BRATISLAVA - Občianske preukazy budú po novom obsahovať odtlačky prstov a podobu tváre vo forme biometrických údajov. Zapisovať sa majú do elektronického čipu. Nasnímanie odtlačkov prstov má byť povinné pre osoby od 12 rokov. Vyplýva to z novely zákona o občianskych preukazoch, ktorú v utorok podpísala prezidentka Zuzana Čaputová. Informoval o tom Lukáš Laczko z odboru komunikácie prezidentskej kancelárie.
"Nový občiansky preukaz bude obsahovať elektronický čip s duálnym rozhraním a kód na odblokovanie bezpečnostného osobného kódu. Občiansky preukaz bude tiež obsahovať prístupové číslo karty – CAN (Card Access Number). Toto číslo bude priamo vyobrazené na prednej strane občianskeho preukazu v na to určenej zóne a bude slúžiť na prístup k údajom v čipe občianskeho preukazu," priblížilo Ministerstvo vnútra SR.
Vzhľadom na povinnosť podrobiť sa nasnímaniu odtlačkov prstov pri podaní žiadosti sa zo zákona vypúšťa možnosť podať žiadosť o vydanie občianskeho preukazu prostredníctvom portálu ministerstva vnútra.
Mení sa aj zákon o správnych poplatkoch
Novou legislatívou sa zároveň mení zákon o správnych poplatkoch. Definuje v ňom, kto je oslobodený od poplatkov spojených s držbou občianskeho preukazu. "Dôvodom zmien v zákone o cestovných dokladoch je potreba úpravy niektorých ustanovení tak, aby boli jednoznačné a aby reagovali na potrebu aplikačnej praxe pri vydávaní cestovných dokladov," dodal predkladateľ.
Žiadateľ o pas už po novom nebude musieť uvádzať v žiadosti o vydanie dokladu adresu pobytu. Občania starší ako 15, ale mladší ako 18 rokov, budú môcť pri podávaní žiadosti o pas predložiť súhlas rodiča či zákonného zástupca bez notárskeho overenia jeho podpisu.
Novela reaguje aj na európske nariadenia o posilnení zabezpečenia preukazov totožnosti občanov Európskej únie a dokladov o pobyte vydávaných občanom Únie a ich rodinným príslušníkom. Zohľadňuje aj požiadavky vyplývajúce z aplikačnej praxe a spoločenský vývoj. Nová legislatíva má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2023.
Úprava pravidiel pri dopravnej nehode a škodovej udalosti
Udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej dôjde len k hmotnej škode v akejkoľvek výške na niektorom z vozidiel, sa nebude považovať za dopravnú nehodu, ale len za škodovú udalosť. Vplýva to z novely zákona o cestnej premávke, ktorú v utorok podpísala prezidentka Zuzana Čaputová. Informoval o Lukáš Laczko z odboru komunikácie prezidentskej kancelárie.
Zo zákona sa vypustí ustanovenie, podľa ktorého je dopravná nehoda udalosť v cestnej premávke, pri ktorej "na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona." Hmotnú škodu prevyšujúcu jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona považujú autori novely z hľadiska hospodárskeho a ekonomického vývoja od roku 2009 za prekonanú.
Zmenou legislatívy sa umožní účastníkom škodovej udalosti plne využiť právo si vec vybaviť cestou náhrady škody prostredníctvom poisťovne. A to aj bez prítomnosti policajta na mieste. Má sa tak odstrániť zbytočné blokovanie a obmedzovanie plynulosti cestnej premávky až do príchodu policajta. Ak by niektorý z účastníkov škodovej udalosti trval na príchode policajta a ten zistí, že sú splnené všetky zákonné podmienky pre škodovú udalosť, nebude potrebná rozsiahla dokumentácia udalosti ako pri dopravnej nehode. Novela by mohla nadobudnúť účinnosť od 1. júla 2022.
