František Mikloško
BRATISLAVA - Sviečková manifestácia v roku 1988 bola začiatkom novej cesty, ktorá viedla k pádu komunistického režimu. Uviedol to dnes na tlačovej besede pri príležitosti 20. výročia manifestácie jej spoluorganizátor František Mikloško.
Osobne 10. marca ohlásil Národnému výboru Bratislava-Staré Mesto na 25. marca konanie zhromaždenia za menovanie katolíckych biskupov, úplnú náboženskú slobodu a úplné dodržiavanie občianskych práv v Československu. Význam manifestácie vidí Mikloško v tom, že obyčajní ľudia, veriaci, svojou statočnosťou môžu tvoriť veľké dejiny.
"Keď si pozrieme policajné videozáznamy a vidíme, že proti modliacim sa ľuďom v daždi, ktorí sa snažia stále zapaľovať sviečky, vystupuje polícia so psami, obuškami, vodnými delami, je to obrovský zážitok aj po 20 rokoch," dodal. Mikloško vzdal hold všetkým ľuďom, ktorí na námestí stáli a vydržali. Sviečková manifestácia znamenala istý začiatok, na ktorý sa jednoduchšie nadväzovali aktivity v roku 1989, povedal primátor Bratislavy Andrej Ďurkovský, tiež účastník manifestácie pred 20 rokmi.
Ján Čarnogurský poznamenal, že sviečkovou manifestáciou dejiny nezastali. "Dejiny pokračujú a sú vždy plné protikladov a nespokojnosti a chýb. Je potrebné, aby ľudia vždy, v každej chvíli bojovali za odstránenie tých nedostatkov a deformácií, ktoré sa odohrávajú práve teraz. Preto je potrebné, aby ľudia bojovali aj teraz," dodal.
Podľa riaditeľa Adalbert-Stiftung Krefeld Hansa Süssmutha spočíva význam manifestácie v tom, že bola veľkým príspevkom Slovenska v boji za slobodu a kľúčová udalosť v hnutí európskych národov za slobodu. Bola začiatkom vytvárania občianskej spoločnosti v tomto regióne, dodal. Účastníkov spomienkových akcií pozdravil Marián Šťastný, ktorý ako podpredseda Svetového kongresu Slovákov žiadal v decembri 1987 slovenské zahraničné organizácie o podporu myšlienky protestných manifestácií pred československými veľvyslanectvami.
"Sviečková manifestácia sa dnes stala neodmysliteľnou súčasťou dejín Slovenska v zápase o demokratický prejav slobôd vo všetkých oblastiach každodenného života občanov," napísal Šťastný. Pri príležitosti 20. výročia sviečkovej manifestácie zorganizovalo občianske združenie Hlbiny rad podujatí. V popoludňajších hodinách sa dnes uskutoční slávnostné kolokvium. O 16:30 bude v Dóme sv. Martina slávnostná bohoslužba, ktorej hlavným celebrantom bude bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský. O 17:45 bude z Dómu sv. Martina smerovať sviečkový sprievod k novému pamätníku pred kostolom Notre Dame. Po odhalení pamätníka sa na Hlavnom námestí uskutoční koncert, na ktorom zahrá Marián Varga a Bratislavský komorný orchester.
Na akcie sú pozvaní všetci, špeciálne nepozývali nikoho. Ako povedal člen prípravného výboru Peter Smolík, "celý čas sme sa veľmi vyhýbali akémukoľvek spolitizovaniu, dokonca sme zašli až tak ďaleko, že v Dóme sv. Martine sme nevyhradili jednu jedinú lavicu pre nikoho".
Bratislavská sviečková manifestácia z 25. marca 1988 vstúpila do dejín ako jeden z najvýznamnejších verejných prejavov odporu voči komunistickému režimu v bývalom Československu. Manifestáciu za náboženské slobody a ľudské práva zorganizovali ľudia z tajných a vtedajšou mocou prenasledovaných katolíckych spoločenstiev. Požadovali vymenovanie katolíckych biskupov pre neobsadené slovenské diecézy, úplnú náboženskú slobodu a tiež dodržiavanie ľudských práv. Tým pôvodne náboženské podujatie získalo širší občiansky rozmer.
Na polhodinovú manifestáciu na Hviezdoslavovo námestie v Bratislave prišlo približne 2000 ľudí, ďalšie tisíce boli v priľahlých uličkách. Manifestujúci vyjadrili svoj odpor horiacimi sviečkami a modlitbami. Štátna polícia reagovala násilím, proti manifestujúcim použila obušky a vodné delá. Desiatky ľudí, vrátane tých, ktorí sa v centre Bratislavy ocitli náhodou, zatkli a dlhé hodiny vypočúvali.
"Keď si pozrieme policajné videozáznamy a vidíme, že proti modliacim sa ľuďom v daždi, ktorí sa snažia stále zapaľovať sviečky, vystupuje polícia so psami, obuškami, vodnými delami, je to obrovský zážitok aj po 20 rokoch," dodal. Mikloško vzdal hold všetkým ľuďom, ktorí na námestí stáli a vydržali. Sviečková manifestácia znamenala istý začiatok, na ktorý sa jednoduchšie nadväzovali aktivity v roku 1989, povedal primátor Bratislavy Andrej Ďurkovský, tiež účastník manifestácie pred 20 rokmi.
Ján Čarnogurský poznamenal, že sviečkovou manifestáciou dejiny nezastali. "Dejiny pokračujú a sú vždy plné protikladov a nespokojnosti a chýb. Je potrebné, aby ľudia vždy, v každej chvíli bojovali za odstránenie tých nedostatkov a deformácií, ktoré sa odohrávajú práve teraz. Preto je potrebné, aby ľudia bojovali aj teraz," dodal.
Podľa riaditeľa Adalbert-Stiftung Krefeld Hansa Süssmutha spočíva význam manifestácie v tom, že bola veľkým príspevkom Slovenska v boji za slobodu a kľúčová udalosť v hnutí európskych národov za slobodu. Bola začiatkom vytvárania občianskej spoločnosti v tomto regióne, dodal. Účastníkov spomienkových akcií pozdravil Marián Šťastný, ktorý ako podpredseda Svetového kongresu Slovákov žiadal v decembri 1987 slovenské zahraničné organizácie o podporu myšlienky protestných manifestácií pred československými veľvyslanectvami.
"Sviečková manifestácia sa dnes stala neodmysliteľnou súčasťou dejín Slovenska v zápase o demokratický prejav slobôd vo všetkých oblastiach každodenného života občanov," napísal Šťastný. Pri príležitosti 20. výročia sviečkovej manifestácie zorganizovalo občianske združenie Hlbiny rad podujatí. V popoludňajších hodinách sa dnes uskutoční slávnostné kolokvium. O 16:30 bude v Dóme sv. Martina slávnostná bohoslužba, ktorej hlavným celebrantom bude bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský. O 17:45 bude z Dómu sv. Martina smerovať sviečkový sprievod k novému pamätníku pred kostolom Notre Dame. Po odhalení pamätníka sa na Hlavnom námestí uskutoční koncert, na ktorom zahrá Marián Varga a Bratislavský komorný orchester.
Na akcie sú pozvaní všetci, špeciálne nepozývali nikoho. Ako povedal člen prípravného výboru Peter Smolík, "celý čas sme sa veľmi vyhýbali akémukoľvek spolitizovaniu, dokonca sme zašli až tak ďaleko, že v Dóme sv. Martine sme nevyhradili jednu jedinú lavicu pre nikoho".
Bratislavská sviečková manifestácia z 25. marca 1988 vstúpila do dejín ako jeden z najvýznamnejších verejných prejavov odporu voči komunistickému režimu v bývalom Československu. Manifestáciu za náboženské slobody a ľudské práva zorganizovali ľudia z tajných a vtedajšou mocou prenasledovaných katolíckych spoločenstiev. Požadovali vymenovanie katolíckych biskupov pre neobsadené slovenské diecézy, úplnú náboženskú slobodu a tiež dodržiavanie ľudských práv. Tým pôvodne náboženské podujatie získalo širší občiansky rozmer.
Na polhodinovú manifestáciu na Hviezdoslavovo námestie v Bratislave prišlo približne 2000 ľudí, ďalšie tisíce boli v priľahlých uličkách. Manifestujúci vyjadrili svoj odpor horiacimi sviečkami a modlitbami. Štátna polícia reagovala násilím, proti manifestujúcim použila obušky a vodné delá. Desiatky ľudí, vrátane tých, ktorí sa v centre Bratislavy ocitli náhodou, zatkli a dlhé hodiny vypočúvali.
