MARIÁNSKE LÁZNĚ/BRATISLAVA - Západné Nemecko bolo v 70. a 80. rokoch minulého storočia pomerne často cieľovou krajinou únosov lietadiel z bývalého Československa. Pri druhom v poradí na linke Mariánske Lázně - Praha došlo k tragédii, pri ktorej bol zastrelený pilot Ján Mičica. Tento týždeň uplynulo päťdesiat rokov od najznámejšieho ozbrojeného únosu československého dopravného lietadla L-410 A spoločnosti Slov-Air.
Do histórie československého letectva sa tragicky zapísal 8. jún 1972. V tento deň, krátko pred štvrtou hodinou popoludní, vzlietlo lietadlo z Mariánskych Lázní. Na jeho palube sa nachádzalo celkovo pätnásť pasažierov, vrátane dieťaťa v kočíku. Desať z nich tvorila skupina mladých ľudí, prívržencov undergroundovej hudby, ktorých cieľom bolo dostať sa za hranice, konkrétne do Nemeckej spolkovej republiky (NSR). "Krátko po vzlete skupina napadla zvyšných pasažierov a aj posádku, ktorú tvorili dvaja piloti a nútili ich zmeniť kurz smerom do NSR. Vodca únoscov - Ľubomír Adamica - za dodnes nie celkom vyjasnených okolností vystrelil na pilota lietadla a smrteľne ho poranil. Druhý pilot lietadlo bezpečne dopravil na letisko v Bavorsku," priblížil historik Branislav Kinčok z Ústavu pamäti národa (ÚPN).
Prípad zneužila komunistická propaganda
Únoscovia - sedem mužov a tri ženy, pochádzali z rôznych prostredí. Niektorí z nich už predtým žili v zahraničí, venovali sa hudbe a experimentovali s drogami. Pred únosom sa pokúšali legálne požiadať o cestu do Juhoslávie, úrady však žiadosti zamietli a tak prišiel plán uniesť lietadlo. Dve zbrane zaobstarala jedna z aktérok únosu Alena Černá, ktorá ich ukradla svojmu otcovi - príslušníkovi Verejnej bezpečnosti (VB). Po pristátí v bavorskom Weidene boli únoscovia do pätnástich minút zadržaní a následne nemeckými súdmi odsúdení na tresty odňatia slobody od troch do sedem rokov. Vtedy 22-ročný Ľubomír Adamica bol drogovo závislý a samotného súdu sa nedožil; vo vyšetrovacej väzbe spáchal samovraždu.
"Prípad výrazným spôsobom zneužila komunistická propaganda. Únos z júna 1972 sa stal námetom predposlednej časti (ne)slávne známeho seriálu 30 prípadov majora Zemana, ktorý niesol názov Mimikry. Okolnosti únosu tu boli značne pozmenené z dôvodu dosiahnutia politických cieľov komunistického režimu," objasnil Kinčok. Ako však zdôraznil, tento akt je aj dnes len veľmi ťažké ospravedlniť. "V tomto prípade totiž neobstoja ani tvrdenia, že k takémuto konaniu donútil ľudí ´teroristický komunistický režim´ či teória, že zúfalí ľudia robia zúfalé činy´. Aj v 70. rokoch totiž existovali v Československu možnosti ´ilegálneho´ opustenia krajiny bez ohrozenia života ďalších nevinných osôb. Neospravedlňujú ho ani nevyjasnené okolnosti úmrtia pilota - či išlo o premyslenú vraždu alebo nešťastnú náhodu. Únoscovia si totiž na palubu priniesli nabité zbrane a v krajnej situácii ich boli pripravení použiť."
Problematika únosov dopravných lietadiel ČSA mala dva vrcholy
Podľa historika sa problematika únosov dopravných lietadiel ČSA objavila už krátko po februári 1948. Zaznamenala dva vrcholy - prvý v rokoch 1948 až 1950 a druhý v 70. rokoch. Samotný únos predstavuje jeden z mnohých protiprávnych činov v civilnom letectve. Nič na tom nezmenil ani nástup komunistického režimu. Ak sa československý občan dopustil únosu lietadla, brania rukojemníkov alebo zákernej vraždy, išlo o akt terorizmu, ktorý neakceptovali ani vtedajšie západné demokratické štáty. "Napriek tomu sa však na viaceré únosy dopravných lietadiel ČSA, najmä na prelome 40. a 50. rokov, kedy nedošlo k zraneniu osôb alebo havárii, musíme pozerať výrazne zmierlivejšou optikou. Vykonali ich totiž osoby, ktoré sa oprávnene obávali komunistických represií, v mnohých prípadoch aj dlhoročnej straty osobnej slobody," zdôraznil Kinčok.
Viacero únosov pripravili a zrealizovali priamo posádky lietadiel, prípadne bývalí československí príslušníci britského kráľovského letectva (RAF). V pilotných kabínach tak sedeli skúsení letci, ktorí dobre vedeli, čo robia a vždy dopravili pasažierov bezpečne na západoeurópske letiská. "Menej zmierlivo sa však už musíme pozerať na únosy dopravných lietadiel ČSA zrealizované v 70. rokoch, ktoré vykonali ozbrojení civilisti nepiloti, najmä ak pri nich došlo k zraneniu alebo úmrtiu osôb, či už posádky alebo pasažierov. V takýchto prípadoch išlo z pohľadu medzinárodného práva o akt terorizmu," dodal odborník.
