BRATISLAVA - Poslanci Národnej rady (NR) SR pokračujú vo štvrtok ráno v rokovaní 60. schôdze preberaním návrhov z dielne rezortu vnútra. Jedným z nich je aj novela zákona o azyle. Žiadatelia o azyl by mohli mať podľa navrhovanej legislatívy prístup na trh práce už šesť mesiacov od začatia konania o udelenie azylu.
V súčasnosti platí deväťmesačná lehota. Mali by mať tiež nárok na zabezpečenie sociálneho, psychologického poradenstva a kurz kultúrnej orientácie. Novelizácia zákona o Policajnom zbore zase prináša zmeny v organizácii Policajného zboru, zrušenie menoviek na rovnošatách policajtov či úpravu oprávnení a donucovacích prostriedkov pri ochrane života, zdravia a majetku.
Popoludní je na programe tradičná Hodina otázok a po nej návrhy z dielne ministerstva hospodárstva, medzi nimi napríklad legislatívny balík v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia. Podľa schváleného programu majú tiež poslanci vo štvrtok opakovane voliť komisárku pre deti. Na post kandiduje Mária Vargová a poslankyňa za OĽANO Katarína Hatráková.
Uznávanie dokladov o vzdelaní mimo Európy by sa mohlo zjednodušiť
Proces uznávania dokladov o vzdelaní mimo Európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania by sa mohol zjednodušiť. Vyplýva to z novely zákona o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR vo štvrtok posunuli do druhého čítania. "Zároveň sa odstraňuje požiadavka na predkladanie tzv. potvrdenia o akreditácii v konaní o uznaní dokladu o vzdelaní s tým, že sa navrhuje nevyžadovať ho v tomto konaní. Vzhľadom na uvedené sa navrhovanými zmenami zjednoduší režim uznávania dokladov o vzdelaní zo zahraničia," doplnili autori v dôvodovej správe.
Odstrániť by sa malo napríklad predkladanie potvrdení o oprávnení vzdelávacej inštitúcie poskytovať vysokoškolské vzdelanie v treťom štáte v záujme znižovania administratívnej záťaže. Požiadavka na predkladanie potvrdenia o oprávnení vzdelávacej inštitúcie poskytovať príslušné vzdelanie je podľa predkladateľov nadbytočná. Argumentujú aj tým, že vzhľadom na medzinárodné dokumenty si strany vzájomne poskytujú informácie o vzdelávacích inštitúciách.
Zmeny majú reflektovať aj na plán obnovy a odolnosti napríklad v oblasti lákania a udržania talentov z dôvodu zvýšeného počtu žiadateľov o uznanie dokladov o vzdelaní z tretích štátov, ktorí majú záujem len o uznanie dosiahnutého stupňa vysokoškolského vzdelania bez porovnávania obsahu a rozsahu.
"Vzhľadom na to, že právna úprava pri týchto dokladoch o vzdelaní umožňovala uznanie len v príslušných študijných odboroch na vysokých školách v SR, absentuje zjednodušený systém uznávania len stupňa vysokoškolského vzdelania. Preto sa navrhuje rozšírenie pôsobností ministerstva na uznanie stupňa vysokoškolského vzdelania, ktorým sa zabezpečí uznanie dokladov o vzdelaní – vysokoškolských diplomov z celého sveta," píše sa v predkladacej správe. Novela by mohla v prípade schválenia nadobudnúť účinnosť od 1. júna 2022. Ráta aj s prechodnými ustanoveniami. Relevantné konania začaté a neskončené pred jej účinnosťou by sa mohli dokončiť podľa doterajších predpisov.
Pravidlá pri dopravnej nehode a škodovej udalosti by sa mohli upraviť
Udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej dôjde len k hmotnej škode v akejkoľvek výške na niektorom z vozidiel, sa nebude považovať za dopravnú nehodu, ale len za škodovú udalosť. Vplýva to z novely zákona o cestnej premávke, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli do druhého čítania.
Zo zákona by sa mohlo vypustiť ustanovenie, podľa ktorého je dopravná nehoda udalosť v cestnej premávke, pri ktorej "na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona". "Hmotná škoda prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona (teda 3990 eur) je z hľadiska hospodárskeho a ekonomického vývoja od roku 2009 prekonaná," uviedli predkladatelia v dôvodovej správe.
Zmenou legislatívy by sa malo podľa slov predkladateľov návrhu umožniť účastníkom škodovej udalosti plne využiť právo si vec vybaviť cestou náhrady škody prostredníctvom poisťovne. A to aj bez prítomnosti policajta na mieste. Má sa tak odstrániť zbytočné blokovanie a obmedzovanie plynulosti cestnej premávky až do príchodu policajta. "Ak by niektorý z účastníkov takejto škodovej udalosti trval na príchode policajta na miesto udalosti a policajt zistí, že sú splnené všetky zákonné podmienky pre škodovú udalosť, nebude potrebná rozsiahla dokumentácia danej udalosti ako dopravnej nehody," doplnili. Novela by mohla nadobudnúť účinnosť od 1. júna 2022.
Poskytovanie príspevku pri narodení dieťaťa by sa malo upraviť
Nastavenie právnej úpravy poskytovania príspevku pri narodení dieťaťa by sa mohlo korigovať. Vyplýva to z návrhu zákona o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí, ktorý vo štvrtok posunulo plénum Národnej rady (NR) SR do druhého čítania. Predkladatelia poukázali na to, že v súčasnosti, ak žena spontánne potratí vo vyššom štádiu tehotenstva, berie sa to na účel výplaty príspevku pri narodení dieťaťa ako pôrod. "Takže sa stáva, že žena má druhé živo narodené dieťa, ale vyšší príspevok pri narodení už nedostane, lebo predtým mala napríklad dva spontánne potraty, a tým pádom je to už jej štvrtý pôrod," skonštatovali.
Zvýšený príspevok pri narodení sa podľa súčasnej právnej úpravy poskytuje iba na prvé tri pôrody. "Za mŕtvo narodené deti dostala žena 151,37 eura, ak si o to požiadala. Tak to bude do 31. marca 2022, a potom začne platiť už schválená novela, ktorá už nerozlišuje medzi živo a mŕtvo narodenými deťmi," podotkli. Podľa nich to znamená, že či sa dieťa narodí živé alebo mŕtve, matka bude mať nárok na 829,86 eura na prvé tri deti, na štvrté a ďalšie 151,37 eura.
Ani to však predkladatelia nepovažujú za ideálne. Poukazujú na prípady matiek, ktoré pri pochovávaní svojho dieťaťa z etických a osobných dôvodov odmietali žiadať o príspevok pri narodení. Navrhujú preto, aby sa príspevok pre mŕtvo narodené dieťa vrátil na 151,37 eura a vyšší príspevok by sa vzťahoval iba na prvé tri živo narodené deti. Účinnosť navrhujú na 1. júna 2022.
Žiadatelia o azyl budú mať prístup na trh práce už po pol roku
Žiadatelia o azyl majú mať prístup na trh práce už šesť mesiacov od začatia konania o udelenie azylu. V súčasnosti platí deväťmesačná lehota. Mali by mať tiež nárok na zabezpečenie sociálneho, psychologického poradenstva a kurz kultúrnej orientácie. Vyplýva to z novely zákona o azyle, ktorú vo štvrtok schválili poslanci Národnej rady (NR) SR. Rovnako sa zavádza aj mesačný príspevok pre osoby s medzinárodnou ochranou vo výške 1,75-násobku životného minima, ktorý by mohli čerpať počas šiestich mesiacov.
"Cieľom predloženého návrhu zákona je systémovo upraviť prvotnú integráciu azylantov a cudzincov, ktorým bola poskytnutá doplnková ochrana, ako aj iné ustanovenia zákona o azyle vzhľadom na poznatky a potreby aplikačnej praxe a zosúladenie právneho poriadku Slovenskej republiky s právom Európskej únie," uviedlo Ministerstvo vnútra SR v predkladacej správe.
Uprednostniť sa má tiež posudzovanie a poskytovanie doplnkovej ochrany z dôvodu vážneho bezprávia pred udeľovaním azylu na účel zlúčenia rodiny, ale aj pred udeľovaním azylu z humanitných dôvodov. Zaviesť sa má aj tzv. dlhodobá priepustka. Ide o dobu, na ktorú sa žiadateľovi povolí pobyt mimo pobytového tábora.
