BRATISLAVA - Zásadné rozhodnutie, akým je stavba domu, môže byť v období súčasného nárastu cien stavebných materiálov veľmi zložité. Ekonomický analytik Tatra banky Boris Fojtík upozorňuje, že sa netreba ponáhľať. Pre vývoj cien stavebných materiálov je podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka na trhu niekoľko protichodných faktorov.
Fojtík priblížil, že priemerné predajné ceny domov rástli od konca roka 2020 rýchlejšie, ako to bolo v prípade bytov. Tomuto trendu podľa neho pomohla koronakríza, ktorá zvýšila atraktivitu bývania v domoch.
Archívne video: Podľa ministerstva financií inflácia v tomto a v ďalšom roku dosiahne dvojciferné hodnoty
Ceny rastú, prispieva k tomu dopyt po bývaní aj po materiáloch
Dodal, že v období posledných 12 mesiacov k rastu cien nehnuteľností výrazne prispieva nielen dopyt po bývaní, ale aj ceny stavebných materiálov. Najmä ceny stavebných materiálov tak podľa neho môžu v najbližšom období zohrávať kľúčovú úlohu v tom, za akú cenu sa podarí postaviť nový dom. "Ceny stavebných materiálov totiž narástli až o 40 % v priebehu januára 2021 až mája 2022," zdôraznil.
Ak sa premietnu do ceny stavebných prác okrem materiálov aj ostatné polotovary, mzdy, použitie strojov a ostatné náklady, za rovnaké obdobie je podľa analytika vidieť nárast o 24 %. Fojtík upozornil, že zásadné rozhodnutie, akým je stavba domu, môže v súčasnosti priniesť viac starostí ako radosti. "Z trhov prichádzajú postupne signály o tom, že ekonomiky budú prechádzať zložitejším obdobím. Situácia na trhoch s komoditami alebo energiami sa bude postupne vracať do normálu," myslí si analytik. Výrazné výkyvy ceny sú podľa neho často spojené s falošnými signálmi a následne zlými rozhodnutiami.
Náklady na produkciu materiálu tak skoro neklesnú
Zároveň skonštatoval, že spustenie cenových skokov v stavebníctve má pôvod v období "uzatvorených" ekonomík. "V tomto období zníženej produkcie materiálov, problematickej nákladnej námornej prepravy a zároveň zvýšenej chuti ľudí modernizovať si svoje obydlia a chaty sa vytvoril veľký nesúlad medzi dopytom po stavebných materiáloch a možnosťami trhu," opísal Fojtík.
V súčasnosti je podľa Horňáka možné pozorovať na trhu dva tlaky, ktoré vplývajú aj na ceny stavebných materiálov. Na jednej strane je to výrazný pokles cien neenergetických komodít ako oceľ alebo meď, na druhej strane je stále veľmi napätá situácia na trhoch s energiami, ktorá ženie ceny energií na rekordne vysoké hodnoty. "Práve veľké množstvo stavebných materiálov vyžaduje výrazné energetické vstupy, napríklad pri výrobe cementu či kovových výrobkov a konštrukcií," podotkol analytik.
Nastane ochladenie dopytu
Okrem toho očakáva aj určité ochladenie dopytu, keďže v mnohých krajinách dochádza k výraznejšiemu sprísňovaniu menovej politiky, čím sa finančné zdroje stávajú drahšie, ale aj v dôsledku zhoršenej ekonomickej situácie. "Máme na trhu teda niekoľko protichodných faktorov, ktoré sa navzájom bijú, a výsledok pre ceny stavebných materiálov bude závisieť od toho, ktorý z týchto faktorov napokon preváži," poznamenal Horňák. Rozdiel je podľa neho aj v typoch stavebných materiálov.
"Ak hovoríme o tých, kde je energetická zložka nízka, viem si predstaviť určitú jemnú korekciu v dôsledku oslabenia dopytu, avšak kým sa situácia na energetickom trhu neupokojí, znižovanie cien stavebných materiálov s významnou energetickou zložkou je menej pravdepodobným scenárom," tvrdí s tým, že dôležité je vyriešiť súčasné problémy súvisiace s energiami, čo pomôže aj nastoleniu novej ekonomickej rovnováhy na trhu.
Náklady na produkciu stavebných materiálov v Európe podľa Fojtíka pravdepodobne tak skoro neklesnú. "Takmer s istotou sa tak nestane do šiestich mesiacov ani do jedného roka a možno ani do dvoch rokov. Problémy s dostupnosťou a následne s cenami energií sú však najmä európsky problém," skonštatoval analytik. Dodal, že vzhľadom na klesajúce ceny námornej prepravy môže dávať stále väčší ekonomický zmysel dovážať stavebný materiál z krajín, kde nie sú produkčné náklady vyhnané nahor obmedzenými zdrojmi energií.