BRATISLAVA – Neopravené cesty, drahšie cestovné aj ubytovanie na internátoch či menej možností na kultúrne vyžitie sa. Veľký tromf ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) – nový daňový bonus – mal pomôcť rodinám znížiť dopady inflácie. Zmeny už schválil parlament a čaká sa len na postoj prezidentky Zuzany Čaputovej. Do peňaženiek má táto novinka rodinám priniesť desiatky či stovky eur, stať sa tak má však na úkor okresania iných štátnych výdavkov. Doplatí na to aj samospráva, ktorá už dlhšie bije na poplach. O dôsledkoch prehovoril Bratislavský kraj aj magistrát hlavného mesta. Podobné problémy však môžu očakávať aj ľudia v ostatných častiach Slovenska.
Mestá, obce ale aj samosprávne kraje odkazujú, že peniaze, o ktoré ich takto štát pripraví, budú musieť hľadať inde. A to aj vo vreckách občanov. Nový daňový bonus ostro skritizoval aj predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba. Ten poukázal na to, že ministerstvo financií si tieto peniaze nevytlačí, namiesto toho pripraví samosprávu o desiatky miliónov eur.
Archívne video: Matovič po predložení protiinflačného balíčka do parlamentu
„Nestačím sa čudovať, že nezmyselný daňový bonus prešiel vládou aj parlamentom. Tie peniaze nenarastú na strome, ale treba ich niekde vziať. A vezmú ich samosprávam. Tým, ktoré kryli vláde chrbát, keď vymyslela testovanie, potrebovala očkovanie či riešiť nápor utečencov z Ukrajiny. Samosprávam, ktoré si nielen plnia na 100 percent povinnosti, ale skvalitňujú život ľudí na Slovensku. Samosprávne kraje napríklad cez školy, zariadenia sociálnych služieb, dopravu, zdravotníctvo,“ uviedol. „So samosprávami držíme spolu a ideme poprosiť pani prezidentku, aby túto šialenosť zastavila,“ dodal.
Dopady budú aj nepriame
Ako pre Topky.sk vysvetlila hovorkyňa Bratislavského samosprávneho kraja Lucia Forman Habancová, v prípade, že by zmeny vstúpili do platnosti tak, ako je to plánované, to znamená od 1. júla 2022, odhadovaný výpadok príjmov pre kraj na tento rok by predstavoval 13 až 18 miliónov eur. Župa by tak tieto peniaze bola nútená hľadať inde, a to vo vreckách bežných občanov. Pretaviť by sa to mohlo do vyšších cien v zariadeniach sociálnych služieb.
Zdražovanie by sa však dotklo aj cien za verejnú dopravu v kraji. Obyvatelia by tiež mali rátať s tým, že drahšie ich vyjdu napríklad aj lístky do divadiel, či vstupné poplatky do knižníc. Ako poukázala Forman, dopady by neboli iba priame v podobe nárastu cien, ale aj nepriame, ktoré by sa prejavili napríklad v nižšom počte odohraných divadelných predstavení či v nerozširovaní ponuky knižníc.
Škrt v rozpočte, ktorý prinesú zmeny z dielne ministerstva financií sa dotkne aj škôl a školských zariadení či internátov. V tomto prípade je možné, že ich kapacita sa v dôsledku chýbajúcich financií nebude môcť rozširovať. Zastavia sa aj rekonštrukcie. Narásť môžu tiež poplatky za ubytovanie v internátnych zariadeniach.
Kraju sa tiež výrazne oklieštia možnosti na opravu ciest. Po novom budú musieť totiž viac rozmýšľať o tom, ktoré cestné úseky dostanú pri opravách prednosť a je možné, že k mnohým zamýšľaným rekonštrukciám z finančných dôvodov nakoniec ani nepríde.
35 miliónov eur usporiť nevedia
Parlamentom schválený protiinflačný balíček zákonov odmieta aj bratislavský magistrát. Podľa nich vláda nemôže problém riešiť tým, že dodatočný príspevok pre niektoré rodiny zaplatí odčerpaním zdrojov na údržbu a rozvoj škôl, škôlok, jedální, športovísk, detských ihrísk, ciest, verejných priestorov, domovov sociálnych služieb. „Značnú časť infraštruktúry, ktorú denne používajú a na ktorú sa spoliehajú všetci obyvatelia vo svojich bežných životoch, financuje a udržiava práve samospráva. Vládny návrh je len prelievanie problému. Jedným ťahom vláda prispieva na krúžky, aby deti viac športovali, zároveň ale oberá obyvateľov o ihriská a zariadenia, kde aj tieto deti môžu športovať. Kto, ak nie samosprávy im majú tie ihriská, športoviská, telocvične udržiavať a stavať? Rodinám prispeje do domáceho rozpočtu a zároveň ich deti oberie o kvalitné a dostupné školy a škôlky. Niektorým rodinám prinesie štedrejší daňový bonus, ale zamlčí fakt, že v konečnom dôsledku toto rozhodnutie vlády môže spôsobiť navýšenie iných poplatkov, ktoré aj tak zaplatia všetci obyvatelia,“ odkázali.
„Ak by hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava počas celého roka neopravilo jedinú cestu, nepokosilo jediný meter štvorcový zelene, neupratalo jedinú ulicu, v zime neodhrnulo žiaden sneh, v celom meste by v noci nesvietila jediná lampa verejného osvetlenia a Bratislava by bola ponorená do tmy, aj tak by všetky tieto úspory nedosiahli sumu 35 miliónov eur, o ktorú má Bratislava prísť v dôsledku schválenej zmeny,“ zdôraznili. Sú presvedčení, že existujú také kompenzačné opatrenia, ktoré môžu pomôcť rodinám v núdzi, a to aj bez toho, aby zároveň bolo ohrozené fungovanie samospráv a služieb pre všetkých obyvateľov, aj oni sa preto obracajú na prezidentku Zuzanu Čaputovú.
Štrajková pohotovosť
Združenie miest a obcí Slovenska od štvrtka minulého týždňa vstúpilo do štrajkovej pohotovosti. Obce a mestá vyzvalo, aby napríklad prerušili či obmedzili komunikáciu s ústrednými orgánmi štátnej správy, zabezpečovali realizáciu prenesených kompetencií iba do obdobia, ktoré je finančne kryté dotáciami zo štátu, či symbolicky stiahli pred budovami mestských a obecných úradov obecné vlajky na pol žrde. K výzve sa pridali desiatky slovenských obcí, mestá ale aj mestské časti. Podporu ZMOS-u vyjadrilo aj Združenie samosprávnych krajov - SK8.
