BRATISLAVA - Generálny prokurátor Maroš Žilinka tvrdí, že už pominuli dôvody na rozpustenie Kotlebovej strany ĽSNS. Strana nemá podľa GP SR reálny potenciál a príležitosť zrealizovať politické zmeny ohrozujúce demokraciu, a teda nehrozí bezprostrednosť rizika pre demokraciu. Kotlebovci to išli "osláviť" do rómskej osady.
Podľa generálneho prokurátora Maroša Žilinku dôvody na rozpustenie strany ĽSNS pominuli. S tým nesúhlasia viaceré organizácie. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková žiadala, aby generálna prokuratúra zverejnila analýzu, ktorá viedla k tomuto rozhodnutiu.
"Aby sme lepšie porozumeli, prečo sa tak generálny prokurátor rozhodol. Zovšeobecnenie, publikované generálnou prokuratúrou, bez toho, aby sme poznali celú analýzu, je z tohto pohľadu nezrozumiteľné," uviedla Kolíková. Rovnako, ako sú v ňom popísané dôvody, prečo nepodať žalobu, si vie šéfka rezortu spravodlivosti predstaviť aj dôvody, prečo danú žalobu podať. "Preto je osobitne kľúčové, aby analýza zo strany generálnej prokuratúry bola riadne zverejnená a mohla byť k nej aj príslušná diskusia," dodala Kolíková.
archívne video
Žilinka na to reagoval tak, že podľa neho generálna prokuratúra dostatočne zdôvodnila svoje rozhodnutie. "Interné materiály a stanoviská slúžiace pre rozhodnutie generálneho prokurátora nie sú verejné a o podstatných skutočnostiach, z ktorých vychádzal jednoznačný záver nepodať žalobu, bola verejnosť primerane informovaná," skonštatoval hovorca Dalibor Skladan. Generálny prokurátor Maroš Žilinka sa podľa hovorcu nedá a nedal ovplyvniť záujmami politických subjektov a nepodľahne tlaku verejnej mienky či médií. "Tak ako doposiaľ aj v danom prípade bol pre neho jediným imperatívom zákon," dodal.
Výjazd do rómskej osady a Z-ká na chrbte
Kotlebovci sa zrejme túto, pre nich dobrú správu, rozhodli "osláviť" výletom do rómskej osady v Štefanove neďaleko Senice. Tvrdia, že tam išli "pozdraviť osadníkov". Podľa Martina Beluského ich tam pozvali obyvatelia, ktorí žiadali o podporu pri problémoch s rómskymi spoluobčanmi.
Niekoľko desiatok kotlebovcov prišlo do osady na typických dodávkach a autách s vlajkami a logami ĽSNS. Na stránke Naše Slovensko na sociálnej sieti Facebook sa objavili fotografie, ktoré zachytávajú tento výjazd, ako aj niektoré znaky, ktoré kotlebovci obľubujú. Jeden z nich mal na typickom zelenom tričku aj veľké písmeno Z, ktorým sa označujú ruské vojská na Ukrajine.
Nenávistné ideológie
Generálna prokuratúra nepodaním návrhu na rozpustenie parlamentnej strany ĽSNS legitimizuje nenávistné ideológie. Vyhlásilo to Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, ktoré zásadne nesúhlasí so stanoviskom generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Prokuratúra podľa strediska bagatelizuje potrebu ochrany rovnosti, nediskriminácie a ľudských práv, ktoré sú súčasťou samotnej podstaty demokracie, na ktorú sa Žilinka odvoláva.
SNSĽP tvrdí, že vo svojom stanovisku kladie GP právo extrémistických skupín slobodne sa združovať nad potrebu ochrany základných práv a slobôd všetkých ľudí. "Argumentácia o nedostatočnom politickom výtlaku, aktuálnych volebných preferenciách či koaličnom potenciáli ĽSNS je nielen v rozpore s názorom popredných expertov a expertiek, ale v zdravej demokratickej spoločnosti by mala byť aj úplne irelevantná," skonštatovalo stredisko.
Prítomnosť extrémistických hnutí v parlamente je podľa neho manifestáciou ich politickej relevancie a prispieva k radikalizácii spoločenskej diskusie. "Je na mieste otázka, ako zjemňovanie rétoriky členov strany a technická úprava jej stanov môžu v očiach generálneho prokurátora budiť dojem o upustení ĽSNS od extrémistických tendencií," poznamenalo stredisko. Viaceré verejné vyhlásenia a trestné stíhania členov strany totiž podľa neho vrhajú zásadný tieň pochybností na toto tvrdenie.
SNSĽP tvrdí, že pri pravicovo extrémistických stranách nestačí posudzovať len explicitné ohrozenie demokracie, ale najmä podprahové spochybňovanie jej základných princípov. Výkonná riaditeľka SNSĽP Silvia Porubänová poukázala na to, že akákoľvek ďalšia legitimizácia nenávistných hnutí predstavuje ohrozenie jedného z kľúčových pilierov demokracie, ktorým sú ľudské práva. "V liberálnej demokracii by spomínané hnutia nemali mať taký priestor, aký je im poskytovaný dnes. Práve naopak. Myšlienky nenávisti musíme systematicky vytláčať na okraj spoločenskej debaty," uviedla.
