BRATISLAVA - Ministerstvo zdravotníctva SR chce určiť minimálnu hranicu pri platbe za poistencov štátu. Štát by mal uhradiť minimálne 1,9 percenta z hrubého domáceho produktu. Rezort financií pod vedením Igora Matoviča však považuje tento návrh za problematický. Podľa odborníka ide o istú formu sebareflexie vlády.
Ministerstvo financií SR považuje návrh novely zákona o zdravotných poisťovniach za problematický. Informoval o tom tlačový odbor rezortu v reakcii na to, že ministerstvo zdravotníctva chce novelou okrem iného určiť minimálnu hranicu pri platbe za poistencov štátu.
Archívne VIDEO Vo VšZP sa uskutočnil mobilný odber krvi
Zákon je problematický
"MF SR zákon považuje za problematický. MF SR sa k legislatíve bližšie vyjadrí v pripomienkovom konaní," uviedol rezort. Ministerstvo zdravotníctva chce určiť minimálnu hranicu pri platbe za poistencov štátu. Chce, aby štát za svojich poistencov uhradil minimálne 1,9 percenta z hrubého domáceho produktu (HDP) SR spred dvoch rokov.
Vyplýva to z návrhu novely zákona o zdravotných poisťovniach, ktorú predložilo do medzirezortného pripomienkového konania. Vlani štát zaplatil za svojich poistencov 1,37 percenta z HDP. "Navrhuje sa určenie minimálnej platby za poistencov štátu na úrovni 1,9 percenta z HDP SR spred dvoch rokov vzhľadom na predpokladané starnutie populácie a vyšší počet poistencov štátu," uvádza sa v materiáli.
Poistenci štátu patria k najnákladnejšej skupine
Rezort podotkol, že seniori sú výrazne zastúpenou skupinou medzi poistencami štátu, preto pri predpokladanom starnutí populácie bude narastať aj počet poistencov štátu. Ministerstvo upozornilo, že poistenci štátu patria k najnákladnejším skupinám poistencov, pričom vývoj platby v posledných rokoch tomu nezodpovedá. V roku 2016 štát uhradil 1,83 percenta z HDP spred dvoch rokov, v roku 2017 1,62 percenta, v roku 2018 1,47 percenta, v roku 2019 1,43 percenta, v roku 2020 1,27 percenta a vlani štát zaplatil za svojich poistencov 1,37 percenta z HDP spred dvoch rokov.
V súčasnosti nie je minimálna výška úhrady za poistencov štátu určená ani približne, čo podľa ministerstva komplikuje prípravu rozpočtu zdravotných poisťovní na ďalší rok a s tým súvisiace rokovania o zmluvách s poskytovateľmi. Zároveň sa z platby za poistencov štátu stáva podľa MZ politikum, keď sa táto suma určuje s cieľom čo najviac šetriť zdroje z ministerstva financií.
"Vedľajším prejavom tohto stavu je stále klesajúci podiel platby za poistencov štátu na celkových zdrojoch verejného zdravotného poistenia a deficitné financovanie celého systému vrátane poskytovateľov zdravotnej starostlivosti," doplnil rezort. Účinnosť novely navrhuje od 1. januára 2023.
Určiť minimum je podľa odborníka istá forma sebareflexie
Zámer ministerstva zdravotníctva zaviesť minimálnu hranicu pri určení platby za poistencov štátu je podľa analytika INESS Martina Vlachynského istá forma sebareflexie vlády. Poukazuje pri tom na zmeny z roku 2020, po ktorých "výdavky štátu na jeho poistencov stratili akúkoľvek formálnu kotvu a sú plne pod vplyvom politiky". Aj v tomto prípade podľa neho hrozí, že vláda bude výšku stanoveného percenta neustále meniť.
"Do roku 2020 sa platba za poistenca štátu určovala percentom z priemernej mzdy. V tom roku prišlo ku zmene, pričom sa argumentovalo, že výdavky štátu na zdravotníctvo príliš podliehajú ekonomickému cyklu. No po dvoch rokoch prišli na to, pred čím sme napríklad my varovali hneď od začiatku, že takto je to ešte horšie," priblížil Vlachynský.
Snaha o zmenu je podľa neho istou formou sebareflexie a návrh vrátiť sa pred rok 2020. "Zmenou je, že sa hovorí o 'minime', nie o hranici zhora aj zdola a miesto naviazania na priemernú mzdu sa navrhuje naviazanie na HDP," ozrejmil. Či ide o lepšie alebo horšie riešenie, je podľa neho otázkou dlhej diskusie.
Pôvodný systém mal zásadnú chybu
Podstatnejšie podľa neho je, že pôvodný systém mal zásadnú chybu, a to neustále sa meniace percento, z ktorého sa výška platby počítala. "Hoci jeho tvorca, minister Zajac, navrhol pevné nemenné percento (konkrétne štyri percentá z priemernej mzdy spred dvoch rokov), jeho nasledovníci toto percento v zákone neustále menili, niekedy dokonca viackrát počas roka," skonštatoval. Myslí si, že to hrozí aj tomuto návrhu.
"Preto z dlhodobejšieho hľadiska považujeme za lepšie riešenie robustnejšie ukotvenie, napríklad pomocou systému nominálneho poistného," podotkol analytik. Dodal, že v podstate pôjde o to isté riešenie ako do roku 2020, len vyjadrené iným parametrom, keďže podľa prepočtov vychádza 1,9 percenta HDP zhruba ako štyri percentá z priemernej mzdy.
