe „niečo za niečo“. Kým premiér Eduard Heger očakáva, že SaS bude podporovať návrhy zákonov, ktoré vychádzajú z programového vyhlásenia, liberáli to tak úplne jasne nevidia. Sulík totiž uviedol, že ak chcú vôbec rátať s nejakou podporou zo strany SaS, „mali by pekne nechať na pokoji súčasné obsadenie predsedov parlamentných výborov“. Čo znamená, že neodvolajú ani jedného šéfa výboru, ktorého SaS nominovala.
Niektorým koaličným poslancom sa to nezdá férové a v koalícii sa o tom ešte nerozprávali. Okrem toho Sulík žiada aj post podpredsedu parlamentu pre Martina Klusa, ktorý sa vracia do parlamentu z postu štátneho tajomníka rezortu diplomacie. Z parlamentu tak odíde Roman Foltin. Igor Matovič si však myslí, že podľa zvyklostí patria dve pozície koalícii a jedna opozícii. Opozícia svojho podpredsedu má, je ním Juraj Blanár, a tak by to podľa ministra financií malo aj ostať.
Poslanci okolo Tarabu budú k zákonom pristupovať individuálne
Medzi nezaradenými poslancami sú aj poslanci okolo Tarabu. Ten na tlačovke povedal, že budú k návrhom zákonov v pléne pristupovať individuálne a nie sú súčasťou vládnej koalície. Zároveň odmieta aj označovanie jeho poslancov za fašistov. Nebudú mať problém hlasovať za „dobré návrhy“ na boj s infláciou a energetickou krízou. V súvislosti s tým sa už stretol aj s Kollárom.
Odvolávanie Matoviča visí vo vzduchu
Okrem toho je tu ešte avizované odvolávanie Igora Matoviča z postu ministra financií. SaS-kári už povedali, že vládu pri prípadnom hlasovaní o vyslovení dôvery podporia, no s Matovičom je to inak. Na predsedníctve sa totiž dohodli, že v prípade, ak takýto návrh v parlamente bude, všetkých 21 poslancov SaS bude hlasovať za odvolanie Matoviča.
Marián Viskupič ešte pritvrdil a v diskusnej relácii Na telo uviedol, že v SaS uvažujú nad vlastným návrhom. Zdá sa, že od septembra bude nielen v parlamente pekne veselo. V kuloároch sa špekuluje aj s možnosťou, že ak odvolajú Matoviča z postu ministra, SaS by sa bola ochotná vrátiť späť do vlády, čo potvrdil aj Sulík. Či to tak nakoniec bude, ukáže čas
Kto ešte odíde?
Do parlamentu sa vráti aj Ondrej Dostál, ktorý sa len nedávno stal štátnym tajomníkom na ministerstve spravodlivosti. Jeho náhradníkom je Jozef Kanuščák. Miesto Radovana Kazdu by sa mal časom vrátiť štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek. Druhý štátny tajomník u Sulíka Ján Oravec sa vráti a parlament opustí Radovan Sloboda.
Kľúčové bude schvaľovanie štátneho rozpočtu, Kollár provizórium odmieta
Ako bude táto menšinová vláda fungovať je vo hviezdach. Koalícia je viac-menej pozitívna a verí, že dovládnu. Aj tu sa však nájdu nejaké šrámy. Šéfka Za ľudí a vicepremiérka Veronika Remišová uviedla, že trojkoalícia bude primárne rokovať so SaS, potom s poslancami Smeru a Hlasu. O hlasy ĽSNS sa nemieni opierať, čo by ešte fungovať mohlo.
Problém s tým mal aj minister životného prostredia Ján Budaj, ktorý by v prípade prechádzania zákonov s hlasmi fašistov odišiel z vlády. Poslancov však čaká schvaľovanie štátneho rozpočtu. V SaS sú rokovaniam prístupní, no ich podpora istá nie je. Matovič povedal, že provizórium si v týchto časoch nemôžeme dovoliť. Podľa Kollára práve rozpočet preverí schopnosť menšinového kabinetu pokračovať vo vládnutí.
Podľa šéfa Sme rodina je to hraničná situácia a ak by zákon o štátnom rozpočte v parlamente neuspel, Slovensko začne budúci rok v provizóriu. Potom je podľa neho korektné predstúpiť pred ľudí a povedať, že „musíme ísť do predčasných volieb“. „Ak bude prijatý štátny rozpočet, tak vieme pomáhať rôznymi spôsobmi. Ale v rozpočtovom provizóriu nie. Ja na svojej stoličke takto prilepený nie som,“ povedal Kollár. „Nemyslím si, že podpora bude paušálna. Raz to bude 73 a raz možno aj 78 poslancov,“ skonštatoval.
Má menšinová vláda šancu? S Hegerom a Matovičom nie
Či menšinová vláda bude mať šancu, to sa v parlamente ukáže čoskoro. Opozícia je však skeptická. Podľa nich táto trojkoalícia nedovládne. „Menšinové vládnutie je možné v čisto teoretickej perspektíve a skutočne existujú štáty, kde to funguje niekoľko desaťročí. Ale neviem si predstaviť Hegera s Matovičom na čele menšinovej vlády,“ povedal pre Topky politológ Radoslav Štefančík. Podľa neho na to existuje niekoľko dôvodov. Hlavným je, že SaS sľubuje byť tvrdou opozíciou.
„Lenže tvrdá opozícia znamená, že vláde nebudú prechádzať návrhy zákonov. Tie teda môžu prejsť s pomocou ľudí, ktorí sa do parlamentu dostali na kandidátke krajnej pravice. Lenže podporu krajnej pravice odmietajú niektorí poslanci i ministri. Navyše, poslanecký klub OĽaNO nie je stabilný, triešti sa v každom volebnom období a nemožno vylúčiť, že v takejto zostave vydrží až do riadnych volieb,“ skonštatoval s tým, že dôvodov, prečo trojkoalícia nevydrží je jednoznačne viac.
Dávam Matovičovi rok, maximálne dva
Koľko teda vláda podľa odborníka vydrží? „Ak by som chcel parafrázovať Jiřího Kodeta, povedal by som, že dávam Matovičovi rok maximálne dva. Ale v realite je aj ten jeden rok mimoriadne veľa. Myslím si, že sa to do niekoľkých mesiacov celé rozsype,“ uviedol. A čo sa týka schvaľovania štátneho rozpočtu, je možné, že sa bude v parlamente hrať aj s číslami.
„Keďže na prijatie väčšiny návrhov zákonov stačí jednoduchá väčšina, viem si predstaviť, že niektorí poslanci z ĽSNS nebudú v deň schvaľovania rozpočtu v pléne. Tým sa zníži kvórum, lenže to už bude priamy dôkaz spolupráce s krajnou pravicou. Navyše, bude to chcieť veľkú disciplínu poslancov vládnej koalície, a tá minimálne v OĽaNO bude chýbať,“ dodal.
