BRATISLAVA - Situácia v rozpadnutých rodinách býva veľmi zložitá a východisko je o to ťažšie, keď po rozvedenom páre ostanú aj deti, ktoré zo dňa na deň prídu o rodičovskú podporu a častokrát aj domácnosť. Rada pre práva dieťaťa sa v týchto dňoch obracia na ministerstvo spravodlivosti. Rezort, ktorý vedie ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) chce podľa nich uzákoniť konflikt rodičov cez vlastnú legislatívu. Ministerstvo na túto kritiku rázne reaguje.
archívne video
Práve spomínaná rada má na ministerstvo Kolíkovej ťažké srdce. "Ministerstvo spravodlivosti mieni skomplikovať deťom vzťahy s rodičmi. Novelou zákona o rodine. Je totiž notoricky známe, že problémom po rozpade rodiny je otázka, ako budú deti s rodičmi fungovať v situácii, keď sa otec s mamou začali nenávidieť a prestali spolu komunikovať. A často ešte horšie – jeden bráni dieťaťu, aby si s tým druhým zachoval pôvodný dobrý vzťah," píše Rada pre práva dieťaťa.
Súdy sa nesmú medzi deťmi a rodičmi stať akousi prevodou pákou
Podľa ich záverov chce ministerstvo chce zmeniť rodinné animozity a dostať detí z rozvodového bludiska, preto vraj dochádza k novelizácii zákona o rodine. Avšak, deje sa to vraj veľmi nešťastne. "Zakotvuje v ňom spoločnú starostlivosť, výborná vec. Avšak ministerstvo do novely vsunulo ustanovenie, podľa ktorého je v poriadku, ak jeden rodič nechce komunikovať, ak nechce, aby malo dieťa vyvážený vzťah s otcom i s mamou. Zákon má zakázať súdom, aby tvrdohlavosť jedného z rodičov považovali za škodlivú pre dieťa. Súd nesmie premýšľať, súd nesmie vnímať neochotu rodiča k rodičovskej komunikácii ako ujmu a musí premýšľať ako sebeckému rodičovi vyhovieť. Dieťa opäť a zasa nie je stredobodom pozornosti. A súdy sa dostanú do postavenia akejsi prevodovej páky medzi svojvôľou štátu a rozhodnutiami o porozvodovej starostlivosti rodičov o deti," kritizuje rada.
V návrhu sa uvádza: „riadne odôvodnený nesúhlas jedného z rodičov so striedavou osobnou starostlivosťou nemá vplyv na posudzovanie jeho schopnosti sa dohodnúť na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom, ani mu nemôže byť inak na ťarchu; súd však vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa."
Ministerstvo na kritiku reaguje výkladom zákona
Po týchto slovách sa ozvalo aj samotné ministerstvo, podľa ktorého sú všetky tri formy starostlivosti o dieťa, a to spoločná, striedavá či zverenie jednému rodičovi, považované za rovnocenné a súd má medzi nimi rozhodovať na základe najlepšieho záujmu dieťaťa. "Nie je to tak, že by jedna z týchto foriem bola nadradená ostatným alebo že by medzi nimi bolo nejaké poradie 1, 2, 3. V rôznych konkrétnych prípadoch a situáciách môže byť v záujme dieťaťa rôzne riešenie," odkazuje rezort cez hovoru Petra Bublu.
Nesúhlas rodiča nemá vplyv na posudzovanie jeho vôle o dohode s druhým rodičom
Do formy starostlivosti podľa výkladu zákona vstupuje množstvo faktorov - vzťah medzi rodičmi a deťmi, medzi rodičmi navzájom, z hľadiska podmienok, v ktorých žijú, z hľadiska želania samotných detí, ale aj to, že dochádzalo v rodine k násiliu, vtedy môže byť v záujme dieťaťa obmedzenie styku s násilníckym rodičom. "Nesúhlas jedného z rodičov s niektorou z foriem starostlivosti nemá vplyv na posudzovanie jeho vôle dohodnúť sa s druhým rodičom, nemôže mu byť preto na ťarchu. Je to len prejavenie legitímneho odlišného názoru. Preto mu nesmie priťažiť. Záujem dieťaťa je vždy rozhodujúci bez ohľadu na to, aké sú dôvody pre vyslovenie nesúhlasu zo strany rodiča s niektorou z foriem osobnej starostlivosti," tvrdí rezort.
"Namietané ustanovenie vôbec nehovorí o tom, že zverenie jednému rodičovi má byť preferované pred striedavou alebo spoločnou starostlivosťou. Napokon, kým pri spoločnej starostlivosti sa bude vyžadovať súhlas oboch rodičov, do striedavej môže súd zveriť dieťa aj napriek nesúhlasu jedného z nich," vysvetľuje ministerstvo. Toto ustanovenie podľa nich iba hovorí, že prejavenie názoru rodiča o tom, ktorú z rovnocenných foriem zverenia preferuje, nemá byť sankcionované a nemá byť teda takouto formou tlačený do iného názoru. "Lebo aj to sa deje, ako to potvrdzuje aj pripomienka Slovenskej advokátskej komory: "Plne podporujeme ustanovenie, v zmysle ktorého nesúhlas rodiča s formou starostlivosti nemôže byť rodičovi na ťarchu. Doplnenie navrhovaného znenia ods. 5 považujeme za dôležité, nakoľko práve nesúhlas rodiča býva častokrát zo strany súdu na ťarchu rodiča a odráža sa na rozhodnutiach súdu vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti,"." uzavrelo ministerstvo.
