BRATISLAVA – Niekedy spolupracovali, neskôr boli politickými rivalmi a hoci to pred pár mesiacmi vyzeralo, že vojnovú sekeru definitívne zakopali a opäť spojili sily, situácia okolo Ukrajiny ich opäť dostala na nože. Reč je o ministrovi hospodárstva Richardovi Sulíkovi (SaS) a bývalom financmajstrovi a donedávna aj Sulíkovom poradcovi Ivanovi Miklošovi. Ten sa iba prednedávnom rozhodol z ministerstva hospodárstva odísť pre rozdielne názory na protiruské sankcie. Dnes šéfa rezortu, ktorý mu kedysi robil poradcu, kritizuje opäť. Teraz v tom hrá úlohu jeho postoj k požiadavkám zo strany Moskvy.
Od apríla platí v Rusku nový dekrét, ktorým prezident Vladimir Putin požaduje, aby mu ostatné krajiny platili za plyn v rubľoch. "Ak sa tieto platby neuskutočnia, budeme to považovať za nesplnenie záväzkov zo strany kupujúceho so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami,“ vyhrážal sa. Takéto slová okamžite vyvolali obavy zo zastavenia dodávok ruského plynu. Hoci sa totiž hovorí o potrebe zníženia energetickej závislosti od Ruska, na čo vzrástol tlak najmä po vypuknutí konfliktu na Ukrajine, nateraz tento plyn potrebujeme, čo potvrdil aj minister hospodárstva Richard Sulík.
Spôsob, akým celú vec odkomunikoval, však vyvolal pohoršenie a ostré reakcie. Sulík totiž v diskusnej relácii RTVS O päť minút 12 síce uznal, že požiadavka Ruska je porušením uzatvorených zmlúv, ale ak to bude nevyhnutné, mali by sme im podľa neho vyhovieť. „Plyn sa nesmie zastaviť. Preto aj hovorím, možno je to pre niektorých príliš pragmatická pozícia. Keď je tu podmienka platiť rubľom, tak plaťme rubľom,“ vyhlásil a pripomenul, že z Ruska kupujeme približne 85 percent nášho plynu.
Tým si však proti sebe poštval značnú časť politického spektra a obzvlášť citlivo na jeho slová zareagoval Ivan Mikloš, ktorý ako poradca na Ukrajine strávil niekoľko rokov. Podľa bývalého financmajstra je Sulík v súvislosti s plynom "zase mimo." „Tentokrát nielen geopoliticky, politicky a ľudsky, ale aj ekonomicky,“ uviedol. Ochotou platiť za plyn rubľami sa podľa jeho slov „podkladá Putinovi“ a „naskakuje na jeho hru v situácii, keď ostatní partneri v EÚ takúto Putinovu hru jasne a jednoznačne odmietli.“
Jednotu Európskej únie pritom označil za zásadnú a jednou z Putinových priorít je podľa neho práve túto jednotu rozbiť. V tom mu vraj „účinne“ pomáha práve Sulík. „Týmto sa stáva Putinovým užitočným idiotom, čo ocenili v Kremli a s rozhorčením prijali na Ukrajine práve v čase, keď je celý svet zdesený zo zverského vyčíňania Putinových vojsk na Ukrajine, tentokrát v Buči, Irpine a Hostomeli. Volali a písali mi viacerí moji ukrajinskí priatelia, ktorí boli z tejto správy zdesení a pýtali sa ma, či je toto oficiálny postoj slovenskej vlády. Uistil som ich, že nie, že je to ´len´ pozícia jedného permanentne dezorientovaného ministra,“ uviedol.
Na ministerstve „buchol dverami“
Nejde pritom o prvý konflikt, ktorý vznikol medzi Ivanom Miklošom a Richardom Sulík kvôli Ukrajine a Rusku. Podobne ostro Mikloš zareagoval aj pred pár mesiacmi, kedy sa Sulík vyjadril, že krajiny majú medzi sebou obchodovať. „Sankcie tak páchajú iba škody a Rusi nevrátia Krym tak či tak. Treba sa dívať dopredu a treba budovať vzťahy," uviedol ešte koncom januára, teda zhruba mesiac pred tým, ako Rusko napadlo Ukrajinu. Na takéto vyjadrenia vtedy citlivo zareagovala samotná ukrajinská strana ale aj Mikloš, ktorý kvôli tomu dokonca skončil ako poradca na ministerstve hospodárstva.
Sulík vtedy povedal, že rozumie, že je to pre Mikloša citlivá téma, pretože sa na Ukrajine angažoval, no jeho reakciu označil za hysterickú. "Povedal som totiž dve veci a obe sú len holými faktami: môj predpoklad, že hoci ide o porušenie medzinárodného práva, Rusko Krym nevráti a že sankcie, ktorých politický účel nijako nespochybňujem, môžu niektorých slovenských exportérov postihovať. Naďalej plne podporujem Ukrajinu v jej diplomatickom úsilí obnoviť svoju územnú celistvosť. Nemám ako tieto vyjadrenia napraviť, pretože sú pravdivé a o to viac ma reakcia Ivana Mikloša mrzí,“ odkázal vtedy.
Je známe, že v rokoch 2016 až 2019 Mikloš zastával pozíciu hlavného ekonomického poradcu ukrajinského premiér a po zmene vlády bol následne do marca 2020 vo funkcii ekonomického poradcu už novozvoleného ukrajinského premiéra. Okrem toho v rokoch 2016 až 2020 viedol strategickú skupinu na podporu reforiem na Ukrajine.
Kritika za ochotu platiť rubľom prišla aj z koalície
Mikloš nie je jediný, kto Sulíka skritizoval za ochotu platiť Rusom za plyn v rubľoch. Premiér Eduard Heger (OĽaNO) uviedol, že Slovensko bude pri nákupe plynu z Ruska postupovať jednotne s členskými štátmi EÚ. „Práve na našu žiadosť sa začala koordinácia prístupu EÚ k platbám za dovoz plynu z Ruska. Aj v tejto situácii je jednota kľúčová a trváme na rešpektovaní zmluvných podmienok a platbách v eurách," uviedol Heger.
O niečo ostrejší bol na adresu Sulíka poslanec za stranu OĽaNO Andrej Stančík. "Slová Richarda Sulíka si okamžite všimli ruské médiá, ktoré ich šíria ako proruskú propagandu. Chápem, že sa Richard Sulík ako minister hospodárstva snaží zaistiť dodávky plynu, no tento výrok je školáckou chybou a podkopáva spoločný postoj EÚ v týchto náročných časoch," odkázal.
Do Sulíka sa pustila aj šéfka rezortu investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová (Za ľudí). „Neviem, čo si po dnešnom dni o nás pomyslia partneri v EÚ. V jeden deň žiadame spoločný postup, na druhý deň minister hospodárstva, do ktorého portfólia táto otázka patrí, vyhlási, že však im sakra plaťme v rubľoch, keď si to prajú. Čo tam po dlhodobých zmluvách a záväzkoch,“ povedala.
