Rokovacia sála NR SR. (Zdroj: SITA)
BRATISLAVA - Národná rada dnes schválila lisabonskú zmluvu, ktorá reformuje fungovanie Európskej únie.
Potrebnú ústavnú väčšinu zaistili podľa očakávania okrem vládnych strán aj poslanci Strany maďarskej koalície (SMK), ktorí sa počas dneška oddelili od opozičného bojkotu hlasovania o zmluve pre výhrady voči tlačovému zákonu. Dokument musia schváliť všetky členské krajiny EÚ.
Za zmluvu hlasovalo 103 z prítomných 109 poslancov. Pre schválenie bolo potrebných aspoň 90 hlasov. Koalícia pod vedením premiéra Roberta Fica plánovala schváliť zmluvu už na začiatku roka. Opozícia, ktorej podpora bola nevyhnutná pre dosiahnutie hranice troch pätín hlasov z celkovo 150 poslancov, si však stanovila podmienku, aby vláda zmiernila sporný tlačový zákon. Niekoľko pokusov o hlasovanie o zmluve potom stroskotalo na opozičnom bojkote.
Vládne strany však nakoniec výraznejšie neustúpili a v stredu presadili v parlamente tlačový zákon iba s vlastnými zmenami. Opozičnú jednotu zlomila SMK, podľa predsedov SDKÚ-DS a KDH za tým mohla byť dohoda strany s vládou na požiadavkách v prospech maďarskej menšiny.
Poslanci opozičných SDKÚ-DS a KDH sa na dnešnom hlasovaní podľa očakávania neúčastnili. Okrem poslancov vládnych strán a SMK zmluvu podporil aj bývalý člen SDKÚ-DS Martin Kuruc. Proti boli nezávislí poslanci okolo bývalého podpredsedu KDH Vladimíra Palka a bývalý člen poslaneckého klubu KDH Peter Gabura.
Slovensko je v poradí deviatou krajinou únie, ktorá zmluvu schválila. Nasledovalo tak Maďarsko, Slovinsko, Francúzsko, Maltu, Bulharsko, Rumunsko a Rakúsko, v Poľsku sa ešte čaká na podpis prezidenta Lecha Kaczyńského. Zvyšných 18 členských štátov by malo zmluvu ratifikovať do konca roka. Väčšina krajín ju schvaľuje v parlamente, pre referendum sa zatiaľ rozhodlo Írsko. Na Slovensku by mal zmluvu tiež podpísať prezident Ivan Gašparovič, ktorý už viackrát avizoval podporu dokumentu.
Zmluvu podpísali zástupcovia štátov únie po dlhých rokovaniach vlani v decembri. Nahradzuje podrobnejšiu európsku ústavu, ktorá stroskotala na nesúhlase občanov Holandska a Francúzska. Zriaďuje napríklad právnu subjektivitu EÚ a funkciu predsedu únie, znižuje počet členov Európskej komisie a parlamentu a zjednodušuje komplikovaný proces rozhodovania v EÚ.
Za zmluvu hlasovalo 103 z prítomných 109 poslancov. Pre schválenie bolo potrebných aspoň 90 hlasov. Koalícia pod vedením premiéra Roberta Fica plánovala schváliť zmluvu už na začiatku roka. Opozícia, ktorej podpora bola nevyhnutná pre dosiahnutie hranice troch pätín hlasov z celkovo 150 poslancov, si však stanovila podmienku, aby vláda zmiernila sporný tlačový zákon. Niekoľko pokusov o hlasovanie o zmluve potom stroskotalo na opozičnom bojkote.
Vládne strany však nakoniec výraznejšie neustúpili a v stredu presadili v parlamente tlačový zákon iba s vlastnými zmenami. Opozičnú jednotu zlomila SMK, podľa predsedov SDKÚ-DS a KDH za tým mohla byť dohoda strany s vládou na požiadavkách v prospech maďarskej menšiny.
Poslanci opozičných SDKÚ-DS a KDH sa na dnešnom hlasovaní podľa očakávania neúčastnili. Okrem poslancov vládnych strán a SMK zmluvu podporil aj bývalý člen SDKÚ-DS Martin Kuruc. Proti boli nezávislí poslanci okolo bývalého podpredsedu KDH Vladimíra Palka a bývalý člen poslaneckého klubu KDH Peter Gabura.
Slovensko je v poradí deviatou krajinou únie, ktorá zmluvu schválila. Nasledovalo tak Maďarsko, Slovinsko, Francúzsko, Maltu, Bulharsko, Rumunsko a Rakúsko, v Poľsku sa ešte čaká na podpis prezidenta Lecha Kaczyńského. Zvyšných 18 členských štátov by malo zmluvu ratifikovať do konca roka. Väčšina krajín ju schvaľuje v parlamente, pre referendum sa zatiaľ rozhodlo Írsko. Na Slovensku by mal zmluvu tiež podpísať prezident Ivan Gašparovič, ktorý už viackrát avizoval podporu dokumentu.
Zmluvu podpísali zástupcovia štátov únie po dlhých rokovaniach vlani v decembri. Nahradzuje podrobnejšiu európsku ústavu, ktorá stroskotala na nesúhlase občanov Holandska a Francúzska. Zriaďuje napríklad právnu subjektivitu EÚ a funkciu predsedu únie, znižuje počet členov Európskej komisie a parlamentu a zjednodušuje komplikovaný proces rozhodovania v EÚ.
