Parlament schválil zákon aj s právom na odpoveď. (Zdroj: Nový Čas)
BRATISLAVA - Slovenská vládna koalícia neustúpila v spore o tlačový zákon a v záverečnom hlasovaní presadila návrh v podobe, ktorú kritizovali vydavatelia, opozícia aj niektoré medzinárodné inštitúcie na čele s Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).
Postoj vládnych strán sa môže odraziť na ďalšom neúspechu pri hlasovaní o lisabonskej zmluve Európskej únie. Opozícia totiž podmienila svoju podporu dokumentu práve zmenami v tlačovom zákone.
Zmluva o reformách v Európskej únii, ktorú musia schváliť všetky členské krajiny, príde opätovne na program hlasovania pravdepodobne vo štvrtok. Koalícia potrebuje pre jej schválenie aspoň päť opozičných hlasov, aby zhromaždila ústavnú väčšinu 90 hlasov z celkovo 150 poslancov.
Predseda najsilnejšej opozičnej strany SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda už vyhlásil, že jeho strana zmluvu pri hlasovaní na tejto schôdzi parlamentu nepodporí. "Je to zákon hanebný, zjavne obmedzujúci slobodu slova, umenšujúci demokraciu na Slovensku," vyhlásil o tlačovom zákone bývalý premiér.
Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) s lisabonskou zmluvou nesúhlasí bez ohľadu na tlačový zákon. Otázniky ostávajú nad hlasovaním poslancov Strany maďarskej koalície (SMK), ktorá v posledných dňoch naznačovala možnosť podpory európskeho dokumentu. Predseda SMK Pál Csáky sa po dnešnom hlasovaní nevyjadril jasne, odkázal na štvrtkové zasadnutie poslaneckého klubu strany.
Pred hlasovaním o zmluve by sa mali strany radiť na poslaneckom grémiu, ktoré je zvolané na štvrtok dopoludnia. Predseda parlamentu a podpredseda vládneho Smeru-SD Pavol Paška chce nechať poslancov hlasovať o reformnej zmluve EÚ aj v prípade, že sa zástupcovia parlamentných strán na štvrtkovom rokovaní nedohodnú. "Po prijatí zákona zvolám politických lídrov a navrhnem, aby sme konečne vyslovili súhlas s ratifikáciou lisabonskej zmluvy," povedal dnes Paška novinárom.
Poslanci v tlačovom zákone nechali aj najviac kritizovanú pasáž v práve na odpoveď, podľa ktorej budú noviny povinné zverejňovať reakcie tiež na pravdivé informácie. Z navrhovaných pozmeňovacích návrhov prijali zväčša iba tie, na ktorých sa predtým dohodli v parlamentných výboroch, napríklad na vypustení možnosti ukladať pokuty ministerstvom kultúry. Okrem toho prešla napríklad výnimka v ustanovení o povinnosti ochrany zdroja, ktorá umožní prezradiť zdroj informácií v prípade možnosti prekazenia trestného činu.
Spor o tlačový zákon prehĺbil napäté vzťahy medzi médiami a Ficom, ktorý od svojho nástupu v roku 2006 kritizuje novinárov za údajnú zaujatosť voči koalícii a obhajovanie záujmov súkromných finančných spoločností. Vydavatelia nedávno protestovali proti zákonu na prvých stranách novín.
V nasledujúcich týždňoch by mal zákon podpísať prezident Ivan Gašparovič. Zákon bude v tom prípade účinný od júna. Pokiaľ by ho Gašparovič vrátil do parlamentu, poslanci by ho museli schváliť nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov, teda aspoň 76 hlasmi. Už dnes však za normu hlasovalo 82 poslancov.
"Zákon bude presne taký zlý, ako sme o ňom hovorili," reagoval na schválené znenie normy šéf Združenia vydavateľov periodickej tlače Miloš Nemeček. Právo na odpoveď podľa neho skomplikuje novinárom prácu a poškodí záujmy občanov.
Predsedníčka Slovenského syndikátu novinárov Zuzana Krútka povedala, že sa pokúsi zvrátiť prijatie zákona u prezidenta. "Keď nemôžu byť spokojní novinári, tak asi nemôžu byť spokojní ani občania. Nepríjemné je, že sa to silno spolitizovalo," povedala.
"Je to zákon hanebný, zjavne obmedzujúci slobodu slova, umenšujúci demokraciu na Slovensku (...). Podmienky splnené neboli, hlavne tá kľúčová (o práve na odpoveď). Preto si myslím, je našou povinnosťou tento záväzok splniť a hlasovanie o lisabonskej zmluve na tejto schôdzi odmietnuť."
Pál Csáky, predseda SMK:
"Pre SMK súboj o lepší tlačový zákon nekončí, naši právnici dostali zadanie, aby pripravili novelu. Budeme živiť túto tému naďalej."
Milan Urbáni, podpredseda ĽS-HZDS:
"Ja som optimista od začiatku, preto som aj navrhoval aj pred mesiacom ústupky v tlačovom zákone, aby lisabonská zmluva bola schválená. Ja verím, že bude schválená, nepripúšťam inú možnosť."
Pavol Paška, predseda parlamentu, podpredseda Smeru-SD:
"Prebehla veľmi korektná demokratická diskusia, (zákon) bol prijatý s pomerne rozsiahlymi zmenami, väčšinou v pléne Národnej rady."
Miloš Nemeček, šéf Združenia vydavateľov periodickej tlače:
"Zákon bude presne taký zlý, ako sme o ňom hovorili (...). Právo na odpoveď na pravdivé skutkové tvrdenia podľa nás nie je v poriadku. Spôsobí to problémy v našej práci. Je to krok proti záujmu občanov."
Zuzana Krútka, predsedníčka Slovenského syndikátu novinárov:
"Keď nemôžu byť spokojní novinári, tak asi nemôžu byť spokojní ani občania. Ten zákon nechráni novinárov ani tak, ako ten starý chránil, takže môže byť na novinárov vyvíjaný nátlak. Nepríjemné je, že sa to silno spolitizovalo."
Pavol Minárik, nezávislý poslanec:
"Za tento zákon sa raz bude musieť táto koalícia hanbiť."
Zmluva o reformách v Európskej únii, ktorú musia schváliť všetky členské krajiny, príde opätovne na program hlasovania pravdepodobne vo štvrtok. Koalícia potrebuje pre jej schválenie aspoň päť opozičných hlasov, aby zhromaždila ústavnú väčšinu 90 hlasov z celkovo 150 poslancov.
Predseda najsilnejšej opozičnej strany SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda už vyhlásil, že jeho strana zmluvu pri hlasovaní na tejto schôdzi parlamentu nepodporí. "Je to zákon hanebný, zjavne obmedzujúci slobodu slova, umenšujúci demokraciu na Slovensku," vyhlásil o tlačovom zákone bývalý premiér.
Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) s lisabonskou zmluvou nesúhlasí bez ohľadu na tlačový zákon. Otázniky ostávajú nad hlasovaním poslancov Strany maďarskej koalície (SMK), ktorá v posledných dňoch naznačovala možnosť podpory európskeho dokumentu. Predseda SMK Pál Csáky sa po dnešnom hlasovaní nevyjadril jasne, odkázal na štvrtkové zasadnutie poslaneckého klubu strany.
Pred hlasovaním o zmluve by sa mali strany radiť na poslaneckom grémiu, ktoré je zvolané na štvrtok dopoludnia. Predseda parlamentu a podpredseda vládneho Smeru-SD Pavol Paška chce nechať poslancov hlasovať o reformnej zmluve EÚ aj v prípade, že sa zástupcovia parlamentných strán na štvrtkovom rokovaní nedohodnú. "Po prijatí zákona zvolám politických lídrov a navrhnem, aby sme konečne vyslovili súhlas s ratifikáciou lisabonskej zmluvy," povedal dnes Paška novinárom.
Poslanci v tlačovom zákone nechali aj najviac kritizovanú pasáž v práve na odpoveď, podľa ktorej budú noviny povinné zverejňovať reakcie tiež na pravdivé informácie. Z navrhovaných pozmeňovacích návrhov prijali zväčša iba tie, na ktorých sa predtým dohodli v parlamentných výboroch, napríklad na vypustení možnosti ukladať pokuty ministerstvom kultúry. Okrem toho prešla napríklad výnimka v ustanovení o povinnosti ochrany zdroja, ktorá umožní prezradiť zdroj informácií v prípade možnosti prekazenia trestného činu.
Spor o tlačový zákon prehĺbil napäté vzťahy medzi médiami a Ficom, ktorý od svojho nástupu v roku 2006 kritizuje novinárov za údajnú zaujatosť voči koalícii a obhajovanie záujmov súkromných finančných spoločností. Vydavatelia nedávno protestovali proti zákonu na prvých stranách novín.
V nasledujúcich týždňoch by mal zákon podpísať prezident Ivan Gašparovič. Zákon bude v tom prípade účinný od júna. Pokiaľ by ho Gašparovič vrátil do parlamentu, poslanci by ho museli schváliť nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov, teda aspoň 76 hlasmi. Už dnes však za normu hlasovalo 82 poslancov.
"Zákon bude presne taký zlý, ako sme o ňom hovorili," reagoval na schválené znenie normy šéf Združenia vydavateľov periodickej tlače Miloš Nemeček. Právo na odpoveď podľa neho skomplikuje novinárom prácu a poškodí záujmy občanov.
Predsedníčka Slovenského syndikátu novinárov Zuzana Krútka povedala, že sa pokúsi zvrátiť prijatie zákona u prezidenta. "Keď nemôžu byť spokojní novinári, tak asi nemôžu byť spokojní ani občania. Nepríjemné je, že sa to silno spolitizovalo," povedala.
Reakcie na schválenie nového tlačového zákona
Mikuláš Dzurinda, predseda SDKÚ-DS:"Je to zákon hanebný, zjavne obmedzujúci slobodu slova, umenšujúci demokraciu na Slovensku (...). Podmienky splnené neboli, hlavne tá kľúčová (o práve na odpoveď). Preto si myslím, je našou povinnosťou tento záväzok splniť a hlasovanie o lisabonskej zmluve na tejto schôdzi odmietnuť."
Pál Csáky, predseda SMK:
"Pre SMK súboj o lepší tlačový zákon nekončí, naši právnici dostali zadanie, aby pripravili novelu. Budeme živiť túto tému naďalej."
Milan Urbáni, podpredseda ĽS-HZDS:
"Ja som optimista od začiatku, preto som aj navrhoval aj pred mesiacom ústupky v tlačovom zákone, aby lisabonská zmluva bola schválená. Ja verím, že bude schválená, nepripúšťam inú možnosť."
Pavol Paška, predseda parlamentu, podpredseda Smeru-SD:
"Prebehla veľmi korektná demokratická diskusia, (zákon) bol prijatý s pomerne rozsiahlymi zmenami, väčšinou v pléne Národnej rady."
Miloš Nemeček, šéf Združenia vydavateľov periodickej tlače:
"Zákon bude presne taký zlý, ako sme o ňom hovorili (...). Právo na odpoveď na pravdivé skutkové tvrdenia podľa nás nie je v poriadku. Spôsobí to problémy v našej práci. Je to krok proti záujmu občanov."
Zuzana Krútka, predsedníčka Slovenského syndikátu novinárov:
"Keď nemôžu byť spokojní novinári, tak asi nemôžu byť spokojní ani občania. Ten zákon nechráni novinárov ani tak, ako ten starý chránil, takže môže byť na novinárov vyvíjaný nátlak. Nepríjemné je, že sa to silno spolitizovalo."
Pavol Minárik, nezávislý poslanec:
"Za tento zákon sa raz bude musieť táto koalícia hanbiť."
