BRATISLAVA/MOLDAVA NAD BODVOU - Koryto rieky Bodva v Moldave nad Bodvou vyschlo, väčšina živočíchov uhynula. Uviedol to predseda miestnej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu (MO SRZ) Moldava nad Bodvou Gabriel Greizinger.
Podľa neho došlo v uplynulých rokoch k podobnej situácii niekoľkokrát, bez vody však koryto nikdy nebolo tak dlho.
Koryto Bodvy je vyschnuté už asi mesiac
"Vysychá od vojenského opravárenského závodu medzi Moldavou nad Bodvou a Hatinami, tam sa stráca voda. Odtiaľ v úseku 15 kilometrov, až po Žarnov, vôbec nie je. Koryto je vyschnuté už asi mesiac. Za desať či 15 rokov je to tak štvrtýkrát. Stáva sa to, odkedy urobili vrty na studne na pitnú vodu," skonštatoval.
Bodvu pravidelne zarybňujú, podľa jeho slov tam prevažne žili pstruhy, ale aj mreny, jalce, šťuky a iné ryby. "Ryby vycítia, že hladina klesá, pstruhy sa vo veľkej časti presunuli k Medzevu do hlbšej vody, ale niečo zostalo v jamkách. S dobrovoľníkmi sa nám podarilo preniesť hlavne raky riečne. Ostatné všetko uhynulo. O zvyšky sa už postarali predátory," povedal Greizinger.
Návrat života do riek bude trvať roky
Nepochybuje o tom, že voda sa do koryta vráti. Podľa neho však návrat života do rieky bude trvať roky. "Nejde len o ryby, ale aj podenky a iné drobné živočíchy, ktorými sa živia. Celý život v Bodve skončil," uviedol s tým, že vzhľadom na klimatické zmeny sa to môže opakovať častejšie.
Sucho je v celej Európe, Bodva nie je výnimkou
Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) pripomenul, že aktuálne je nielen na Slovensku, ale v celej Európe hydrologické suché obdobie, s čím je spojený aj nižší stav vody v riekach aj vo vodných stavbách. "Ani rieka Bodva nie je výnimkou. K takýmto situáciám v období dlhodobého sucha dochádza a vodný tok na niektorých miestach doslovne vyschne, no v podobe podzemnej vody vyviera o kus nižšie a odtiaľ ďalej opäť normálne tečie. Na ktorých konkrétnych miestach sa tento jav stal, nemáme zdokumentované," uviedol Tomáš Januš z referátu komunikácie a marketingu SVP.
Spresnil, že vodný tok Bodva vykazuje v profile vodomernej stanice v Moldave nad Bodvou nulové prietoky od 8. júla. "Ostatný obdobný vodný stav eviduje Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) dňa 5. júla 1968," uviedol s tým, že na úsekoch vodného toku Bodva situovaných vyššie v miestnej časti Hatiny voda v koryte Bodvy tečie a nižšie v Turni nad Bodvou tiež, aj keď málo.
Extrémne pôdne sucho zasahuje viac ako polovicu územia Slovenska
Na Slovensku momentálne prevládajú extrémne suché podmienky, situácia sa v porovnaní s minulým týždňom zhoršila. Upozornil na to Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) v súvislosti s klimatickým zhodnotením minulého týždňa. "Letné mesiace patria v ročnom režime atmosférických zrážok u nás k tým mesiacom, keď sa zaznamenávajú najvyššie úhrny zrážok. V aktuálnom roku však tento vzostup zrážok nenastal," uviedol ústav. Ako vysvetlil, v priebehu letných mesiacov sa deficit zrážok rýchlo zväčšuje, pričom obdobie s nedostatkom zrážok trvá už od minuloročného septembra. Podľa meteorológov je to mimoriadne dlhé trvanie.
Extrémne pôdne sucho zasahuje približne 55 percent územia Slovenska a sucho rôznej intenzity sa vyskytuje na 98 percentách územia. "Relatívne nasýtenie je pod hranicou 10 percent na veľkej časti južného Slovenska, pričom táto plocha predstavuje takmer polovicu nášho územia," vyhlásil SHMÚ. Deficit zrážok je za posledných 90 dní najvyšší v Banskej Bystrici, kde dosahuje mínus 175 milimetrov. "Deficit vlahy pozorujeme na celom území, okrem najvyšších vysokohorských polôh, kde sú normálne pôdne vlahové podmienky," priblížili meteorológovia.
Pitnej vody je zatiaľ dosť...
Okrem vysychania riek hlásia niektoré obce problém aj s pitnou vodou. V podzemných vodárenských zdrojoch sa v niektorých lokalitách môže prejaviť znížená výdatnosť prameňov a vrtov, uviedla Východoslovenská vodárenská spoločnosť (VVS) s tým, že momentálne bez väčších problémov pokrýva požiadavky svojich odberateľov na množstvo a kvalitu dodávanej pitnej vody.
"Za posledné dni nedošlo k zhoršeniu situácie, niekde sa, naopak, stav stabilizoval. Do budúcnosti však bude žiaduce uvažovať o rozšírení vodárenských zdrojov výstavbou vodárenskej nádrže, ktorou by sa zvýšilo disponibilné množstvo pitnej vody určenej na zásobovanie obyvateľov," uviedli vodárne. Stav zdrojov pitnej vody monitorujú a vyhodnocujú denne.
...no treba ňou šetriť
Podľa VVS podzemné vody na Slovensku predstavujú viac ako 80 percent z celkového zásobovania obyvateľstva pitnou vodou. Vo VVS je podiel využitia podzemných vôd k povrchovým vodám 49,45 percenta, pričom najvýznamnejšími zdrojmi povrchovej vody pre VVS sú vodárenské nádrže Starina a Bukovec. Z podzemných zdrojov je to prameň Drieňovec.
Vodárne podľa vlastných slov dlhodobo apelujú na odberateľov, aby šetrili pitnou vodu. Pripomínajú, že v súčasnej celosvetovej klimatickej situácii je potrebné určiť si priority jej využívania. "V posledných týždňoch sú aktuálne odporúčania spojené s eliminovaním odberu vody pre potreby napúšťania domácich bazénov, polievania trávnikov či umývania áut," dodávajú. VVS zásobuje pitnou vodou takmer milión obyvateľov východného Slovenska, zabezpečuje tiež odkanalizovanie pre takmer 700-tisíc obyvateľov.
V krajine treba akumulovať čo najviac vody
V krajine treba akumulovať čo najviac vody. Dá sa to napríklad vybudovaním vodných nádrží, jazier, rybníkov, vodných kanálov alebo prostredníctvom opatrení v krajinnej infraštruktúre, uviedol klimatológ Pavel Matejovič v súvislosti s aktuálnym suchom na Slovensku. "Rovnako treba zachytávať aj vodu zo striech rôznymi akumulačnými nádržami. Na tieto účely sú ideálne vodné sudy," poukázal Matejovič. Dodal, že takúto zachytenú vodu možno potom využiť na polievanie.
Povinnosť zachytávať dažďovú vodu do akumulačných nádrží by podľa neho mohla patriť do kompetencie samospráv. Na Slovensku sú podľa klimatológa lokality, kde sú zásoby pitnej vody. Musela by sa nejaký spôsobom prepravovať, a to cisternami alebo vodovodnými potrubiami. "Tie však nedokážu na väčšiu vzdialenosť prepraviť toľko vody, aby stačila na bežnú spotrebu," poznamenal. Matejovič doplnil, že vybudovanie vodnej infraštruktúry, ktorá by dokázala čiastočne eliminovať dôsledky sucha, by trvalo desaťročia. Vyžadovala by si tiež veľa financií.
