BRATISLAVA - Poplatky za uloženie stavebných a demolačných odpadov na skládky sa zvýšia. Návrh zmeny príslušného nariadenia vlády z dielne Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR v stredu schválila vláda.
Poplatky za uloženie výkopovej zeminy a kameniva na skládku sa v budúcom roku majú zvýšiť z ôsmich na desať eur za tonu, v roku 2024 na 15 eur za tonu. Zvýšenie z 25 na 30 eur za tonu v roku 2023 a 35 eur za tonu v roku 2024 sa má týkať uloženia stavebného odpadu na skládku. "Cieľom návrhu nariadenia vlády je upraviť poplatky za uloženie stavebných a demolačných odpadov na skládky odpadov tak, aby úprava poplatkov znevýhodňovala uloženie odpadov na skládky pred ich recykláciou," ozrejmil envirorezort.
Úprava poplatkov súvisí s hlavným cieľom reformy nakladania so stavebným odpadom a odpadom z demolácií, ktorou sa má zvýšiť potenciál obehového hospodárstva v oblasti stavebného odpadu a sektora stavebníctva, čo má viesť k vyššej miere recyklácie a predchádzaniu vzniku stavebného odpadu. Nariadenie má nadobudnúť účinnosť 1. júla tohto roka.
Starostlivosť o mokrade do roku 2024 by mala stáť vyše 20 miliónov eur
Starostlivosť o mokrade v rokoch 2022 až 2024 by mala stáť vyše 20 miliónov eur. Akčný plán pre mokrade na najbližšie dva roky z dielne Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR, schválila v stredu vláda. Obsahuje štyri strategické zámery, 18 cieľov a 63 opatrení. Program starostlivosti o mokrade Slovenska je základným strategickým dokumentom na plnenie záväzkov vyplývajúcich z Ramsarského dohovoru, ku ktorému Slovenská republika pristúpila v roku 1990. "Akčný plán pre mokrade na roky 2022 – 2024 je zameraný na štyri strategické zámery: riešiť príčiny úbytku a degradácie mokradí, zabezpečiť efektívnu ochranu a manažment sústavy ramsarských lokalít, ako aj múdre/udržateľné využívanie všetkých mokradí a podporovať uplatňovanie a realizáciu opatrení," uvádza envirorezort v materiáli.
Ministerstvo životného prostredia prostredníctvom projektov plánuje zvýšiť kapacitu orgánov a organizácií ochrany prírody. Zabezpečovať majú úlohy súvisiace s implementáciou Ramsarského dohovoru a starostlivosť o mokrade. Navrhuje tiež zvýšiť počet vyškolených pracovníkov profesionálnej stráže prírody a zvýšiť kontrolu v mokradiach. Jednou z úloh je zlepšenie podmienok pre prežívanie a prirodzené rozmnožovanie pôvodných druhov rýb vo voľných vodách. Podporiť by sa mali aj umelé odchovy a vysadzovanie pôvodných druhov rýb.
Mali by sa vytvárať a posilniť generačné stáda a na pôvodné lokality by sa mali repatriovať najmä ohrozené druhy. Do strategických dokumentov na rozvoj turizmu by mali byť zapracované opatrenia pre mäkké formy cestovného ruchu v oblastiach bohatých na mokrade. "Ďalšími záväzkami je zabezpečenie udržateľného využívania a starostlivosť o ostatné mokrade, ochrana mokradí prostredníctvom chránených území, podpora výchovy, vzdelávania, výskumu a manažmentu mokradí a medzinárodná spolupráca," poukázalo MŽP. Slovensko prihlásilo v rámci ramsarských lokalít 14 mokradí: Alúvium Rudavy, Domica, Dunajské luhy, jaskyne Demänovskej doliny, Latorica, mokrade Oravskej kotliny, mokrade Turca, Moravské luhy, Parížske močiare, Poiplie, rieka Orava a jej prítoky, Senné rybníky, Šúr a Tisa.
Akčný plán reaguje na intenzívnejšiu prítomnosť detí v online priestore
Akčný plán k Národnej koncepcii ochrany detí v digitálnom priestore na roky 2022 až 2023 z dielne Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR, ktorý v stredu schválila vláda, reaguje na čoraz intenzívnejšiu prítomnosť detí v online priestore, podmienenú aj pandémiou ochorenia COVID-19, v dôsledku ktorej deti trávili oveľa viac času pred obrazovkami počítačov a displejmi smartfónov. "Z dostupných výskumov takisto vieme, že okrem rizika spôsobeného samotným objemom času stráveného v digitálnom priestore je čoraz väčším rizikom aj obsah a konanie s týmto priestorom spojené. Ide napríklad o nebezpečné konanie typu kyberšikanovanie či grooming, ale aj šírenie nevhodného obsahu, online materiály obsahujúce sexuálne zneužívanie detí či fake news," uviedol rezort práce v predkladacej správe v vládnemu materiálu.
Predkladaný materiál obsahuje úlohy zamerané na prevenciu, intervenciu, ale aj následnú starostlivosť o obete aj páchateľov trestnej činnosti v tejto oblasti. Okrem toho obsahuje horizontálne úlohy súvisiace s koordináciou relevantných subjektov v oblasti ochrany detí v digitálnom priestore. Okrem ústredných orgánov štátnej správy, ktorých činnosť je zameraná na túto oblasť, budú do implementácie akčného plánu zapojené aj mimovládne organizácie a vedecko-výskumné inštitúcie. Koordinačným útvarom pre oblasť ochrany detí v digitálnom priestore je Národné koordinačné stredisko pre riešenie problematiky násilia na deťoch. Akčný plán k Národnej koncepcii ochrany detí v digitálnom priestore na roky 2022 až 2023 sa zameriava na niektoré kľúčové témy. Jednou z nich je ochrana súkromia a údajov detí. Zvyšovanie povedomia v tejto oblasti pre cieľovú skupinu detí bude vykonávané v spolupráci s Úradom na ochranu osobných údajov SR.
Medzi významné aktivity patrí podpora projektov zameraných na mediálnu výchovu, mediálnu gramotnosť a rozvoj kritického myslenia, aktualizácia vzdelávacích dokumentov o témy súvisiace s ochranou detí v digitálnom priestore či napríklad príprava multidisciplinárnych osvetových materiálov o bezpečnom správaní v online priestore.
Regulácie podnikateľského prostredia sa budú dodatočne vyhodnocovať
Právne predpisy s vplyvom na podnikateľské prostredie sa budú dodatočne vyhodnocovať. Cieľom bude zistiť, či regulácie po určitom čase ich pôsobenia spĺňajú svoj účel a či sú účinné a vhodné na riešenie problému. Vyplýva to z návrhu zmien a doplnení Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov, ktorú v stredu schválila vláda. "Cieľom predloženého materiálu je v súlade s úlohami plánu obnovy a odolnosti a v nadväznosti na vládou Slovenskej republiky schválenú Stratégiu lepšej regulácie – RIA 2020 zaviesť ex post hodnotenie vybraných regulácií pôsobiacich v podnikateľskom prostredí v SR," uviedlo Ministerstvo hospodárstva SR, ktoré návrh predložilo.
Na základe výsledku hodnotenia bude možné jednotlivé regulácie/ustanovenia právnych predpisov zachovať alebo pristúpiť k návrhu ich zmeny, prípadne zrušenia tak, aby sa potrebný účel dosiahol pri minimalizovaní negatívnych vplyvov. Schválená zmena rozlišuje dva druhy hodnotenia - hĺbkové ex post hodnotenie, ktoré bude vykonávať ministerstvo hospodárstva v súčinnosti s orgánom verejnej moci, v ktorého kompetencii je hodnotený právny predpis, a systematické ex post hodnotenie regulácií.
To bude vykonávať gestor právneho predpisu vypracovaním príloh jednotnej metodiky. Regulácie, ktoré budú predmetom hĺbkového ex post hodnotenia v kalendárnom roku alebo pri kódexoch aj v nasledujúcich kalendárnych rokoch, zverejní ministerstvo hospodárstva na svojom webovom sídle najneskôr v decembri predchádzajúceho kalendárneho roka. Systematické ex post hodnotenia sa bude týkať napríklad predpisov, pri ktorých je možné predpokladať, že ich negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie boli podhodnotené alebo neboli zhodnotené vôbec, alebo ich pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie boli nadhodnotené.
Tiež bude posudzovaná legislatíva schválená ako poslanecký návrh zákona alebo ako poslanecký pozmeňujúci či doplňujúci návrh a zároveň zvyšuje náklady podnikateľského prostredia najmenej vo výške 10.000 eur alebo znižuje konkurencieschopnosť a produktivitu. Ďalšou zmenou vyplývajúcou zo schváleného materiálu je čiastočná úprava v súvislosti s budúcim zavedením inštitútu ochrany pred neopodstatneným goldplatingom v Legislatívnych pravidlách vlády SR s účinnosťou od 31. decembra tohto roka a zavedenie ex post hodnotenia nelegislatívnych materiálov s vplyvom na podnikateľské prostredie s účinnosťou od 31. marca 2023.
Plán rozvoja obrany apeluje na rýchlejší rast výdavkov na obranu
"Vybudovanie potrebných kapacít a spôsobilostí rezortu obrany si do roku 2035 vyžiada približne 38 miliárd eur. V prípade, že požadované zdroje pre MO SR nebudú alokované v tejto výške, dôjde k oneskoreniu plnenia ambície v jednotlivých míľnikoch, prípadne k neplneniu plánov rozvoja spôsobilostí a rušeniu už existujúcich spôsobilostí," upozornil rezort. Zdôrazňuje potrebu dlhodobého a predvídateľného vyčleňovania dostatočných finančných zdrojov a ich efektívne a transparentné využitie. Prvým z troch základných míľnikov plánu je rok 2024. "Do tohto roku sa naše úsilie zameria na spustenie významných projektov rozvoja ozbrojených síl, zabezpečenie potrebnej infraštruktúry, služieb a materiálu pre prijatie spojencov na našom území. Začneme tiež so zásadným zvyšovaním počtu profesionálnych vojakov," vysvetlil v úvode minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO). Pripomenul tiež obstaranie 152 pásových obrnených vozidiel a 76 kolesových obrnených vozidiel 8x8. Investovať sa má aj do infraštruktúry leteckých základní v súvislosti s prípravou na nové stíhacie lietadlá F-16.
Druhým míľnikom je rok 2026. Od konca tohto roku má SR disponovať spôsobilosťami ťažkej mechanizovanej brigády. Ako upozornil minister, splnenie tohto prioritného záväzku si bude vyžadovať nákup modernej techniky i zvyšovanie počtov profesionálnych vojakov. "Stanovením tohto míľnika a krokov, ktoré musíme na jeho splnenie vykonať, sa Slovensko zaraďuje medzi krajiny, ktoré sú ochotné a schopné vnímať svoje potreby v oblasti obrany za rámec jedného volebného obdobia," poznamenal. Ďalším medzníkom je rok 2035. "Je pravdepodobné, že do tohto roku sa zmení charakter hrozieb, východiská dlhodobého plánu a následne bude aj plán samotný revidovaný. To je však prirodzenou súčasťou akéhokoľvek dlhodobého strategického plánovania," skonštatoval Naď. Ako dodal, proces modernizácie, budovania spôsobilostí ozbrojených síl, skvalitňovania personálu a zefektívňovanie procesov v celom rezorte obrany si vyžadujú pomenovanie koncového stavu už v dnešných dňoch.
V prípade vyčleňovania minimálne dvoch percent HDP na obranu je dlhodobou ambíciou vynakladať na personál maximálne 50 percent ročného limitu finančných zdrojov MO SR. Minimálne 20 percent z obranných výdavkov bude určených na hlavnú výzbroj a techniku ozbrojených síl a súvisiaci výskum a vývoj s cieľom smerovať k 2 percentám z obranných výdavkov na obranný výskum a vývoj.
Príspevok na opatrovanie a osobnú asistenciu sa od júla 2022 zvýši
Rezort práce spresnil, že po novom je tento príspevok vo výške čistej minimálnej mzdy na rok 2022, teda 525,65 eura mesačne. Zvyšuje sa tiež hodinová sadzba osobnej asistencie, a to na 5,20 eura. Za posledné dva roky, teda od roku 2020, je to takmer 25-percentný nárast, pričom opatrovatelia si v priemere polepšili približne o 50 eur.Zvýšené príspevky poberatelia pocítia podľa MPSVR už v auguste, keď im bude vyplatený príspevok za mesiac júl. Ešte v tomto roku pôjde z kapitoly rezortu práce na tento účel takmer 7,8 milióna eur.
Štát každoročne zvyšuje hodinovú sadzbu osobnej asistencie a peňažný príspevok na opatrovanie podľa aktuálne platnej minimálnej mzdy. Zámerom je zlepšenie podmienok pre osoby, ktoré vykonávajú osobnú asistenciu alebo opatrujú fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP), ktorá je odkázaná na pomoc inej osoby.Výšky peňažného príspevku na opatrovanie upravuje zákon o kompenzáciách a je odstupňovaný v závislosti od toho, či opatrovanie vykonáva fyzická osoba, ktorá poberá či nepoberá niektorú z dôchodkových dávok, od počtu opatrovaných osôb s ŤZP a od rozsahu poskytovanej služby.
Záujem štátu voči krajanským komunitám má cieliť i k návratovej politike
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) ako predkladateľ materiálu pripomína, že takzvaná nová slovenská diaspóra sa v zahraničí začala formovať po roku 1989 a tiež po vstupe SR do EÚ v roku 2004. "Tvoria ju Slováci, ktorí v zahraničí hľadali lepšie uplatnenie a socioekonomické podmienky," dodáva. Vysvetľuje tiež, že od pôvodných autochtónnych menšín a tradičných komunít v západnej Európe a zámorí sa táto skupina odlišuje tým, že združuje ľudí v produktívnom veku, ktorí namiesto formálneho sa spájania v spolkoch a združeniach uprednostňujú komunikáciu prostredníctvom sociálnych platforiem. ÚSŽZ upozorňuje na hospodársky potenciál spomínanej krajanskej komunity. "Podľa údajov Svetovej banky predstavujú remitencie, teda peniaze, ktoré Slováci posielajú zo zahraničia svojim rodinám, asi dve percentá HDP, teda približne dve miliardy eur," uvádza úrad.
Okrem udržiavania slovenskosti a väzieb so Slovenskom by cieľom pôsobnosti štátu vo vzťahu k novej slovenskej diaspóre malo byť preto aj dosiahnutie čo možno najväčšej miery návratu slovenských občanov na Slovensko. "To si vyžaduje aktualizáciu súčasnej návratovej politiky aj s prihliadnutím na zapracovanie aktuálnych koncepčných dokumentov," zdôrazňuje ÚSŽZ. Navrhuje preto vypracovať jednotný systém informovania novej slovenskej diaspóry o možnostiach zamestnania na Slovensku pri návrate zo zahraničia a vytvoriť schému na podporu začatia podnikania pre Slovákov vracajúcich sa zo zahraničia. "Systémové riešenie by malo zahŕňať aj potreby rodinných príslušníkov vracajúcich sa krajanov," konštatuje úrad. Agende návratovej politiky by sa mal venovať novovytvorený útvar na Úrade vlády SR, ktorý zabezpečí vykonávanie investícií v rámci komponentu Lákanie a udržanie talentov, ktorý je súčasťou prioritnej oblasti vedy, výskumu a inovácií v pláne obnovy.
Návrh koncepcie štátnej politiky avizuje aj novelizáciu legislatívy nanovo definujúcej Slováka žijúceho v zahraničí práve s prihliadnutím na meniacu sa štruktúru krajanských komunít. Pripomína tiež základné úlohy v štyroch oblastiach podpory definovaných v zákone o Slovákoch žijúcich v zahraničí, to znamená v oblasti vzdelávania, vedy a výskumu, v oblasti kultúry, informačnej oblasti a v oblasti médií. Taktiež predstavuje úlohy pri prezentácii krajanských komunít a určuje vecnú pôsobnosť orgánov štátnej správy. Na schválenú koncepciu nadviaže akčný plán s termínovanými úlohami pre príslušné zodpovedné subjekty.
