BRATISLAVA – Situácia je mimoriadne vážna. Tak by sa dalo opísať to, čo sa aktuálne deje v zdravotníctve. Obrovský odliv personálu, zatváranie oddelení, s tým všetkým sa aktuálne musia mnohé nemocnice vysporiadať. Podľa mnohých ide o alarmujúci stav, na ktorých upozorňujú už niekoľko rokov. Šéf lekárskeho odborového združenia a pediater v nitrianskej nemocnici Peter Visolajský pomenoval hlavné problémy aktuálneho stavu.
Zatvorené dôležité oddelenie v Národnom onkologickom ústave, zatváranie ďalších oddelení v iných nemocniciach je na spadnutie. V mnohých mestách a obciach sú lekári v preddôchodkovom či dôchodkovom veku a nemá ich kto nahradiť. Zdravotnícky personál údajne nemá motiváciu ostávať na Slovensku. Ba čo viac, k tomu, aby ostali v krajine a pomáhali doma, už údajne nepomáhajú ani slušné náborové príspevky či viac dovolenky. Informuje o tom portál tvnoviny.sk.
Archívne VIDEO Nám nestačia len prísľuby politikov, uviedol predseda Lekárskeho odborového združenia
Štátu sa tak nedarí zastaviť odliv mozgov do zahraničia a tým pádom ani doplniť potrebný počet zdravotníkov v sektore. Problémy ešte viac prehĺbila aj pandémia koronavírusu. „Sestry sú unavené. V priemere je na jednu sestru počas služby 17-18 ľudí, aj viac. To je veľa,“ uviedla vedúca sestra chirurgie a úrazovej chirurgie nemocnice vo veľkom Krtíši Janka Kušpálová. Najväčší odliv sestier pritom hlási Univerzitná nemocnica v Bratislave, a to asi 150, pričom mnohé odišli do dôchodku či na materskú. Na stabilizáciu situácie sa nemocnice rozhodli motivovať náborovými príspevkami, ktoré sa v závislosti od regiónu pohybujú od 1000 do 5000 eur, ani to však nestačí.
K problému sa vyjadril aj šéf Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský. Podľa jeho slov človeka nie vždy poteší, ak sa ukáže, že mal pravdu. „Lekári z Lekárskeho odborového združenia už od začiatku a pred schválením Plánu obnovy upozorňovali kompetentných, predstaviteľov vlády, poslancov, ministra zdravotníctva aj poslancov, že Plán obnovy pre zdravotníctvo môže stroskotať pre nereálne termíny, ktoré v ňom stanovili ministerskí úradníci. Naše skúsenosti a upozornenia však "experti" nepočúvali a dnes je reálne riziko, že ťažko podfinancované slovenské zdravotníctvo príde o stovky miliónov eur, ktoré mu Európska únia poskytla,“ napísal kriticky na sociálnej sieti.
Ako dodal, pre lekárov je nesmierne bolestivé, ak pacientovi hrozí, že príde o lepšie nemocnice a oddelenia kvôli „sebavedomiu ministerstva“. Podľa slov odborového predáka je miliarda z Plánu obnovy ohrozená aj pre Optimalizáciu siete nemocníc, na ktorú sú peniaze z Európskej únie naviazané. „Cieľom je zrušiť takmer 11 tisíc nemocničných lôžok. A to sa nedá, bez toho aby sa predtým zabezpečila náhradná starostlivosť o pacientov, čo na tých lôžkach ležia. Na to treba hlavne ďalších zdravotníkov v ambulanciách, nemocniciach a v centrách. Zdravotníci nám však od schválenia Optimalizácie siete nemocníc naopak ubudli, dokonca sa pre nedostatok zdravotníkov zatvárajú aj centrá, ktoré sú podstatou centralizácie, ktorú nám politici sľubujú v reforme,“ upozornil Visolajský, Poukázal aj na príklad z čias pandémie koronavírusu, kedy všetky okolité krajiny zvyšovali zdravotníkom ohodnotenie, len Slovensko nie.
A to sa štátu teraz vypomstilo práve tým, že zdravotníkov na Slovensku ubúda a tým sa budú zatvárať aj ďalšie oddelenia. „Rovnako nás nepočúvali...Dnes sa žiaľ aj tieto naše upozornenia napĺňajú. Sme tak bohatá krajina, že si môžeme dovoliť nepočúvať tých, čo v systéme pracujú roky a nechať zásadné rozhodnutia robiť neskúseným, ale za to nadmieru sebavedomím "expertom" bez zodpovednosti?“ uzavrel Visolajský.
Riešenia rezortu zdravotníctva
K problému s odchodom zdravotníkov sa v pondelok ráno vyjadrilo aj samotné ministerstvo zdravotníctva. To chce na problém reagovať viacerými novinkami. Rezort zdravotníctva chce krátkodobo zvýšiť mzdy sestier na rýchlu stabilizáciu personálu. Avizuje aj systémové opatrenia, ako sú študentské dotácie, príspevky ku mzde absolventov, návrat do rodiska, adaptačná jazyková príprava či vstupná náborová jednorazová dotácia. Informoval o tom komunikačný odbor MZ.
Problém nedostatku sestier na Slovensku sa podľa ministerstva postupne prehlbuje. Zatiaľ čo v roku 2004 bol slovenský priemer 6,7 sestier na 1000 obyvateľov, v roku 2008 to bolo 6,28, v roku 2016 5,74 a v roku 2022 5,4 sestier na 1000 obyvateľov. "Priemer EÚ je však 8,1 sestier na 1000 obyvateľov. Ak by sme chceli mať zdravotníctvo na úrovni priemeru krajín EÚ, musíme povedať, že nám v systéme chýba zhruba 15 000 sestier," konštatuje rezort. Dôvody chýbajúcich sestier vidí napríklad v ich vekovej štruktúre, migrácii do zahraničia i nedostatočnom záujme mladých o toto povolanie.
"Aj z toho dôvodu si bude motivácia sestier v najbližšom období vyžadovať našu mimoriadnu pozornosť, pretože udržanie sestier v zdravotníckom systéme sa odzrkadlí v poskytovaní kvalitnej ošetrovateľskej starostlivosti. Aj preto sme naštartovali prípravu zmien v oblasti legislatívy, personálneho normatívu, finančného ohodnotenia, zlepšenia pracovných podmienok sestier a s nimi súvisiaceho zatraktívnenia povolania," uviedol minister zdravotníctva SR Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO).
Rezort podotkol, že téma stabilizácie personálu bola v rámci minulých vlád dlhodobo zanedbávaná, preto ministerstvo doteraz nemalo vypracovaný strategicky dokument zameraný na oblasť zdravotníckeho personálu, ktorý by z dlhodobého hľadiska definoval ciele a spôsob ich dosiahnutia a komplexne riešil problematiku zdravotníckych pracovníkov. Aj preto začalo ministerstvo pracovať na Národnej stratégii riadenia a stabilizácie ľudských zdrojov v zdravotníctve. "Nový návrh stratégie s vyhliadkou na nadchádzajúcich minimálne desať rokov bude zostavený podľa aktuálneho nedostatku a zistených skutočností v súvislostí s riadením ľudských zdrojov v zdravotníctve. Na jeho tvorbe sa budú podieľať nielen zástupcovia rezortu, odborné spoločnosti a hlavní odborníci, ale aj odborníci zo samosprávnych krajov," povedal Lengvarský. Rezort sa chce pri vzniku strategického dokumentu zamerať na reálne potreby praxe, preto sa plánuje vo veci stretávať so zdravotníkmi priamo v nemocniciach či v teréne.
Medzi krátkodobé ciele ministerstvo zaraďuje navýšenie miezd sestier, ale aj systémové opatrenia ako študentské dotácie, príspevky ku mzde absolventov, návrat do rodiska, adaptačnú jazykovú prípravu, mentorský príspevok, vstupnú náborovú jednorazovú dotáciu, podporu celoživotného vzdelávania a pod. V rámci strednodobých cieľov hovorí o zmene imidžu povolania sestra, o zmene financovania zdravotníctva, či o zmene pracovných podmienok. Za dlhodobý cieľ si ministerstvo stanovilo bližšie určenie a prerozdelenie kompetencií, ustálenie personálnych normatívov a skvalitnenie procesov vzdelávania. "K naplneniu týchto cieľov nám pomôžu nielen strategické dokumenty, zmena financovania, ale i Plán obnovy a odolnosti SR a reformy s ním súvisiace, no rovnako tiež optimalizácia siete nemocníc, záchrannej zdravotnej služby, domácej dlhodobej starostlivosti, ale i ambulantnej sféry," doplnilo ministerstvo.
