BRATISLAVA – Či sa v stredu naplnil ten najhorší scenár, to sa dozvieme zrejme až koncom augusta. Strana Sloboda a solidarita vypovedala koaličnú zmluvu a premiérovi Eduardovi Hegerovi dala ultimátum. Slovensko sa tak štyri roky po vražde Jána Kuciaka a dva roky od parlamentných volieb, ktoré boli veľkou nádejou, nachádza opäť na rázcestí. Dostane opozícia svoje vysnívané predčasné voľby alebo dokáže koalícia zažehnať zatiaľ najväčšiu krízu?
Kým pred týždňom boli požiadavky SaS nejasné a scenárov bolo niekoľko, dnes už máme o možnom vývoji krízy pomerne jasnejší obraz. Predčasné voľby už nie sú až takou vzdialenou možnosťou, no znamenalo by to zlyhanie nádeje, ktorú si Slovensko pred vyše dvoma rokmi zvolilo.
VIDEO Strana SaS vypovedala koaličnú zmluvu! Premiérovi dali ultimátum, inak ich ministri podajú demisiu
Najväčší problém koalície sa volá Igor Matovič
Minister hospodárstva a šéf liberálov Richard Sulík v stredu odprezentoval jasné stanovisko strany. SaS sa rozhodla vypovedať koaličnú zmluvu, pretože takto sa podľa nich už ďalej fungovať nedá. Konkrétne požiadavky dostane listom do rúk len premiér Eduard Heger a hnutie OĽaNO a verejnosti známe nebudú. Dve z nich však oznámili aj verejne – chcú novú koaličnú zmluvu, ktorej súčasťou bude to, že Igor Matovič už nebude ministrom financií a ani súčasťou vlády.
VIDEO OĽaNO odmieta odstúpenie Matoviča, ale aj predčasné voľby
„Najväčší problém koalície sa volá Igor Matovič,“ zaznelo po Republikovej rade z úst Sulíka. „Mrzí ma, že takúto vetu vyslovujem, poznáme sa 12 rokov, dlhé roky sme spolu bojovali, spolu to ťahali, začínal na našej kandidátke, ale nedá sa pred tým dlhšie zatvárať oči,“ skonštatoval.
SaS vs. OĽaNO... ustúpiť neplánuje ani jeden
Fungovanie koalície je podľa liberálov pokazené jedinou osobou, ktorá sa nedokáže ovládať. „Akoby nestačil COVID, energetická kríza, ekonomická kríza, vojna u susedov, ešte tu máme aj Igora Matoviča,“ povedal Sulík. Liberáli však poukázali aj na desiatky porušení zmluvy poslancami úradujúcej štvorkoalície. Najčastejšie hlasovali za opozičné návrhy poslanci Sme rodina.
VIDEO Naď si nemyslí, že hnutie OĽaNO niečím prekvapí
Liberáli dali premiérovi čas do konca augusta na to, aby sa v koalícii dohodli a vyhoveli ich podmienkam. Ak sa tak nestane, všetci ministri za SaS podajú demisiu a liberáli odídu z vlády. OĽaNO predčasné voľby odmieta, no odmieta aj odstúpenie Matoviča a nepristúpi ani na akékoľvek ultimáta zo strany liberálov. Podľa hnutia predložili sulíkovci nereálne podmienky a hľadajú zámienky na vopred naplánovaný odchod z vlády.
Minister obrany Jaroslav Naď si tiež nemyslí, že by bolo na mieste očakávať nejaké prekvapenie zo strany OĽaNO a považuje za naivné myslieť si, že hnutie bude akceptovať všetky požiadavky šesťpercentného koaličného partnera. Hovorí, že ak niekto koná na základe prieskumov verejnej mienky, tak nekoná zodpovedne.
Aké sú scenáre?
Pripomeňme si, že vypovedanie koaličnej zmluvy je skôr symbolickým krokom. Koaličná zmluva je nezáväzným dokumentom, dohodou, ktorú strany po voľbách uzavrú a ktorá je smerodajná pri fungovaní koalície a vzťahoch medzi jej predstaviteľmi. Krok liberálov otvára priestor na diskusie a novú dohodu. Koalícia v tomto momente nekončí. Dôležité je, čo sa stane po deadline, ktorý sulíkovci udelili premiérovi. Aké sú teraz scenáre?
Prvou možnosťou je dohoda, ktorá zatiaľ nevyzerá reálne
Buď sa dohodnú, alebo SaS odíde z vlády. Dohoda, ktorú si želá väčšina koaličných politikov, zatiaľ nevyzerá veľmi reálne. Všetko bude jasné potom, čo Heger dostane do rúk zoznam konkrétnych podmienok a začnú sa rokovania. Ak by sa dohodli, podpíše sa nová koaličná zmluva a vláda bude fungovať ďalej.
„Dohodnúť sa, samozrejme, môžu. Zatiaľ však nepoznáme všetky podmienky predložené stranou SaS. Ďalšia vec je, že existujúce pravidlá sú formulované logicky,“ zhodnotil pre Topky politológ Juraj Marušiak. „Problém nie je v pravidlách, ale v tom, že minimálne jedna zúčastnená strana nemá o ich dodržiavanie záujem,“ povedal. Podľa politologičky Dariny Malovej je málo pravdepodobné, že by sa Hegerovi podarilo presvedčiť Matoviča, aby odišiel z postu šéfa rezortu financií.
„Aj keby k tomu prišlo, možno predpokladať, že Matovič začne okamžite organizovať volebnú kampaň z poslaneckých lavíc,“ uviedla pre TASR. Hypoteticky by do úvahy pripadal aj odchod oboch lídrov, no Sulík takúto možnosť nenavrhol. Zatiaľ ani presne neodpovedal na to, či by odstúpil, ak by takáto požiadavka bola na stole. Otvorený je však rokovaniu o všetkých možnostiach.
Menšinová vláda? Niekomu by to možno vyhovovalo...
Podľa Marušiaka nehrozí, že by sa Matovič rozhodol odísť pre dobro koalície sám. „Je jasné, že Matovič dobrovoľne nebude ochotný odísť, zrejme by mu vyhovoval scenár menšinovej vlády,“ uviedol. Koniec koncov, Matovič už v parlamente našiel potrebnú podporu pri protiinflačnom balíku, ak to veľmi potreboval. Práve tento scenár je jednou z dvoch možností, ktorá môžu nastať, ak sa vládne strany nedohodnú na podmienkach novej koaličnej zmluvy.
Spoliehať sa na „podporné“ hlasy opozičných a nezaradených poslancov však nie je vytúženou voľbou zrejme žiadnej koalície, nielen tejto. Vládnuť v menšine by bolo náročné. Koalícia by musela aj na obyčajnú nadpolovičnú väčšinu zohnať minimálne sedem poslancov.
SaS má aktuálne v parlamente 19 poslancov, ostatné tri strany, vrátane rozpadnutého koaličného klubu Za ľudí, majú v parlamente 69 poslancov bez hlasov nezaradených. Podľa Marušiaka tu môže nastať scenár menšinovej vlády a paralyzovaného parlamentu. „K vyhláseniu predčasných volieb vedie pomerne dlhá a zložitá cesta,“ myslí si politológ. Vláda v trojkoalícii by však podľa Malovej nemala dlhé trvanie, lebo všetky koaličné strany by sa postupne sústredili na predčasné voľby a nie na riešenie, ktoré by minimalizovalo straty.
Reálna je aj možnosť predčasných volieb
Prehrešky majú na svojej strane obaja hlavní aktéri koaličného sporu. Je však otázne, do akej miery sa tento riskantný krok liberálom vyplatí. Igor Matovič určite nepatrí k ideálnym koaličným partnerom, na pílu tlačí takmer v každej situácii viac, než je to potrebné, nehovoriac o emotívnych prejavoch a odkazoch na sociálnych sieťach. No ideálny nie je v tomto spore ani Richard Sulík, ktorý je často malou opozíciou v koalícii. Že sa takto fungovať nedá, je jedna strana problému.
Druhou je však vydláždenie cesty mafii, fašistom a systému, ktorý sa predstavitelia súčasnej koalície snažia tak vehementne napraviť a ktorý ich v konečnom dôsledku doviedol na ich súčasné pozície.
Reč je o predčasných voľbách, ktoré sú aktuálne reálnejšie, než boli pri akejkoľvek doterajšej koaličnej kríze, a to napriek tomu, že väčšine koalície ich odmieta. Jediný, kto s takou možnosťou problém nemá, je hnutie Sme rodina. „Reálna možnosť je buď pokračovať vo vláde, ktorá prijíma veci, ktoré pomáhajú ľuďom, (...) alebo, ak sa nedokáže Igor Matovič s Richardom Sulíkom dohodnúť, tak sa dohodnime na predčasných voľbách. My sa im vôbec nebránime,“ vyhlásil ešte cez víkend minister práce Milan Krajniak.
Líder hnutia Boris Kollár po vypovedaní koaličnej strany reagoval viac-menej „tak aj tak“. Ak sa dohodnú, budeme pokračovať vo vláde, ak nie, nemáme nič ani proti predčasným voľbám. Niektorí voliči to môžu vnímať ako neutrálny a „bezproblémový“ postoj, na druhej strane byť partnerom, ktorému je v podstate jedno, s kým vládne, tiež nie je výhra.
Problémom tejto vlády je podľa Marušiaka jej nekompetentnosť a neochota minimálne jedného koaličného partnera rešpektovať akékoľvek pravidlá. „Slogany napríklad o mafii si nechajte na predvolebné mítingy. Faktom je, že koalícia nastupovala s ústavnou väčšinou a návrat Smeru na popredné miesta z hľadiska voličských sympatií je iba výsledkom zlyhaní súčasnej vlády,“ skonštatoval.
Komplikovaný proces
Ak by však dôjsť k predčasným voľbám, bol by to komplikovaný proces. Ústava totiž predpokladá niekoľko možností, kedy sa predčasne ukončí volebné obdobie a ani jedna z nich nepredpokladá „obľúbenú“, no v podstate neústavnú možnosť, kedy Národná rada SR rozpustí parlament z vlastného rozhodnutia. Z celkovo siedmich volieb sa na Slovensku konali predčasné voľby celkovo trikrát (1994, 2006 a 2012).
Všetky tieto tri voľby boli dôsledkom rozhodnutia parlamentu, a to prijatím osobitného ústavného zákona. Predčasné voľby by musela najprv v parlamente odsúhlasiť ústavná väčšina, teda 90 poslancov. Aj v tomto prípade by bolo následne potrebné prijať osobitný ústavný zákon. Hneď v septembri by sa voľby konať nestihli. Najbližší termín by bol zrejme po novom roku. Marušiak síce predčasné voľby nepredpokladá, no podľa Malovej koalícia jednoznačne smeruje k rozpadu a skôr či neskôr budú predčasné voľby. Podľa nej je pre SaS momentálne výhodnejšie z koalície odísť. „Je to Richard Sulík, kto má dobre rozdané karty aj v prípade predčasných volieb,“ poznamenala.
Po predčasných voľbách...
Ak by došlo k najhoršiemu scenáru, politická kampaň by sa naplno rozbehla a strany by stáli pred vytvorením novej vlády. Podľa posledného prieskumu je však pri súčasných preferenciách, počtoch mandátov a vyjadreniach lídrov nová vláda takmer nevyskladateľná. Väčšina jasne odmietla ísť do vlády s predstaviteľmi ĽSNS a Republiky. Pri ostatných to také jasné nie je.
„To máte pravdu, a preto budú reálne rozhodnutia prijímané až po voľbách v závislosti od parlamentnej konštelácie. Matovič nebol prvý, kto nadviazal neformálnu spoluprácu s kotlebovcami, bol to Sulík a po ňom Robert Fico,“ zhodnotil Marušiak.
Budúca vláda je zatiaľ takmer nevyskladateľná
Pozrime sa teda na počty. Na prvom mieste sa v prieskumoch drží strana Hlas-SD, ktorej šéfuje bývalá jednotka Smeru Peter Pellegrini. Na druhom mieste sa napriek udalostiam spred štyroch rokov drží strana bývalého trojnásobného premiéra Roberta Fica Smer-SSD. Tretia je aktuálne SaS, za ňou ide Progresívne Slovensko, hnutie Sme rodina, hnutie OĽaNO, Republika a zoznam strán, ktoré by sa dostali do parlamentu uzatvára Kresťanskodemokratické hnutie (KDH).
Jediný, ktorý by nemal problém fungovať aj v súčasnej koaličnej zostave, je Boris Kollár, čo viackrát sám povedal. Súčasná koalícia by však mala len 45 hlasov. Strana Za ľudí má v prieskumoch stabilne okolo dvoch až troch percent a do parlamentu by sa už nedostala.
O možných povolebných spoluprácach sa v kuloároch šušká už dlho. Hovorilo sa o dohodnutej spolupráci medzi Hlasom, progresívcami a liberálmi, ktorú neskôr na tlačovke vytiahol aj Igor Matovič, SaS to však popiera. PS zatiaľ okrem fašistov nevylúčila spoluprácu so žiadnou stranou. Ak by sme premietli spojenie týchto troch strán do mandátov, spolu by mali 73 hlasov, do aspoň nadpolovičnej väčšiny by im chýbali traja poslanci.
„Čo sa týka spolupráce SaS - Hlas, myslím, že je to možná alternatíva, minimálne Pellegrini by o takú spoluprácu mal záujem,“ myslí si Marušiak. Je však otázne, s kým by sa spojili. Do úvahy by pripadal Boris Kollár. V takom prípade by mali podľa posledného júnového prieskumu agentúry Focus okolo 87 poslancov. Presnú parlamentnú väčšinu, teda 76 hlasov, by malo spojenie strán Hlas, Smer a Republika a o dvoch poslancov viac by malo spojenie Hlasu, Smeru a Sme rodiny. Jedinou istotou je, že vláda bez Hlasu by bola takmer nemožná. Ako však táto kríza dopadne sa dozvieme zrejme až v septembri.
