MIMORIADNE Na Slovensku bude pôsobiť do 2100 vojakov Severoatlantickej aliancie

Prítomnosť vojakov podporili všetci poslanci SaS, Sme rodina, Za ľudí i členovia klubu OĽANO okrem Milana Kuriaka, ktorý bol proti. Za boli aj nezaradení poslanci pôsobiaci v mimoparlamentnom Hlase-SD. Poslanci Smeru-SD sa zdržali až na Jaroslava Bašku, ten návrh podporil. Klub ĽSNS a odídenci z tohto klubu návrh nepodporili.

Slovenskú jednotku má tvoriť do 600 českých, do 200 holandských, do 100 poľských a slovinských, do 400 amerických a do 700 nemeckých vojakov. Počet príslušníkov ozbrojených síl súvisí aj s technikou, ktorú budú vojaci pri zabezpečovaní obrany SR obsluhovať a ktorá doplní vybrané nedostatkové spôsobilosti Ozbrojených síl SR. Ide napríklad o systém protivzdušnej obrany Patriot či možné nasadenie radarovej techniky Sentinel.

Posilnená predsunutá prítomnosť NATO na Slovensku sa zriaďuje od 15. marca

Posilnená predsunutá prítomnosť sa na Slovensku zriaďuje od 15. marca. "Cieľom je demonštrácia súdržnosti a deklarovanie pripravenosti brániť sa spoločne proti akejkoľvek hrozbe. Členské štáty NATO aj touto aktivitou potvrdzujú, že prípadný útok na jedného člena bude považovaný za útok na všetkých," uviedla ešte pred časom hovorkyňa Ministerstva obrany SR Martina Kovaľ Kakaščíková.

Mnohonárodné bojové skupiny v rámci tzv. posilnenej predsunutej prítomnosti (eFP) NATO vznikli ako odstrašujúci nástroj Aliancie v reakcii na anexiu Krymu. Sídlia v Poľsku, Litve, Lotyšsku a Estónsku. Po útoku Ruska na Ukrajinu sa členské štáty Aliancie zhodli na zriadení mnohonárodných bojových skupín eFP pozdĺž celého východného krídla NATO vrátane Rumunska, Bulharska, Maďarska a tiež Slovenska.

"Viac ako ústavná väčšina NR SR vie, čo je zodpovednosť, vie, kde je sever a vie, že NATO je tu práve na to, aby zaistila obranu a bezpečnosť celého svojho územia," uviedol minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) po hlasovaní. Za podporu eFP sa poďakoval aj poslancom opozície. Ozrejmil, že na základe rozhodnutia parlamentu sa v najbližších dňoch začne s umiestňovaním vojakov, ako prví by mali prísť českí, následne nemeckí a holandskí vojaci. V prvom kole by podľa jeho slov mohlo prísť približne 1200 až 1300 vojakov. Odmieta argumenty Smeru-SD, že SR nie je konfliktom na Ukrajine bezprostredne ohrozená, a preto nepotrebujeme prítomnosť aliančných vojsk. Podčiarkol, že nemôžeme čakať na to, kým nás niekto napadne a musíme sa pripraviť na všetky možné scenáre.

Poslanci Smeru-SD nevidia dôvod na prítomnosť vojsk 

Poslanci Smeru-SD podľa ich šéfa Roberta Fica nevidia dostatočné bezpečnostné dôvody, pre ktoré by prítomnosť vojsk NATO podporili. Odvolávajú sa na ubezpečenia najvyšších ústavných činiteľov SR, že Slovenská republika nečelí žiadnemu bezprostrednému ohrozeniu. "Smer-SD jednoznačne vyhlasuje, že v prípade bezprostredného ohrozenia SR bude podporovať aktívnu spoluprácu s ostatnými členskými štátmi NATO a podporí aj návrh na prítomnosť OS členských štátov NATO na území SR," skonštatoval Fico na tlačovej konferencii po hlasovaní.

Slovenská republika by mohla mať štyri nové vojenské zastúpenia

Slovenská republika by mohla mať nové vojenské zastúpenia v Maďarsku, Lotyšsku a dve v Nemecku. Zrušiť by sa mohlo zastúpenie v tíme pre integráciu síl NATO v Litve. Upraviť by sa mali aj celkové počty vojakov v štruktúrach vojenského zastúpenia. Vyplýva to z návrhu Ministerstva obrany (MO) SR na aktualizáciu vojenského zastúpenia SR pri orgánoch NATO a Európskej únie, ktorý v utorok odsúhlasila Národná rada (NR) SR.

"Predmetná aktualizácia vojenského zastúpenia sa navrhuje v nadväznosti na zmeny v globálnom bezpečnostnom prostredí, pričom odráža potreby Slovenskej republiky v procese implementácie transformačných zmien, platných medzinárodných záväzkov SR voči partnerom v NATO a EÚ," zdôvodnil rezort. Navrhovanými zmenami reaguje aj na adaptáciu veliteľskej štruktúry NATO, implementáciu Globálnej stratégie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ a bilaterálne dohovory s partnermi.

Premiér to považuje za najlepšie riešenie

Schválenie prítomnosti spojeneckých vojakov na území Slovenska je najlepším krokom, aký mohli všetci verejní zástupcovia pre bezpečnosť občanov Slovenska spraviť. Na sociálnej sieti to uviedol predseda vlády SR Eduard Heger (OĽANO).

Prezidentka prítomnosť vojsk NATO na Slovensku považuje za zodpovedné riešenie 

Posilnenie vlastnej obranyschopnosti prostredníctvom kolektívnej bezpečnosti garantovanej štátmi Severoatlantickej aliancie považuje prezidentka SR Zuzana Čaputová za zodpovedné a nevyhnutné riešenie. Uviedla to v utorok večer na sociálnej sieti.

"Ruské politické vedenie vojensky zaútočilo na Ukrajinu, ale má neprijateľné nároky aj voči iným štátom vrátane Slovenska. V oficiálnych požiadavkách Kremľa z decembra minulého roka stojí, aby sa bývalé komunistické krajiny, ktoré vstúpili do Severoatlantickej aliancie, vzdali svojho práva prijať pomoc od spojencov bez súhlasu Ruska," povedala hlava štátu. V praxi by to podľa nej znamenalo, že záväzok Severoatlantickej aliancie, prísť nám na pomoc v čase krízy, by sa stal iba prázdnym sľubom. "Brať na ľahkú váhu takéto nároky, vnímam ako neprípustné bezpečnostné riziko pre Slovensko, najmä ak ich počujeme od predstaviteľov krajiny, ktorá len pred troma týždňami bezdôvodne napadla svojho suseda," poznamenala. Rusko podľa nej považuje susedné krajiny za sféru svojho vplyvu a pokiaľ by Vladimir Putin vojensky ovládol Ukrajinu, na východnej hranici Slovenska by sme susedili s Ruskom.