BRATISLAVA - Minimálny zdravotný obvod, zavedenie poplatkov za podania na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, či ďalšie byrokratické úkony. Aj tieto novinky navrhuje ministerstvo zdravotníctva v novele zákona, ktorá je aktuálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Na ich plány sa však zo všetkých strán valí vlna kritiky. Po novom aj z Asociácie na ochranu práv pacientov. Čo na návrh zákona hovoria?
Celé sa to začalo koncom júla tohto roku. Ministerstvo zdravotníctva totiž predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh novely zákona, ktorá by upravovala viacero aspektov zdravotného poistenia a zdravotných poisťovní. Najviac rezonuje jeden - a ten by zaviedol tzv. minimálny vymeriavací základ zdravotného poistenia. Ten by sa mal odvíjať od budúcoročnej minimálnej mzdy na úrovni 700 eur v hrubom. Rezort zdravotníctva by tak zaviedlo, že minimálne poistné, ktoré by si zamestnanci museli zaplatiť, by bolo 98 eur. Je to podľa zákona 14 percent zo 700 eur ako vymeriavacieho základu.
Archívne VIDEO Lengvarský sa vyjadril k výpovediam lekárov a nahromadeným operáciám: Núdzový stav nehrozí, COVID opatrenia zatiaľ nebudú
Podľa rezortu totiž v prípade zamestnancov neexistuje žiaden minimálny vymeriavací základ, ktorý by tento problém upravoval. "Zamestnancovi postačuje akýkoľvek čiastkový úväzok na to, aby uhrádzal poistné na verejné zdravotné poistenie zo sumy reálne vyplatenej z tohto úväzku. Kvôli tomuto nedostatku dochádza k špekulatívnym uzatváraniam pracovných pomerov (napr. úväzok 1/10 a pod.), tieto osoby platia mesačne poistné na úrovni niekoľko eur a majú zabezpečené verejné zdravotné poistenie (ak by nemali žiaden úväzok a boli by dobrovoľne nezamestnaní, vznikla by im povinnosť platiť poistné na úrovni minimálnej výšky odvodu, čo je pre rok 2022 suma 79,31 eur mesačne)," ozrejmil predkladateľ v návrhu.
Inými slovami - ak príjem zamestnanca nedosiahne úroveň minimálneho vymeriavacieho základu, zamestnanec bude musieť odviesť poistné na verejné zdravotné poistenie z minimálneho vymeriavacieho základu. Povinnosť zamestnávateľa odvádzať poistné sa nemení. Ak by napríklad mamička na čiastočnom úväzku zarobila mesačne 400 eur, musela by si doplatiť sumu do minimálneho vymeriavacieho základu. V tomto prípade: 700-400 je 300 eur a 14 percent z toho je 42 eur.
Tvrdé slová od Asociácie na ochranu práv pacientov
Teraz sa ale k predkladanej novele zákona vyjadrila aj Asociácia na ochranu práv pacientov. Tá vo svojom stanovisku rázne uviedla, že by rezort zdravotníctva mal problematický návrh z pripomienkového konania stiahnuť. V rámci legislatívneho procesu sa k návrhu vyjadrila a rezortu zaslala 48 pripomienok, z toho 46 zásadných. Dôvodom je, že roky sa z každej strany a z úst každého ministerstva zdravotníctva je počuť, ako má byť pacient na prvom mieste. „Návrh novely zákona z dielne ministerstva zdravotníctva však ide presne opačným smerom. Porušuje navyše základné ľudské práva,“ uviedla Mária Lévyová, prezidentka asociácie.
Ako dodala, navrhovaný minimálny zdravotný odvod, ktorý by mal byť vo výške 98 eur bez ohľadu na príjem obyvateľa a poistenca, môže zhoršiť sociálnu situáciu významnej časti obyvateľov. „V čase rastúcich cien potravín, energií sa navrhované zvýšenie citeľne dotkne ľudí, ktorí si vo svojom regióne nevedia nájsť prácu na plný úväzok, alebo nemôžu mať takýto úväzok napríklad zo zdravotných dôvodov,“ upozornila Lévyová. Podľa jej slov v prípade, ak štát chce riešiť poistencov a špekulantov, ktorí si účelovo krátka odvody cez skrátené úväzky, nemôže ohroziť sociálne slabšie skupiny, ktorým hrozí ešte väčšie zhoršenie situácie.
Poukázala aj na to, že štát napriek dlhodobým sľubom platí za poistencov mesačne len 35 eur. „Dlhé roky nemocnice, lekári, poisťovne aj pacienti volajú po navýšení tejto platby. Ak je pre štát výška platby za poistencov štátu uspokojujúca, žiadame, aby bol minimálny vymeriavací základ naviazaný na jej výšku,“ vysvetlila. Podľa nej by štát vzhľadom na alarmujúcu situáciu v zdravotníctve mal zároveň zvážiť legislatívnu úpravu, ktorá by garantovala výdavky na zdravotníctvo vo výške minimálne 1,9 % HDP a ich každoročné navyšovanie o 0,3 %.
Nejde o jediný problém predkladanej novely
Minimálny zdravotný odvod však nie je jediný problém v navrhovanej novele zákona. Podľa Lévyovej je totiž zásadným zásahom do práv pacientov aj navrhované zavedenie poplatku za podanie na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. „Predpokladám, že nikoho by ani nenapadlo zaviesť poplatok za podanie oznámenia občana o krádeži v jeho byte na polícii. A návrh, aby pacient zaplatil 66 eur úradu na to, aby úrad robil kroky, na ktoré už od nás všetkých z našich odvodov dostáva peniaze, je reálne na stole,“ uviedla viceprezidentka asociácie Elena Marušáková.
Pripomienkovaný návrh predpokladá, že každý pacient má medicínske vzdelanie, na základe ktorého dokáže posúdiť relevantnosť svojho podnetu. Ak je tomu tak, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa stáva nadbytočnou inštitúciou. „Roky upozorňujeme na to, že onkologické ochorenia alebo iné závažné ochorenia finančne ruinujú pacienta i jeho rodinu. Neustále sa objavujú nové zbierky pre takýchto ľudí, a teraz im ešte dáme bariéru na to, aby podali podnet na úrad. Čiže budú musieť hľadať dobrodincov, ktorí za nich zaplatia poplatok, alebo podnet nepodajú “ upozorňuje Marušáková.
Problém asociácia však vidí aj v prípade, ak by chcel poistenec zmeniť zdravotnú poisťovňu. V rámci novely zákona totiž rezort pod vedením Vladimíra Lengvarského che zaviesť povinnosť notársky overeného podpisu a akceptačného listu. A to inštitúcia považuje za návrh v rozpore s vládnym programom. „Vládny program hovorí o znižovaní byrokracie, využití moderných e-riešení. Podmieniť zmenu zdravotnej poisťovne návštevou notára a zaplatením poplatku za overenie podpisu je v 21. storočí absurdné riešenie problému s nekalými prepoisťovacími praktikami,“ konštatovala šéfka asociácie. Štát podľa nej ide namiesto vytvárania podmienok pre konkurenčný boj medzi poisťovňami, z ktorého by poistenci profitovali, zaviesť systém, kedy k zmenám poisťovní z dôvodu byrokratickej náročnosti prakticky nebude dochádzať. „Predstavte si, že sa z dediny musíte dopraviť do mesta len kvôli overeniu podpisu. Možno radšej zostanete naďalej v poisťovni, s ktorou nie ste spokojní,“ dodáva.
Návrh novely zákona č. 581/2004 Z. z. v jeho aktuálnom znení podľa odborníkov z asociácie nerieši aktuálne problémy. Ako uviedli, štát by sa mal v prvom rade zamerať na problém nedostatku zdravotníckeho personálu, nedostatočné finančné zdroje, ktoré nezohľadňujú reálne potreby a len prispievajú k ďalšiemu zadlžovaniu, na zadefinovanie nároku pacienta, komerčných poistných produktov a na riešenie sociálnych platieb, ktoré by po správnosti nemali spadať pod rezort zdravotníctva, ale pod sociálne veci. "Roky odsúvania riešenia zásadných problémov v zdravotníctve nás už začínajú dobiehať a nie je možné ich riešiť narýchlo ušitými novelami zákonov, ktoré nie sú orientované propacientsky, ale protipacientsky," uzavreli.
Ministerstvo vysvetľuje
Ku kritike Asociácie na ochranu práv pacientov sa vyjadril predkladateľ návrhu - ministerstvo zdravotníctva. Ako vysvetlili z tlačového odboru, aktuálne prebieha vyhodnotenie pripomienok z pripomienkového konania. "Evidujeme pripomienky zo strany viacerých subjektov, všetkými sa budeme zaoberať a vyhodnocovať ich. Zmena takéhoto rozsahu sa týka takmer všetkých aktérov v zdravotníctve, pričom na niektoré navrhované riešenia prirodzene panujú často protichodné názory. Práve v tom je význam pripomienkovacích konaní," konštatoval rezort zdravotníctva.
Vo všeobecnosti je však ministerstvo presvedčené, že zavedenie jasných pravidiel pri využívaní zdravotných odvodov je nevyhnuté. Údajne podľa ich slov v tejto oblasti panuje široká zhoda. "Predovšetkým je potrebné riešiť problematiku nedostupnosti štandardnej zdravotnej starostlivosti pre 120 000 obyvateľov Slovenska, nastavenie jasných vzťahov medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a poisťovňami a ďalší oblastí, pri ktorých prax preukázala potrebu zmeny," uzavrelo Lengvarského ministerstvo.
