BRATISLAVA – Daň z ruskej ropy namútila už mnoho vody a veľa ľudí nápadu ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO). Odborníci sa totiž obávajú, že daň z ruskej ropy by ešte viac siahla do vreciek spotrebiteľov v súvislosti s cenami pohonných hmôt. Teraz sa však, zdá sa, rieši ďalší veľký problém. Ten súvisí s legislatívnym procesom a skráteným legislatívnym konaním.
Vláda na svojom rokovaní 18. mája schválila návrh ministra financií o dani z ruskej ropy. V návrhu sa počíta s tým, že rafinéria Slovnaft bude platiť mimoriadnu daň z cenovej výhody, ktorú jej prináša spracovanie ruskej ropy. Aktuálne je rozdiel medzi ropou Brent a ruskou ropou asi 30 dolárov za barel, pričom z tejto sumy má rafinéria platiť tretinu ako daň. Spolu s návrhom bol schválený aj návrh na skrátené legislatívne konanie s tým, že zákon mal platiť od 1. júna.
Tento dátum sa však nestihne, pretože koalícia sa na podobe zákona nevedela dohodnúť a parlament rokovanie o návrhu zákona presunulo z májovej na júnovú schôdzu, ktorá začne už o pár dní. Z prostredia mnohých odborníkov sa však ozývali obavy, aký bude mať daň z ruskej ropy vplyv na peniaze spotrebiteľov. Teraz sa však vyskytol aj ďalší problém a ten súvisí práve so skrátením legislatívnym konaním.
Archívne VIDEO Predseda poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský uviedol, že SaS a OĽANO sa v prípade zdanenie ruskej ropy nedohodli
Klub 500 totiž upozornil na to, že štandardný legislatívny proces počíta s tým, že verejnosť s k návrhu bude môcť vyjadriť a má na to určité lehoty. Pri skrátenom legislatívnom konaní má verejnosť možnosť vyjadriť sa, lehota však nesmie byť kratšia ako 7 dní. A práve to je problém pri návrhoch zákonov z dielne ministerstva financií. „Tieto štandardy, ktoré sú záväzné aj pre samotnú vládu sa ale v praxi dodržujú nasledovne. Verejnosť sa po prvýkrát dozvedela o navrhovanej právnej úprave „dani z ruskej ropy“ a o „financovaní voľného času dieťaťa“ v deň rokovania vlády o 11:26. Takýto postup je zásadným porušením všetkých garancií, ktoré sú v zmysle Ústavy, zákonov a nezákonných noriem poskytované budúcim adresátom právnych noriem,“ konštatoval klub 500 na portáli Právne listy.
Ba čo viac, hovoria o deštrukcii legitimity očakávaní a fungovania zákonného legislatívneho procesu, a to z dôvodu, že vláda ignoruje celý rad pravidiel, či vlastných garancií, ktorými sa zaviazali v programovo vyhlásení vlády. Podľa názoru klubu by nemali byť adresáti budúcich noriem ukrátení o svoje ústavné práva, a to ani v prípade, ak si politici nevedia splniť svoju úlohu načas. Ba čo viac, klub rovnako konštatuje, že takéto porušenie legislatívneho procesu vyhodnotí Ústavný súd tak, že bol prijatý v rozpore s Ústavou SR. Klub 500 má aj vinníka, ktorý za celý problém môže.
„Celý tento neželaný spoločenský stav je spôsobený nedostatkom dohľadu nad zákonnosťou vedenia skráteného legislatívneho konania. V zmysle záväzkov, ktoré v PVV poskytla táto vláda, je načase začať viesť diskusiu o zvýšení transparentnosti skrátených legislatívnych konaní. V tomto prípade však absentuje orgán ochrany takéhoto práva. V konečnom dôsledku sme svedkami toho, že v súčasnosti čelíme absolútnej vládnej svojvôli. Vďaka dodatočnej kontrole legitimity skrátených legislatívnych konaní, by sme sa vedeli vyhnúť všetkým negatívnym dôsledkom, ktoré takáto právna úprava prináša,“ upozornili.
Preto navrhujú, aby na dodržiavanie zákonnosti dohliadali nezávislé a nestranné štátne orgány, a to napríklad Generálnu prokuratúru či Najvyšší správny súd. „V zmysle platných zákonných predpokladov, ktoré sú kladené na skrátené legislatívne konanie, je ich samotné objektívne preskúmanie pomerne nenáročné. Z tohto dôvodu by sa predkladateľ návrhu na skrátenie legislatívneho konania obrátil na netrestný úsek Generálnej prokuratúry, ktorý by bez zbytočného odkladu rozhodol o možnosti viesť skrátené legislatívne konanie. V prípade, ak by nebolo takémuto návrhu vyhovené, tieto predpoklady by preskúmal Najvyšší správny súd ako garant nezávislého rozhodovania. Z dôvodu zamedzenia zahltenia takouto agendou by sa uplatnil princíp, že o už raz rozhodnutej veci, pre ktorú sa vedie skrátené legislatívne konanie, sa opätovne nerozhoduje napr. pandémia,“ ozrejmili z klubu. Na záver navrhujú. Aby sa začala odborná či verejná diskusia o potrebe kontroly skráteného legislatívneho konania, ktorého dôvodnosť bude ochraňovať nezávislý orgán.
