BRATISLAVA - Nedostatočné čerpanie fondov EÚ nie je jediným vážnym problémom Slovenska. Štát sa borí pri eurofondoch aj s množstvom nezrovnalostí, keď ich z predošlého programového obdobia eviduje za takmer 101 miliónov eur a v aktuálnom období sú spochybnené projekty za dve miliardy eur. Nezrovnalosti, ktoré štát nevymôže od prijímateľov, musí v konečnom dôsledku uhradiť z vlastného rozpočtu, upozornil v piatok Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR.
NKÚ sa v rámci kontroly zameral na evidenciu a monitorovanie nezrovnalostí v programovom období rokov 2014 - 2020, konkrétne na operačné programy Integrovaná infraštruktúra a Kvalita životného prostredia v rezortoch dopravy a životného prostredia. Tieto dva programy majú schválených najviac prostriedkov z európskych zdrojov, a to 8,8 miliardy eur a v čase prípravy kontroly evidovali najväčší objem nezrovnalostí vo výške dvoch miliárd eur. Slovensko pritom doposiaľ uznalo Európskej komisii chyby za 1,9 milióna.
ARCHÍVNE VIDEO Nevyčerpané eurofondy by sa mohli použiť na energetickú efektívnosť, uviedol minister práce Krajniak
Závažným problémom je nedodržanie lehôt
Národní kontrolóri okrem iného upozornili na riziko rozporov v stanoviskách Úradu vládneho auditu a Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO), ktoré protichodne rozhodovali v rovnakej veci o porušení pravidiel hospodárskej súťaže. Úrad už v minulosti odporúčal, aby sa celý proces dostal pod jednu strechu zmenou legislatívy, podľa ktorej bude ÚVO kľúčovým orgánom kompetentným v tejto veci rozhodovať. Závažným problémom je podľa NKÚ nedodržanie lehôt a zadávanie nesprávnych či neaktuálnych údajov o nezrovnalostiach do informačného systému. K prekročeniu stanovených lehôt dochádzalo v rozmedzí od desiatich až do 123 pracovných dní.
ARCHÍVNE VIDEO Vláda schválila plán investícií pre nové eurofondy, uviedla Remišová
"Prekročenie stanovenej lehoty pre evidenciu a aktualizáciu nezrovnalosti a splnenie oznamovacej povinnosti, ako aj zadávanie neúplných, nesprávnych alebo neaktuálnych údajov o nezrovnalostiach do informačného systému môže mať významný vplyv na včasné spustenie procesu riešenia nezrovnalosti a na následnú úspešnosť jej vymáhania, čo má priamy negatívny dosah na štátny rozpočet," uviedol podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo. Závažné nedostatky našli kontrolóri NKÚ aj v Slovenskej agentúre životného prostredia (SAŽP).
Tá ako sprostredkovateľský orgán zanedbala svoje povinnosti pri správnych konaniach podľa zákona o EŠIF. Do septembra 2021 nebol na SAŽP určený odvolací orgán a agentúra ho ustanovila až ku koncu programového obdobia v septembri 2021. Dovtedy sa v rámci správneho konania prakticky nebolo možné odvolať.
