BRATISLAVA - Zmeny vládneho návrhu tlačového zákona, s ktorými dnes súhlasil Výbor Národnej rady SR pre kultúru a médiá, sú naďalej nedostatočné, tvrdí Public Policy Institute (PPI, Inštitút verejnej politiky).
PPI pripomína, že slovenská verejnosť najmenej mesiac počúva prísľuby vládnej koalície, že text návrhu zosúladí so štandardami Európskej únie a s výhradami OBSE. Mediálny výbor NR SR dnes koaličnou väčšinou schválil pozmeňujúce návrhy, ktoré časť kritizovaných ustanovení upravujú, nie však všetky. PPI očakáva, že návrhy sa dostanú aj do výslednej podoby zákona. Ak by koalícia aspoň minimálne brala do úvahy domáce pripomienky, "nemuselo dôjsť ku kritike zahraničných inštitúcií a k poškodzovaniu dobrého mena Slovenska vo svete," tvrdí.
PPI upozorňuje, že právo na odpoveď aj v upravenej podobe umožňuje zneužívanie politikmi. "Reagovať na objektívny a pravdivý fakt ´svojou vlastnou verziou pravdy´ považujeme za absurdné. Uplatňovanie práva na odpoveď v praxi budeme v budúcnosti monitorovať cez projekt Democracy Watchdog." Podľa inštitútu okrem toho ešte stále nie je pri práve na dodatočné oznámenie špecifikované, čo má byť súčasťou ´konečného výsledku konania´. "V prípade, že jeho súčasťou má byť okrem rozsudku aj jeho odôvodnenie, hrozí zahltenie novín súdnymi rozhodnutiami a týka sa to predovšetkým závažných a mediálne monitorovaných káuz."
Výbor NR SR pre kultúru a médiá dnes posunul do parlamentného pléna vládny návrh tlačového zákona a schválil pozmeňovacie návrhy koalície. Pozmeňovacie návrhy riešia len jednu z troch požiadaviek, ktorými opozícia podmienila schválenie nového tlačového zákona a bez ktorých nie je ochotná hlasovať za Lisabonskú zmluvu. Koalícia vypustila zo zákona časť paragrafu 6, ktorý definoval témy, zakázané pod hrozbou pokuty. Chce ich presunúť do novely Trestného zákona, ktorá má zaviesť chýbajúcu trestnú zodpovednosť právnických osôb. Bez zmien v práve na odpoveď a opravu a bez zmeny povinnosti ochrany zdroja na právo však návrh nemá opozíciou požadovanú podobu.
Okrem vypustenia prvej časti paragrafu 6 koalícia z práva na opravu (par. 7), práva na odpoveď (par. 8) a práva na dodatočné oznámenie (par. 9) mierne upravila právo na odpoveď. Nemení však dôvody, ktoré oprávňujú využiť ho. Do paragrafu 8 dopĺňa, že odpoveď sa obmedzí len na skutkové tvrdenie, ktorým sa "poprie, doplní, spresní alebo vysvetlí" skutkové tvrdenie, "ktoré sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby, na základe ktorého možno osobu presne určiť".
Pôvodne vládny návrh vymedzoval odpoveď tým, že musí obsahovať "popis tohto skutkového tvrdenia s uvedením, v čom sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, alebo názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby". Redakcia bude povinná zverejniť takúto reakciu aj na pravdivé tvrdenie v rozsahu, "primeranom" napadnutému článku. Návrh zákona neurčuje, čo je "primeraný rozsah". Pozmeňujúci návrh koalície vypustil vetu, ktorá hovorila, že "odpoveď je primeraná, ak nepresahuje rozsah tohto textu", teda napadnutého článku.
PPI upozorňuje, že právo na odpoveď aj v upravenej podobe umožňuje zneužívanie politikmi. "Reagovať na objektívny a pravdivý fakt ´svojou vlastnou verziou pravdy´ považujeme za absurdné. Uplatňovanie práva na odpoveď v praxi budeme v budúcnosti monitorovať cez projekt Democracy Watchdog." Podľa inštitútu okrem toho ešte stále nie je pri práve na dodatočné oznámenie špecifikované, čo má byť súčasťou ´konečného výsledku konania´. "V prípade, že jeho súčasťou má byť okrem rozsudku aj jeho odôvodnenie, hrozí zahltenie novín súdnymi rozhodnutiami a týka sa to predovšetkým závažných a mediálne monitorovaných káuz."
Výbor NR SR pre kultúru a médiá dnes posunul do parlamentného pléna vládny návrh tlačového zákona a schválil pozmeňovacie návrhy koalície. Pozmeňovacie návrhy riešia len jednu z troch požiadaviek, ktorými opozícia podmienila schválenie nového tlačového zákona a bez ktorých nie je ochotná hlasovať za Lisabonskú zmluvu. Koalícia vypustila zo zákona časť paragrafu 6, ktorý definoval témy, zakázané pod hrozbou pokuty. Chce ich presunúť do novely Trestného zákona, ktorá má zaviesť chýbajúcu trestnú zodpovednosť právnických osôb. Bez zmien v práve na odpoveď a opravu a bez zmeny povinnosti ochrany zdroja na právo však návrh nemá opozíciou požadovanú podobu.
Okrem vypustenia prvej časti paragrafu 6 koalícia z práva na opravu (par. 7), práva na odpoveď (par. 8) a práva na dodatočné oznámenie (par. 9) mierne upravila právo na odpoveď. Nemení však dôvody, ktoré oprávňujú využiť ho. Do paragrafu 8 dopĺňa, že odpoveď sa obmedzí len na skutkové tvrdenie, ktorým sa "poprie, doplní, spresní alebo vysvetlí" skutkové tvrdenie, "ktoré sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby, na základe ktorého možno osobu presne určiť".
Pôvodne vládny návrh vymedzoval odpoveď tým, že musí obsahovať "popis tohto skutkového tvrdenia s uvedením, v čom sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, alebo názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby". Redakcia bude povinná zverejniť takúto reakciu aj na pravdivé tvrdenie v rozsahu, "primeranom" napadnutému článku. Návrh zákona neurčuje, čo je "primeraný rozsah". Pozmeňujúci návrh koalície vypustil vetu, ktorá hovorila, že "odpoveď je primeraná, ak nepresahuje rozsah tohto textu", teda napadnutého článku.
