BRATISLAVA - Má Slovensko našliapnuté na ďalší problém? Do pondelka 1. augusta sme mali implementovať smernicu Európskej komisie o podmienkach práce v rôznych prípadoch. Avšak, novela Zákonníka práce, ktorá mala mať účinnosť od pondelka, ešte neuzrela svetlo sveta, ani o nej poslanci nehlasovali. Hrozí, že bude voči našej krajine začaté zo strany Európskej komisie konanie za nedodržanie termínu?
Podľa pôvodného plánu sa mala nová smernica Európskeho parlamentu implementovať do našich zákonov do 1. augusta 2022. Dovtedy mali členské štáty podľa nariadenia Európskej komisie čas na to, aby novinky zapracovali. Konkrétne sa hovorí o transpozícii smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ (č. 2019/1152) z 20. júna 2019 o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach v Európskej únii, a smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ (č. 2019/1158) z 20. júna 2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, ktorou sa ruší smernica Rady 2010/18/EÚ.
Archívne VIDEO Krajniak vidí financovanie rodičovského bonusu v piatich zdrojoch: Zväčša ide o úspory v Sociálnej poisťovni
Tá upravuje viaceré aspekty, ktoré rieši slovenský Zákonník práce. Medzi nimi aj poberanie materského prídavku iným poistencom, napríklad otcom dieťaťa. Avšak, podľa ministerstva práce je obdobie na Slovensku, počas ktorého poberá materskú dávku aj iný poistenec, nastavené nadštandardne v porovnaní s inými členskými štátmi únie.
"Novela navrhuje, aby sa obdobie výplaty materského otcovi po narodení dieťaťa započítavalo do úhrnného obdobia nárokov na materské pri tom istom dieťati. Novela má za cieľ podporiť rovnomernejšie rozdelenie opatrovateľských povinností medzi ženami a mužmi a vytvorenie puta medzi otcom a dieťaťom už v ranom veku detí, čo najskôr po narodení. Otcovi dieťaťa počas otcovskej dovolenky vznikne nárok na dávku materské iného poistenca (otca) zo sociálneho poistenia v rozsahu 2 týždňov (14 kalendárnych dní) v období šiestich týždňov od narodenia dieťaťa, bez ohľadu na skutočnosť, či matka dieťaťa poberá materské, alebo rodičovský príspevok. Nárok na materské si po novom budú môcť otcovia rozdeliť na dve obdobia (t.j. súčasný nárok sa rozdelí na samostatné nároky)," vysvetlili z tlačového odboru ministerstva.
Inými slovami - v súčasnosti môže ísť otec na "materskú" na obdobie 28 týždňov, pričom ide o ucelené obdobie. Po novom (od 1. októbra) sa toto obdobie bude môcť rozdeliť na dve obdobia, a to na 2 týždne po narodení dieťaťa a následne si môže vyčerpať zvyšných 26 týždňov materského. "To znamená, že tesne po narodení dieťaťa si bude môcť požiadať o dávku v trvaní maximálne dvoch týždňov a o zvyšok si môže požiadať neskôr. Toto obdobie 2 týždňov sa započíta do celkového obdobia 28 týždňov, počas ktorého má otec (pri starostlivosti o jedno dieťa) nárok na materské aj v súčasnosti. Materské počas otcovskej dovolenky bude financované z nemocenského poistenia vykonávaného Sociálnou poisťovňou. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa mu naďalej bude patriť platená otcovská dovolenka v trvaní 28 týždňov, resp. 31 týždňov ak ide o osamelého muža alebo v trvaní 37 týždňov, ak sa jedná o dve alebo viac detí," vysvetlil rezort.
Hrozí nám teda problém?
Ako dodali, návrh novely Zákonníka práce bol na rokovanie vlády prvýkrát predložený ešte v septembri 2021. Po nezrovnalostiach a rozporoch ohľadom dĺžky trvania a spôsobu financovania, rezort práce doručil upravené znenie návrhu zákona na vládu v marci 2022. Následne bol návrh zákona zaradený na rokovanie kabinetu 26. mája 2022, kedy ho aj vláda schválila s pripomienkami. Následne sa doručil do parlamentu, kde o nej rokovali poslanci ešte 15. júna a posunuli ho do druhého čítania. Hlasovať o novele v druhom čítaní majú poslanci na najbližšej riadnej schôdzi parlamentu v septembri. Po schválení v parlamente a následnom podpise prezidentkou by novela mala nadobudnúť účinnosť 1. októbra 2022.
Podľa rezortu práce však Slovensku zrejme nehrozí žiadny problém. A to z dôvodu, že v zákonoch už máme nové európske smernice implementované do veľkej časti zákonov. "Prípadné konanie Európskej komisie voči SR pre dočasný nesúlad by sa preto mohol potenciálne týkať len časti právnej úpravy. Žiadne konanie voči Slovenskej republike v tomto smere neevidujeme," uzavrelo ministerstvo.
Komisia zhodnotí ďalšie kroky voči štátom
Európska komisia však ešte v pondelok na svojej stránke zverejnila tlačovú správu, v ktorom členské štáty upozorňovala, že im v priebehu niekoľkých hodín vyprší termín na implementáciu zmien do právnych úprav. Ako následne komisia konštatovala, vďaka novým pravidlám budú môcť pracujúci lepšie poznať svoje pracovné podmienky, ako sú napríklad náplň práce a pracovný čas. Rovnako budú mať právo na včasné a podrobnejšie informácie o základných aspektoch svojej práce, ako sú miesto výkonu práce a plat. Ide o dôležitý krok smerom k silnej sociálnej Európe, ktorý tak prináša ľuďom v celej EÚ konkrétne výhody z Európskeho piliera sociálnych práv. "Dnes (v pondelok 1. augusta - pozn. redakcie) mali členské štáty posledný deň na transpozíciu smernice do svojich vnútroštátnych právnych predpisov. Komisia teraz posúdi úplnosť a súlad vnútroštátnych opatrení oznámených jednotlivými členskými štátmi a v prípade potreby podnikne náležité kroky a prijme opatrenia," ozrejmila Európska komisia.
Čo všetko sa mení
Na základe smernice o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach budú mať pracujúci v EÚ právo:
- byť podrobnejšie, včas a písomne informovaní o základných aspektoch svojho zamestnania;
- na obmedzenie dĺžky skúšobnej lehoty pri nástupe do zamestnania na šesť mesiacov;
- prijať ďalšiu prácu od iného zamestnávateľa; akékoľvek obmedzenie tohto práva sa musí objektívne zdôvodniť;
- byť v primeranom časovom predstihu informovaní o povahe vyžadovanej práce, najmä ak ide o pracujúcich s nepredvídateľným pracovným časom a v prípade práce na vyžiadanie;
- na účinné opatrenia, ktoré zabránia zneužívaniu pracovných zmlúv s nestanoveným pracovným časom;
- dostať písomnú odpoveď na žiadosť o preradenie na inú, bezpečnejšiu pracovnú pozíciu;
- absolvovať bezplatné zaškolenie na dané pracovné miesto, ktoré je zamestnávateľ povinný poskytnúť.
Predpokladá sa, že právo na informácie o podmienkach zamestnania, ako aj novú formu ochrany v podobe práva na väčšiu predvídateľnosť pracovného času tak odteraz dostanú ďalšie 2 až 3 milióny pracujúcich v neistých a neštandardných formách zamestnania vrátane práce na čiastočný úväzok, dočasnej práce a práce na vyžiadanie. Zároveň sa v smernici rešpektuje flexibilnosť atypickej formy zamestnania tak, aby jej výhody ostali zachované pre zamestnancov i zamestnávateľov.
Smernica prináša výhody aj zamestnávateľom, keďže zaručuje, že ochrana pracovníkov bude vždy zodpovedať najnovším trendom na trhoch práce, znižuje byrokratické prekážky pre zamestnávateľov. Obsahuje napríklad možnosť poskytovať informácie elektronicky a vytvára rovnaké podmienky pre zamestnávateľov v EÚ v záujme spravodlivej hospodárskej súťaže založenej na rovnakej minimálnej úrovni pracovných práv.
