BRUSEL - V Európskej únii nemôžeme byť unavení z poskytovania pomoci Ukrajine. Uviedla to štátna tajomníčka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ingrid Brocková v súvislosti s pondelkovou dohodou diplomatov na poskytnutí ďalšej pomoci Ukrajine. Ozrejmila, že ide o ďalšiu vojenskú pomoc v hodnote 500 miliónov eur, potravinovú pomoc, asistenciu pri stíhaní vinníkov zodpovedných za vojnové zločiny a tiež povojnovú obnovu.
"V podstate už počas prvých tranží sme poskytli dve miliardy eur na zaistenie vojenského vybavenia pre Ukrajinu," opísala pomoc EÚ. Celkovo teda EÚ schválila 2,5 miliardy eur vojnovej pomoci pre Kyjev.
Do tejto oblasti spadá aj riešenie potravinovej bezpečnosti. Brocková ocenila, že fungujú koridory solidarity, a upozornila, že cez Slovensko sa teraz za týždeň prepraví viac ukrajinského obilia ako v minulosti za mesiac. EÚ sa zároveň rozhodla finančne prispieť aj krajinám v Africkom rohu a oblasti Sahelu na to, aby dokázali čeliť potravinovej kríze, ktorú prehĺbila vojna na Ukrajine. Ďalšie roviny pomoci sú pri vyvodzovaní dôsledkov za vojnové zločiny spáchané na
EÚ musí zúžiť väzby s Latinskou Amerikou
Ministri zahraničných vecí EÚ v pondelok v Bruseli okrem pomoci pre Ukrajinu diskutovali aj o zúžení spolupráce s krajinami Latinskej Ameriky. Venovali sa aj novej oblasti, ktorú predstavuje digitálna diplomacia. Uviedla to štátna tajomníčka ministerstva zahraničných vecí SR Ingrid Brocková. Slovenská diplomatka upozornila, že vzťahy s krajinami Latinskej Ameriky sú dôležité aj preto, že tento región vyznáva rovnaké hodnoty a názory ako EÚ a je našim spojencom na rôznych medzinárodných fórach.
"Je dôležité kultivovať politický a strategický dialóg s týmto regiónom. Ukázalo sa, že tieto krajiny hlasovali na mnohostranných fórach presne ako EÚ, čiže v línii uznania ruskej agresie voči Ukrajine," opísala situáciu. Dôležité je podľa nej hovoriť aj o rámcoch na obchodnú výmenu a ekonomickú spoluprácu. Za prioritné považuje čo najskôr ukončiť Asociačnú dohodu o voľnom obchode s krajinami Mercosur a upraviť obchodné dohody EÚ s Mexikom a Čile. Novou oblasťou, ktorou sa začali zaoberať európski diplomati je takzvaná digitálna diplomacia. Brocková v tejto súvislosti uviedla, že v dobe prudkej digitalizácie spoločnosti má Slovensko záujem o podobný regulačný rámec pre online prostredie, ako existuje v skutočnom svete. Čiže to, čo platí offline, má platiť aj online.
"Sú tu tiež hodnotové otázky a treba sa zaoberať pojmami ako digitálny humanizmus a človek v centre digitálnej revolúcie a tranzície," vysvetlila Brocková. Do tejto oblasti patrí aj vytváranie partnerstiev s rôznymi medzinárodnými inštitúciami, občianskou spoločnosťou a privátnym sektorom. "Tak, aby sme smerovali k vytvoreniu otvoreného, bezpečného a inkluzívneho digitálneho prostredia," spresnila. "Diplomacia musí nájsť odpovede na to ako zabezpečiť, aby nástroje zahraničnej politiky boli relevantné aj v digitálnom svete," uviedla v závere rozhovoru.
