BRATISLAVA - Svet rieši záhadný typ hepatitídy, ktorý sa prvýkrát vyskytol v Británii a postihuje najmä malé deti a v Česku sa dokonca objavil záškrt. Slovensko je preto ostražité a úrady situáciu pozorne monitorujú aj v súvislosti s migračnou vlnou z Ukrajiny. Kým v prípade záškrtu ide o raritný výskyt, záhadnou žltačkou sa nakazili desiatky detí.
Raritná forma záškrtu sa vyskytla u pacientky z Vysočiny. Zdrojom infekcie bolo zrejme domáce zviera, ktoré rodina chovala. Ešte minulý týždeň o tom informoval český Štátny zdravotný ústav (SZÚ). Zvláštna žltačka však trápi odborníkov po celom svete a jej pôvod si zatiaľ nevedia vysvetliť. Úrad verejného zdravotníctva preto monitoruje situáciu v oboch prípadoch aj v súvislosti s ľuďmi, ktorí k nám kvôli vojne prichádzajú z Ukrajiny.
Ojedinelý prípad záškrtu v Česku
České úrady upokojujú verejnosť, že ide o raritný prípad. Nakazila sa pacientka, ktorá užíva lieky na obmedzenie imunity a má iné chronické ochorenie. SZÚ dostal vzorku 20. apríla. "K nákaze došlo u imunosuprimovanej pacientky s iným chronickým ochorením," uviedla riaditeľka SZÚ Barbora Macková.
"Je namieste upokojiť verejnosť, pretože ide naozaj o raritný prípad. V Českej republike je medzi povinné očkovanie zaradené práve aj očkovanie proti záškrtu a máme dobre zaočkovanú populáciu," doplnila. Potom, čo SZÚ nález záškrtu potvrdil, začala krajská hygienická stanica na Vysočine epidemiologické šetrenie vrátane dohľadávania všetkých rizikových kontaktov, ktoré boli s pacientkou v styku. Títo ľudia teraz musia sledovať svoj zdravotný stav. Sú v starostlivosti svojho praktického lekára a majú absolvovať vyšetrenie. Výsledky majú byť známe do konca týždňa.
Slovensko je ostražité, záškrt u nás nie je
"Pretože sa jedná o staršiu pacientku, je ten okruh (kontaktov) veľmi uzavretý, zatiaľ sa šetrí do desiatich osôb a predpokladáme, že ten okruh nebude širší," povedala Jana Böhmová, hovorkyňa Krajskej hygienickej stanice Kraja Vysočina. U ľudí, ktorí boli s chorou v kontakte, sa podľa nej zatiaľ žiadne príznaky choroby nevyskytli. Inkubačná doba choroby je dva až päť dní.
Epidemiologickú situáciu v súvilosti s výskytom záškrtu u našich susedov už od začiatku dôsledne monitoruje aj Úrad verejného zdravotníctva SR s dôrazom na ľahko prenosné, ale i závažné prenosné ochorenia. "V tejto súvislosti sme nezaznamenali vznik ohník nákazy. Neevidujeme zvýšený výskyt infekčných ochorení. Tým, že situáciu od začiatku priebežne monitorujeme, vieme zareagovať, predovšetkým v prípade vzniku ohnísk nákazy. RÚVZ sú pripravené poskytnúť súčinnosť poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a ďalším inštitúciám," uviedla v reakcii pre Topky.sk hovorkyňa úradu Daša Račková.
Šíreniu zabránilo povinné očkovanie
Záškrt sa u nás v súčasnosti nevyskytuje. "Do roku 1946, kedy bolo zavedené celoplošné očkovanie proti záškrtu, sa však ochorenie vyskytovalo epidemicky. Posledný prípad ochorenia bol v SR zaznamenaný v roku 1980," informovala Račková. V Českej republike sa naposledy záškrt vyskytol v roku 1995. Posledné dve úmrtia na záškrt boli evidované v Československu v roku 1969. Hoci sa dlhšiu dobu nevyskytol, v Európe sú podľa SZÚ jednotlivé prípady hlásené každoročne.
Riziko nákazy sa podľa SZÚ zvyšuje s vekom a poklesom ochranných látok po očkovaní. Očkovanie proti záškrtu je u nás povinné spolu s ďalšími ochoreniami. Prehľad chorôb, proti ktorým sa povinne očkuje, nájdete na webe Úradu verejného zdravotníctva SR, ktorý sa venuje téme očkovania. V súčasnosti sa proti záškrtu očkuje hexavakcínou, ktorá obsahuje aj difterickú zložku. Základné očkovanie (tri dávky vakcíny) sa aplikuje v priebehu prvého roka života dieťaťa. Preočkovanie detí je v 6. a 13. roku života. Následne je preočkovanie dospelých vo veku 30 rokov a potom každých 15 rokov.
"Kontrola zaočkovanosti na Slovensku za rok 2021 potvrdila 97% zaočkovanosť proti záškrtu. Zaočkovanosť proti záškrtu sa v SR dlhodobo pohybuje na úrovni 96% a vyššie. Takáto vysoká zaočkovanosť zabezpečuje solídnu kolektívnu imunitu. Sporadický výskyt tohto ochorenia teda nespôsobí epidémiu," uviedla Račková.
Situácia sa kontroluje aj v súvislosti s migračnou vlnou z Ukrajiny, deti u nás doočkujú
Od začiatku vojny sa niektorí obávali aj toho, či sa sem z Ukrajiny nemôžu dostať nejaké ochorenia, a to napriek tomu, že očkovací kalendár je podobný. Na Ukrajine sa napríklad ešte stále očkuje proti tuberkulóze, ale neočkujú napríklad proti pneumokokom. "Všeobecných lekárov sme informovali, že je nutné sledovať zvýšený výskyt všetkých prenosných ochorení," uviedla Račková. Ak je epidemiologická anamnéza, napríklad u osôb v rámci migračnej vlny pozitívna, takéto prípady by mali lekári nahlásiť na regionálne úrady, ktoré vykonávajú epidemiologické vyšetrovanie a prijímajú potom potrebné protiepidemické opatrenia.
"Kontroluje sa aj očkovací status detí v rámci migračnej vlny, ak sa žiada o azyl alebo prechodný/dočasný pobyt. V prípade neúplného povinného očkovania, ktoré je platné v SR, resp. chýbajúcej zdravotnej dokumentácie sa následne rieši doočkovanie detí," reagovala hovorkyňa. Usmernenie dostali aj pediatri. "Všeobecných lekárov sme tiež informovali, aby skontrolovali aj očkovací status slovenských detí a doočkovali ich, ak neboli riadne očkované v rámci pravidelného povinného očkovania," dodala Račková na adresu migračnej vlny.
Žltačka neznámeho pôvodu
Vo svete sa aktuálne vyskytuje ďalšie ochorenie, ktorého pôvod je zatiaľ neznámy. Ide o závažný zápal pečene, ktorý postihuje najmä deti. Zdravotné úrady po celom svete hlásia takmer 200 prípadov, informovalo Európske stredisko pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC). Šéfka ECDC Andrea Ammonová koncom apríla uviedla, že jej úrad má informácie o 190 nahlásených prípadoch hepatitídy u detí. Asi 40 z nich pripadá na krajiny EÚ.
Ochorenie sa zatiaľ nevyskytuje ani na Slovensku, ani v Česku, v okolitých krajinách však áno. Prvé prípady sa objavili v Rakúsku, kde nákazu zistili u dvoch detí mladších ako desať rokov, obe museli byť hospitalizované, no ich stav je stabilizovaný. Sedemročné dieťa ochorelo ešte v apríli v Poľsku, v Nemecku išlo o päťročné dieťa. Obe boli hospitalizované, jedno bolo pozitívne na adenovírus, druhé predtým prekonalo koronavírus.
Na Slovensku zatiaľ prípady záhadnej žltačky neevidujú
Práve na príčinu tejto záhadnej žltačky sa snažia odborníci prísť a hypotéz je niekoľko. Jednou z možností je prítomnosť ďalšieho faktora, ktorý robí mierne adenovírusové infekcie závažnejšími, môže ním byť napríklad predchádzajúca nákaza koronavírusom, súbeh viacerých infekcií alebo nedostatočné vystavenie adenovírusom v dobe pandémie. Ďalšou možnosťou je vystavenie sa nejakému toxínu, patogénu, lieku či nejakej látke v prostredí. Možnosťou je aj nový druh adenovírusu alebo nový variant koronavírusu.
"Na Slovensku aktuálne nemáme potvrdený prípad akútnej hepatitídy neznámeho pôvodu. Postup Úradu verejného zdravotníctva SR sme zverejnili a hlavný hygienik začal v tejto súvislosti konať už v polovici apríla 2022," uviedla Račková. Podľa medzinárodných zdravotníckych inštitúcií (WHO, ECDC) ide o akútny zápal pečene, hepatitídu, pri ktorej sa laboratórne nepotvrdila prítomnosť vírusov hepatitídy typu A, B, C, D či E. K príznakom patrí zožltnutie kože či očných bielkov, bolesti brucha, hnačky či zvracanie. Zvýšená teplota sa obvykle nevyskytuje.
Hlavný hygienik SR Ján Mikas už koncom apríla informoval regionálne úrady verejného zdravotníctva aj hlavných odborníkov o zahraničnom výskyte hepatitídy neznámeho pôvodu u detí a vyzval ich k zvýšenej pozornosti pri monitorovaní suspektných ochorení na území Slovenska. Regionálne úrady sa začali spájať s pediatrami, infektológmi, gastroenterológmi a spádovými nemocnicami, aby v prípade, že zaznamenajú podobné prípady, zabezpečili potrebné odbery na následné laboratórne vyšetrovanie a aby informáciu o podozrení na výskyt telefonicky oznámili príslušnému RÚVZ.
V USA zomrelo už 5 detí
Spojené štáty vyšetrujú 109 prípadov nevysvetlenej vážnej hepatitídy u detí, vrátane piatich úmrtí. Oznámilo to americké Stredisko pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC). Prípady závažného zápalu pečene boli podľa CDC v posledných siedmich mesiacoch zaznamenané v 25 amerických štátoch a územiach. Viac ako 90 percent týchto detí muselo byť hospitalizovaných a 14 percent podstúpilo transplantáciu pečene. Väčšina detí sa zotavila.
"Očkovanie proti covidu-19 nie je príčinou," uviedol zástupca riaditeľa CDC Jay Butler a dodal, že chce ukončiť fámy, ktoré kolujú na internete. Doplnil, že predchádzajúcu nákazu koronavírusom ako príčinu zatiaľ nemožno vylúčiť. Približne polovica zo 109 detí s diagnostikovanou hepatitídou však bola podľa Butlera infikovaná typom adenovírusu, ktorý spôsobuje bežné prechladnutie. Na objasnení príčiny choroby však CDC stále pracuje.
Najviac chorých detí zaznamenala Británia
Prípady závažného zápalu pečene u detí už ohlásilo najmenej desať krajín vrátane USA a Izraela. V EÚ sa objavila hepatitída aj v Dánsku, Írsku, Španielsku, Taliansku či Holandsku. Najviac chorých detí zaznamenala Británia, kde sa zatiaľ so zápalom pečene liečilo 114 detí, desať z nich malo taký závažný priebeh, že potrebovali transplantáciu.
Väčšinou sa s hepatitídou liečili deti do piatich rokov. Britský pediater Tassos Grammatikopoulos z nemocnice Kings College stanici Sky News povedal, že možnou príčinou môže byť aj oslabená imunita po pandémii. "Posledná uzávera a pandémia zrejme zohrali svoju úlohu, pretože deti neboli vystavené bežným patogénom a infekciám, s ktorými by sa inak stretli," povedal lekár.
