BRATISLAVA - Plavková sezóna je v plnom prúde a mnohí sa ešte narýchlo snažia zbaviť nadbytočných kilogramov. Diétami, ale aj cvičením. Tí, ktorí prekonali COVID-19, sa často pýtajú, kedy je vhodné vrátiť sa po vyzdravení k obľúbeným tréningom. Ako postupovať, keď sa po chorobe nevieme dostať do pôvodnej formy?
COVID totiž postihuje každého inak aj čo sa tej ľahšej formy týka. Mnohí môžu napriek ľahkého priebehu trpieť postcovidovým syndrómom, z ktorého sa nevedia dostať. Čo robiť a kedy sa môžete vrátiť k fyzickej aktivite? Na otázky odpovedá všeobecný lekár Nemocnice AGEL Košice-Šaca MUDr. Lukáš Olšavský.
Začať treba pomaly
Návrat k cvičeniu, či už po zranení, alebo po chorobe, môže vyžadovať určitú dávku obmedzenia vo fyzickej aktivite. "Ak po ochorení začnete s tréningom veľmi impulzívne, intenzívne a nedáte telu čas na uzdravenie, môže to viesť k pomalšiemu návratu kondície a možnému opätovnému zraneniu alebo recidíve ochorenia. Najlepšou radou k cvičeniu po prekonaní COVID-19 je byť veľmi opatrný, keďže ide o veľmi náročné ochorenie," uviedol Olšavský.
Odporúčania uverejnené v auguste 2021 v HSS Journal tiež uvádzajú, že každá osoba sa zotavuje z infekcie COVID-19 jedinečným tempom. "V súčasnosti neexistuje žiaden algoritmus, ktorý by presne určil, ako a kedy by sa mal jednotlivec vrátiť k aktivite. Pacienti bez závažného predchorobia kardiovaskulárneho systému s ľahkým alebo asymptomatickým priebehom môžu začať s 50 % fyzickou aktivitou po 7 až 10 dňoch prekonania tejto infekcie," radí Olšavský.
Niektorí sa však nevedia vrátiť do pôvodnej formy, keďže cvičiť nevládzu. Ako postupovať? "Treba začať pomaly a postupne zvyšovať intenzitu do miery svojej tolerancie. Zo začiatku je ideálne začínať s chôdzou s postupným zvyšovaním intenzity. Následne je vhodné prejsť na bicyklovanie, či už na stacionárnom bicykli alebo voľne v prírode, kde by sa maximálna pulzová frekvencia mala držať medzi 120 - 130 pulzov za minútu na vytvorenie si tzv. anaeróbneho základu," uviedol lekár s tým, že pri prekročení tejto hranice je vhodné zastaviť, vydýchať sa a následne pokračovať v tomto režime s pomalým predlžovaním vzdialenosti.
Na toto pozor najmä v lete
V období letných mesiacov je dôležité, aby ste, či už pri cvičení, alebo aj mimo neho, boli dostatočne hydratovaní. Posledné dni boli priam pekelné a od 10. do 15. sa preto neodporúča, aby sa ľudia venovali v tomto čase fyzickej aktivite. "Popíjanie len vody v prípade cvičenia nestačí, pretože počas cvičenia telo stráca nielen vodu, ale aj elektrolyty. Preto sú vhodné nápoje s dostatočným obsahom draslíka, sodíka, chloridov, fosforu, horčíka a vápnika. Nerovnováha elektrolytov v ťažkých prípadoch môže viesť k svalovým kŕčom, slabosti až srdcovej arytmii," upozorňuje lekár.
Vhodné je voľné a svetlé oblečenie, aby ste sa počas cvičenia ochladili aj cirkulujúcim vzduchom. "V extrémnych horúčavách je ideálne cvičenie v interiéri, čím sa vyhnete zraneniam z tepla či úpalu," uviedol. Kedy je cvičenie najefektívnejšie? Na to sa presne odpovedať nedá. U každého človeka fungujú tzv. vnútorné hodiny inak. Tieto cirkadiálne rytmy sú riadené hypotalamickým centrom v mozgu, preto najrýchlejší metabolizmus pracuje medzi deviatou a dvanástou hodinou dopoludnia. "No stanovenie presného času na cvičenie sa nedá určiť, preto fyzickú aktivitu môžete vykonávať kedykoľvek, kedy je vám to príjemné a vyhovuje vám to," ozrejmil lekár.
V neposlednom rade je najdôležitejšie počúvať svoje telo. Ak pociťujete závrat, mdloby, búšenie srdca, nevoľnosť, bolesti hlavy či svalové kŕče, dajte si pauzu, sadnite si, doplňte tekutiny a radšej v danom momente s cvičením prestať, ako ísť na pokraj svojich síl. "V tomto prípade platí dvojnásobne heslo: trpezlivosť ruže prináša," dodal Olšanský.
