BRATISLAVA - Kašeľ, problémy s dýchaním, napätie v hrudníku, obmedzenie bežných činností. Ani uvedené problémy nemusia byť súčasťou astmy, uviedla dnes na tlačovej konferencii imunoalergiologička Katarína Bergendiová.
Správna liečba totiž umožňuje dobré pľúcne funkcie, čo najnižšiu spotrebu úľavových liekov, minimum príznakov cez deň i v noci a žiadne obmedzenie pri aktivitách. Dôkazom toho je množstvo športovkýň a športovcov, ktorí majú astmu, napríklad úspešná atlétka Jackie Joyner-Kersee, držiteľka šiestich olympijských medailí. Podľa údajov z Letných olympijských hier v Atlante v roku 1996 a zo Zimných olympijských hier v Nagane v roku 1998 až takmer 20 percent olympionikov malo, alebo stále má, prieduškovú astmu.
Chronickému alergickému zápalu, pri ktorom opúcha sliznica dolných dýchacích ciest, sa nevyhli ani slovenské športové osobnosti - vrcholová lyžiarka Veronika Zuzulová a úspešný slovenský reprezentant v streľbe Jozef Gönci. Držiteľ spolu 82 medailí zo Slovenska i zo zahraničia sa začal liečiť na alergiu až vo veku 26 rokov. Neliečená astma mu spôsobila problémy aj na olympijských hrách v Sydney v roku 2000, kde ochorel a celý čas preležal. "To sa športovcovi nemôže stať," povedal Gönci. Keďže lieky proti astme nie sú na zozname zakázaných látok, umožňujú astmatikom dostať sa na úroveň zdravých športovcov, dodal strelec.
Podľa štatistík žije vo svete asi 300 miliónov astmatikov, ide teda o jedno z najčastejších chronických ochorení. Je to alergický zápal, ktorého výskyt vo svete je stále častejší. Kým na astmu trpí asi 40 percent svetovej populácie, atopia - vrodená náchylnosť na vznik alergickej reakcie - postihuje asi 58 percent svetového obyvateľstva, uviedol hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre klinickú imunológiu a alergiológiu Peter Pružinec. Základ astmy vzniká v detstve a trpí ňou viac detí než dospelých.
Okrem genetickej predispozície vplývajú na vznik ochorenia aj vnútorné i vonkajšie faktory, napríklad alergény, stav životného prostredia, aspekty moderného života (nevhodné stravovanie, dráždivé plyny zo sprejov na vlasy, chemické látky, aktívne i pasívne fajčenie). Pre dosiahnutie plnohodnotného života pacienta je nevyhnutná včasná diagnostika, po ktorej musí nasledovať potrebná liečba.
Efektívnosť liečby astmy dokazuje aj príklad známej slovenskej herečky Jany Hubinskej. Ako sama povedala, ako dieťa musela odísť z Bratislavy na vidiek, pretože mala pre astmu vážne zdravotné problémy. Neskôr sa mohla vrátiť a chodiť do školy. Keďže pre pracovnú vyťaženosť je často herečkiným jediným pohybom "beh domov na štvrté poschodie" a jazda autom, vynahrádza si aktívny životný štýl inak.
"Minimálne raz do týždňa chodím do prírody," vysvetlila Hubinská, ktorú už príznaky astmy netrápia. Napriek tomu, že sa často zdržiava v divadle, veľmi prašnom prostredí, prekonaná astma ju nijako neobmedzuje. "Astma sa môže aj nemusí prejavovať a nie je dobré liečiť ochorenie len vtedy, keď ľudia majú príznaky," uviedol Pružinec. Pre upriamenie pozornosti na astmu a alergickú rinitídu je tento rok na Slovensku po prvý raz vyhlásený Slovenský deň astmy a alergickej nádchy, ktorým sa stal 1. apríl. Cieľom tohto dňa je informovať o účinnej liečbe a možnostiach plnohodnotného života astmatikov.
Chronickému alergickému zápalu, pri ktorom opúcha sliznica dolných dýchacích ciest, sa nevyhli ani slovenské športové osobnosti - vrcholová lyžiarka Veronika Zuzulová a úspešný slovenský reprezentant v streľbe Jozef Gönci. Držiteľ spolu 82 medailí zo Slovenska i zo zahraničia sa začal liečiť na alergiu až vo veku 26 rokov. Neliečená astma mu spôsobila problémy aj na olympijských hrách v Sydney v roku 2000, kde ochorel a celý čas preležal. "To sa športovcovi nemôže stať," povedal Gönci. Keďže lieky proti astme nie sú na zozname zakázaných látok, umožňujú astmatikom dostať sa na úroveň zdravých športovcov, dodal strelec.
Podľa štatistík žije vo svete asi 300 miliónov astmatikov, ide teda o jedno z najčastejších chronických ochorení. Je to alergický zápal, ktorého výskyt vo svete je stále častejší. Kým na astmu trpí asi 40 percent svetovej populácie, atopia - vrodená náchylnosť na vznik alergickej reakcie - postihuje asi 58 percent svetového obyvateľstva, uviedol hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre klinickú imunológiu a alergiológiu Peter Pružinec. Základ astmy vzniká v detstve a trpí ňou viac detí než dospelých.
Okrem genetickej predispozície vplývajú na vznik ochorenia aj vnútorné i vonkajšie faktory, napríklad alergény, stav životného prostredia, aspekty moderného života (nevhodné stravovanie, dráždivé plyny zo sprejov na vlasy, chemické látky, aktívne i pasívne fajčenie). Pre dosiahnutie plnohodnotného života pacienta je nevyhnutná včasná diagnostika, po ktorej musí nasledovať potrebná liečba.
Efektívnosť liečby astmy dokazuje aj príklad známej slovenskej herečky Jany Hubinskej. Ako sama povedala, ako dieťa musela odísť z Bratislavy na vidiek, pretože mala pre astmu vážne zdravotné problémy. Neskôr sa mohla vrátiť a chodiť do školy. Keďže pre pracovnú vyťaženosť je často herečkiným jediným pohybom "beh domov na štvrté poschodie" a jazda autom, vynahrádza si aktívny životný štýl inak.
"Minimálne raz do týždňa chodím do prírody," vysvetlila Hubinská, ktorú už príznaky astmy netrápia. Napriek tomu, že sa často zdržiava v divadle, veľmi prašnom prostredí, prekonaná astma ju nijako neobmedzuje. "Astma sa môže aj nemusí prejavovať a nie je dobré liečiť ochorenie len vtedy, keď ľudia majú príznaky," uviedol Pružinec. Pre upriamenie pozornosti na astmu a alergickú rinitídu je tento rok na Slovensku po prvý raz vyhlásený Slovenský deň astmy a alergickej nádchy, ktorým sa stal 1. apríl. Cieľom tohto dňa je informovať o účinnej liečbe a možnostiach plnohodnotného života astmatikov.
