BRATISLAVA - Devínčania sú zúfalí a mnohí majú pocit, že pre kompetentných sú na okraji záujmu. Už 16 rokov je bratislavská mestská časť Devín v nútenej správe. Obrovský, niekoľko miliónový dlh z roka na rok narastá. A riešenie, čo ďalej, je stále v nedohľadne. Pre nútenú správu mestská časť nemôže investovať do svojho majetku. Ak by mali Devínčania splatiť dlh so svojou výškou rozpočtu, trvalo by to podľa miestnej poslankyne Jany Jakubkovič asi 5000 rokov.
Jedna z turisticky najnavštevovanejších mestských častí Bratislavy - Devín má už dlhé roky problém pre nútenú správu. Dlh mestskej časti sa podľa oficiálnych údajov vyšplhal na 12,05 milióna eur, pričom výška rozpočtu obce je 900-tisíc eur ročne. „Stále sa točíme v jednom kruhu. Obec v tomto stave môže investovať maximálne vo výške 1700 eur. To znamená, že posledných 16 rokov sa v Devíne okrem sanácie havarijných stavov neurobilo takmer nič. Obec nie je schopná plniť pre občanov ich základné potreby, ktoré má zabezpečovať podľa zákona o obecnom zriadení, v zmysle ktorého je základnou úlohou obce starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. Devín túto funkciu neplní; nebudujú sa chodníky, cesty, osvetlenia ani siete, voľnočasové aktivity plne zastrešujú občianske združenia pôsobiace v Devíne,“ vysvetľuje pre Topky devínska poslankyňa Jana Jakubkovič. Poukazuje pritom na fakt, že každý rok dlh rastie na úrokoch o približne 360-tisíc eur, čo predstavuje tretinu rozpočtu obce. Práve preto má nečinnosti za posledné roky dosť.
Sťažuje sa, že ako miestna poslankyňa sa veľmi ťažko dostáva k informáciám o činnosti núteného správcu Devína, ktorý je zodpovedný mestu za svoju prácu, pričom je platený z peňazí mestskej časti. „Stojí nás 15 000 eur ročne a my nevieme, kam sa veci okolo nútenej správy pohli, aké riešenie navrhuje. Je zrejmé, že nútená správa neplní svoj účel, neprichádza k ozdraveniu obce, práve naopak, dlh len neprimerane narastá,“ približuje Jakubkovič.
Núteného správcu Devína Jozefa Tuhovčaka oslovila aj naša redakcia. Telefonicky nám oznámil, že zmluvu má s mestom a len bratislavskému magistrátu podáva správy o svojej činnosti. Bez ich súhlasu nemôže nič povedať. Starostka Devína Ľubica Kolková vysvetľuje, že úlohou núteného správcu je dozorovať hospodárenie mestskej časti a komunikuje s ním priebežne podľa potreby. Výsledky podľa nej závisia od charakteru rokovaní.
Ľutovanie nad "ríbezláčikom"?
A čo starostka urobila pre Devín, aby sa dostal z nútenej správy? „Boli to rôzne rokovania na ministerstve financií, neskôr s magistrátom, rokovania s veriteľmi, s právnikmi, stretnutia s rôznymi záujemcami navrhujúcimi rôzne riešenia. Za 16 rokov toho bolo veľa,“ reagovala Kolková. Ozývajú sa však hlasy a mnohí aj dúfajú, že práve magistrát by mohol pomôcť Devínu vysporiadať sa s dlhom. „Neočakávate od mesta skôr zlepšenie MHD, opravy ciest, nájomné byty, lepšie životné prostredie? Možno pri návšteve Devína, pri poháriku lahodného ríbezláčiku nás aj poľutujete a začudujete sa, prečo magistrát nepomôže z bryndy tomuto najkrajšiemu kúsku Bratislavy. No pri prvom rozbitom podvozku na najbližšej neopravenej ceste na takúto charitu obratom zabudnete a peniaze na pomoc Devínu sa rozplynú v smrade vytúženej čerstvo asfaltovanej cesty,“ reagovala starostka. Mestskej časti môže podľa nej pomôcť len zákon o Devíne.
Mesto: Kvôli výpadkom financií aj ostatných mestských častí nevieme Devínu pomôcť sami
Hlavné mesto tvrdí, že spolu s ministerstvom financií od roku 2020 analyzovalo sedem inovatívnych možností a riešení nútenej správy MČ Devín, viaceré z nich sú realizovateľné buď so zapojením štátu alebo ďalších aktérov. Zákony Slovenskej republiky nie sú podľa bratislavského magistrátu pripravené na tak extrémne zadlženie, v akom sa ocitol Devín, pred zavedením dlhovej brzdy a režimu nútenej správy obce. „Konkurz obce zákony nepoznajú a štát nejaví záujem túto situáciu zmeniť. Preto sme prišli s ambicióznymi návrhmi ako tento problém vyriešiť aj bez zmeny zákona. Bohužiaľ, do finálneho štádia riešenia tohto dlhu, tesne pred rozbehnutím diskusií s veriteľmi, ktorých cieľom malo byť znížiť dlh na maximum, vypukla koronakríza. Tá vytiahla z mestskej kasy 30 miliónov eur v roku 2021, takisto niekoľko miliónov v roku 2020. Kvôli výpadkom financií mesta aj ostatných mestských častí nevieme Devínu pomôcť sami,“ reagovala hovorkyňa mesta Dagmar Schmucková.
Za najlepšie riešenie mesto preto považuje zmenu legislatívy zo strany ministerstva financií SR. Bez toho ostáva Devínu jedine pokúsiť sa refinancovať svoj dlh tak, aby bol udržateľný. Bratislavský magistrát tvrdí, že napriek obmedzenému prístupu z európskych zdrojov, sa snaží priebežne udržiavať majetok v priamej správe na úrovni zodpovedajúcej rozpočtovým možnostiam pri zohľadnení teritoriálnych a kapacitných princípov. Hovorkyňa mesta doplnila, že na území mestskej časti Devín, rovnako ako aj v iných mestských častiach majú viaceré objekty, ktorých technický stav by chceli a snažia sa riešiť. Spomenula areál Amfiteátra, Devínsku cestu, potrebné investície do NKP - Hradu Devín, opráv komunikácií či modernizácie a rozširovania verejného osvetlenia.
Rezort financií uviedol, že s mestom v otázke nútenej správy Devína komunikuje. Potvrdili jedno stretnutie. Rozhodnutie a návrhy riešení však čaká od mesta. „Stretnutie na ministerstve v tejto veci so zástupcami Hlavného mesta Bratislavy sa uskutočnilo 24.9.2019. V roku 2020 nás informovali, že plány s oddlžením MČ Bratislava Devín načas znemožnilo obdobie pandémie. Potom v ďalšom období evidujeme emailovú komunikáciu ohľadom niektorých otázok na metodickú podporu nášho rezortu pri zámere mesta na riešenie tejto veci,“ vysvetlilo ministerstvo financií.
V nútenej správe sú okrem Devína dve obce na Slovensku. Ide o obec Švedlár v okrese Gelnica a obec Turá v okrese Levice. „Aktuálne má MF SR k dispozícii údaje k 31.12.2021, kde podiel neuhradených záväzkov po lehote splatnosti 60 a viac dní v prípade obce Švedlár predstavoval výšku 1 528 127,72 € a v obci Turá boli tieto záväzky vo výške 46 844,12 €,“ priblížil rezort financií. Dlh Devína, ktorý presahuje 12 miliónov, je tak najväčší na celom Slovensku.
Ako sa dostal Devín do nútenej správy?
Vznik dlhu siaha do roku 1996, kedy obec začala podnikať kroky vedúce k vybudovaniu novej obytnej zóny v rámci svojho podnikateľského - developerského projektu. Devín mal pôvodne zámer získať finančné prostriedky pre tento projekt emisiou komunálnych obligácií. Neskôr však od tohto zámeru upustil a finančné zabezpečenie získaval formou vystavovania zmeniek. Postupne došlo k vystaveniu vyše dvadsiatich zmeniek v hodnote 735 miliónov korún. Podnikateľský plán však stroskotal, výkup pozemkov pre projekt bol uskutočnený za neprimerane vysoké ceny, pričom sa tieto nepodarilo speňažiť s dodatočným ziskom. V spleti vydávaných zmeniek a nevýhodných krátkodobých pôžičiek spolu za milióny eur sa neukončili stavebné práce ani na prvých obytných domoch, po ktorých dnes ostal len obrovský dlh, z ktorého sa Devín nevie dostať.
