Maďarský prezident L. Sólyom (vľavo) sa stretol s predsedníčkou Slovenskej samosprávy v Mlynkoch M. Demjénovou (vpravo). (Zdroj: TASR)
MLYNKY – Slovenské organizácie sa zo Slovenského domu v maďarskej obci Mlynky sťahovať nemusia. Ako uviedla pre agentúru SITA predsedníčka slovenskej samosprávy Marta Demjénová po stretnutí s prezidentom Maďarskej republiky Lászlóm Sólyomom, ktorý dnes obec navštívil, všetky slovenské organizácie zostávajú v Slovenskom dome.
Majú sa ale dohodnúť na spoločnom užívaní kancelárie aj s ďalšími organizáciami, a teda aj so starostom, ktorý podľa jeho nedávnych vyjadrení sídli v nevhodnej kancelárii. Stretnutie maďarskej samosprávy so slovenskou, na ktorom majú rokovať o využívaní Slovenského domu, bude v utorok o 17:00.
Podľa Demjénovej maďarský prezident navrhol, aby zostalo zachované status quo, teda, aby slovenské organizácie zostali v Slovenskom dome a aby podpísali dohodu o využívaní priestorov domu s predstaviteľmi obce. Sólyom tiež hovoril o tom, že pre Maďarsko je prioritou, aby menšiny boli pozitívne diskriminované, ale v tomto prípade podľa neho nejde o národnostný spor.
Slovenské organizácie sa podľa Demjénovej nechcú miešať do politiky. „Chceme len pracovať pre Slovákov,“ uviedla.
Podľa člena slovenskej samosprávy v Mlynkoch Imricha Fuhla to zatiaľ na kompromis nevyzerá . „Máme rokovať o tom, ako vpustiť do kancelárie ďalšie organizácie, aj starostu,“ zdôraznil. Podľa neho maďarský prezident dal v spore za pravdu obom stranám. „Nás nemajú vyhodiť a my máme pochopiť, že oni majú problém s priestormi,“ dodal.
Miestni Slováci tvrdia, že do obce sa v posledných rokoch prisťahovalo viacero maďarských rodín a následne začali vznikať problémy. Podľa nich strojcom napätia nie je starosta József Lendvai, ktorý má slovenské korene, ale jeho zástupca maďarskej národnosti Ondrás Becságh. Mlynky sú obec, v ktorej žije najviac Slovákov v Maďarsku. Podľa miestnych by ich bolo ešte viac, keby pred posledným sčítaním ľudu nestrašili najmä starších, že sa budú otvárať Benešove dekréty a že budú presídlení na Slovensko.
Ako povedala Demjénová, Slovákom v Mlynkoch by pomohlo, keby sa ich deti mohli častejšie stretávať so svojimi rovesníkmi zo Slovenska. Chýba im tiež vysielanie slovenských televízií v káblovom rozvode miestneho prevádzkovateľa. „Boli by sme radi, keby k nám v nedeľu mohol prísť odslúžiť omšu slovenský kňaz v slovenčine,“ uviedla Demjénová. Ich farár hovorí po maďarsky a oni mu odpovedajú po slovensky. V obci už pomaly prestáva byť zvykom, že v rodinách sa rozpráva po slovensky. Deti sa v škole učia slovenčinu len ako cudzí jazyk. Tridsiatnici síce po slovensky rozumejú, ale nerozprávajú. Po slovensky hovorí najmä staršia generácia.
Slovenské organizácie sa podľa Demjénovej nechcú miešať do politiky. „Chceme len pracovať pre Slovákov,“ uviedla.
Podľa člena slovenskej samosprávy v Mlynkoch Imricha Fuhla to zatiaľ na kompromis nevyzerá . „Máme rokovať o tom, ako vpustiť do kancelárie ďalšie organizácie, aj starostu,“ zdôraznil. Podľa neho maďarský prezident dal v spore za pravdu obom stranám. „Nás nemajú vyhodiť a my máme pochopiť, že oni majú problém s priestormi,“ dodal.
Miestni Slováci tvrdia, že do obce sa v posledných rokoch prisťahovalo viacero maďarských rodín a následne začali vznikať problémy. Podľa nich strojcom napätia nie je starosta József Lendvai, ktorý má slovenské korene, ale jeho zástupca maďarskej národnosti Ondrás Becságh. Mlynky sú obec, v ktorej žije najviac Slovákov v Maďarsku. Podľa miestnych by ich bolo ešte viac, keby pred posledným sčítaním ľudu nestrašili najmä starších, že sa budú otvárať Benešove dekréty a že budú presídlení na Slovensko.
Ako povedala Demjénová, Slovákom v Mlynkoch by pomohlo, keby sa ich deti mohli častejšie stretávať so svojimi rovesníkmi zo Slovenska. Chýba im tiež vysielanie slovenských televízií v káblovom rozvode miestneho prevádzkovateľa. „Boli by sme radi, keby k nám v nedeľu mohol prísť odslúžiť omšu slovenský kňaz v slovenčine,“ uviedla Demjénová. Ich farár hovorí po maďarsky a oni mu odpovedajú po slovensky. V obci už pomaly prestáva byť zvykom, že v rodinách sa rozpráva po slovensky. Deti sa v škole učia slovenčinu len ako cudzí jazyk. Tridsiatnici síce po slovensky rozumejú, ale nerozprávajú. Po slovensky hovorí najmä staršia generácia.
