Marek Maďarič (Zdroj: SITA)
BRATISLAVA - Vydavatelia tlače klamú, zavádzajú a predstierajú obavy o slobodu prejavu, a pritom im ide len o ochranu svojich záujmov a privilégií.
S takýmto obvinením dnes prišiel minister kultúry Marek Maďarič, ktorý v parlamente obhajuje svoj návrh nového tlačového zákona. Slovenské denníky kritizoval za titulné strany z 27. marca, na ktorých na protest zverejnili sedem hriechov tlačového zákona. Podľa šéfa rezortu návrh sa nedopúšťa žiadnych hriechov, ale sú to práve slovenské denníky, ktoré zhrešili, a spôsobom, akým informovali o návrhu, sa sami usvedčili. „Zverejnenie údajných siedmich hriechov tlačového zákona je pre mňa dôkazom kardinálneho a pretrvávajúceho hriechu našej tlače - klamať alebo nehovoriť celú pravdu a zavádzať,“ povedal dnes Maďarič.
Noviny sa bránia novému zákonu, pretože by nemohli čitateľom ponúkať nepresné, polopravdivé a lživé informácie, ktoré nikto neopravuje. „Noviny nechcú stratiť monopol na predkladanie len svojej verzie skutočnosti a presadzovanie svojich záujmov, či už ideologických, politických alebo ekonomických. Tento svoj skupinový záujem maskujú obavami o slobodu prejavu,“ vyhlásil minister. Informovanie o tlačovom zákone dokázalo, že vydavatelia tlače si stotožňujú slobodu tlače s manipuláciou. Podľa Maďariča slovenské denníky ponúkli dokonalé príklady zavádzania a bránili tomu, aby sa ľudia dostali k faktom. Tvrdí, že vydavatelia nepravdivo hovoria, že právo na odpoveď možno využiť aj v prípade, že noviny zverejnili pravdivé informácie. Maďarič povedal, že v zákone sa nič nehovorí o pravdivej informácii, ale o tom, že právo možno využiť na opravu skutkových tvrdení, čo považuje za bežný princíp aj v ostatných krajinách. Za klamstvo označil tvrdenia vydavateľov, že nemôžu odmietnuť odpoveď, inak im hrozí peňažná sankcia. Nesúhlasí ani s tým, že ak úrady a verejné orgány budú mať právo na odpoveď, môže byť zneužívané. Maďarič uviedol, že takáto úprava má predchádzať súdnym žalobám a rovnaká úprava platí napríklad na Ukrajine, v Nemecku či Portugalsku.
Podľa Maďariča návrh sa stal „bičom, kyjakom a palicou“ na slovenskú vládu. Postoj vydavateľov k novému návrhu prirovnal ku komunistickému režimu. „Za takú kampaň a propagandu voči návrhu tlačového zákona by sa nemusel hanbiť ani bývalý režim,“ dodal Maďarič.
Poslanci dnes začali rokovať o návrhu tlačového zákona v druhom čítaní, v rámci ktorého môžu podávať pozmeňujúce návrhy. Opozícia chce, aby koalícia urobila ústupky v návrhu, inak nepodporí Lisabonskú zmluvu. Podľa medializovaných informácií ĽS-HZDS chce ešte pritlačiť na koaličných partnerov a upraviť právo na odpoveď tak, že by sa týkalo len nepravdivých informácií. Návrh kritizujú okrem opozície aj profesijné organizácie a medzinárodné inštitúcie, hlavne Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Predseda parlamentu Pavol Paška minulý týždeň povedal, že hneď po odhlasovaní tlačového zákona, dá hlasovať o Lisabonskej zmluve. Jej podpora je naďalej otázna. Ak koalícia neustúpi v prípade tlačového zákona, bude jej chýbať päť hlasov pre ratifikáciu zmluvy. Koaličné strany majú v parlamente 85 hlasov, na schválenie zmluvy potrebujú minimálne 90 hlasov.
Noviny sa bránia novému zákonu, pretože by nemohli čitateľom ponúkať nepresné, polopravdivé a lživé informácie, ktoré nikto neopravuje. „Noviny nechcú stratiť monopol na predkladanie len svojej verzie skutočnosti a presadzovanie svojich záujmov, či už ideologických, politických alebo ekonomických. Tento svoj skupinový záujem maskujú obavami o slobodu prejavu,“ vyhlásil minister. Informovanie o tlačovom zákone dokázalo, že vydavatelia tlače si stotožňujú slobodu tlače s manipuláciou. Podľa Maďariča slovenské denníky ponúkli dokonalé príklady zavádzania a bránili tomu, aby sa ľudia dostali k faktom. Tvrdí, že vydavatelia nepravdivo hovoria, že právo na odpoveď možno využiť aj v prípade, že noviny zverejnili pravdivé informácie. Maďarič povedal, že v zákone sa nič nehovorí o pravdivej informácii, ale o tom, že právo možno využiť na opravu skutkových tvrdení, čo považuje za bežný princíp aj v ostatných krajinách. Za klamstvo označil tvrdenia vydavateľov, že nemôžu odmietnuť odpoveď, inak im hrozí peňažná sankcia. Nesúhlasí ani s tým, že ak úrady a verejné orgány budú mať právo na odpoveď, môže byť zneužívané. Maďarič uviedol, že takáto úprava má predchádzať súdnym žalobám a rovnaká úprava platí napríklad na Ukrajine, v Nemecku či Portugalsku.
Podľa Maďariča návrh sa stal „bičom, kyjakom a palicou“ na slovenskú vládu. Postoj vydavateľov k novému návrhu prirovnal ku komunistickému režimu. „Za takú kampaň a propagandu voči návrhu tlačového zákona by sa nemusel hanbiť ani bývalý režim,“ dodal Maďarič.
Poslanci dnes začali rokovať o návrhu tlačového zákona v druhom čítaní, v rámci ktorého môžu podávať pozmeňujúce návrhy. Opozícia chce, aby koalícia urobila ústupky v návrhu, inak nepodporí Lisabonskú zmluvu. Podľa medializovaných informácií ĽS-HZDS chce ešte pritlačiť na koaličných partnerov a upraviť právo na odpoveď tak, že by sa týkalo len nepravdivých informácií. Návrh kritizujú okrem opozície aj profesijné organizácie a medzinárodné inštitúcie, hlavne Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Predseda parlamentu Pavol Paška minulý týždeň povedal, že hneď po odhlasovaní tlačového zákona, dá hlasovať o Lisabonskej zmluve. Jej podpora je naďalej otázna. Ak koalícia neustúpi v prípade tlačového zákona, bude jej chýbať päť hlasov pre ratifikáciu zmluvy. Koaličné strany majú v parlamente 85 hlasov, na schválenie zmluvy potrebujú minimálne 90 hlasov.
