BRATISLAVA – Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré by uzavretím plynového kohútika z Ruska výrazne utrpeli. Popri Maďarsku, Česku, Lotyšsku a Nemecku aj u nás 20 percent konečnej spotreby energie závisí od ruského plynu, upozorňujú analytici spoločnosti Euler Hermes.
Ani pre Európu ako celok nebude ľahké zaobísť sa bez dovozu plynu z Ruska. Predstavuje takmer 36 % celkových dodávok plynu do EÚ. Množstvo ohrozenej energie v celej EÚ v dôsledku vojenského konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou experti Euler Hermes odhadujú na takmer 10 % konečnej spotreby.
Európa má zásoby približne na mesiac, treba ich doplniť
Z krátkodobého hľadiska má Európa podľa prepočtov zásoby približne na jeden mesiac, čo by jej vďaka relatívne miernej zime malo vystačiť do konca vykurovacej sezóny. Pred budúcou zimou však bude treba doplniť zásoby. „To si vyžaduje výrazné zvýšenie dovozu z iných krajín, zvýšenie dodávok iných energetických substitútov a/alebo zníženie dopytu po plyne, t. j., po zemnom plyne, ako aj elektrine a teple zo zemného plynu,“ uviedol Peter Mucina zo spoločnosti Euler Hermes.
Slovensko patrí k tým krajinám, ktoré sú najviac závislé na ruskom plyne. Ohrozených máme až 26 % kumulatívnej spotreby energie. Horšie je na tom Maďarsko (33 %) a tesne za nami je Česká republika (24 %).
Ceny by mohli vzrásť
V scenári, v ktorom Rusko ukončí dodávky plynu do Európy, aj keď sa tak nestalo ani počas vrcholiacej studenej vojny, by cena zemného plynu mohla v najbližších mesiacoch dosiahnuť až 200 EUR/MWh. So sezónnosťou a určitou konsolidáciou cien by priemerné ceny za rok 2022 mohli byť celkovo na úrovni približne 150 EUR/MWh.
Nie je však jednoduché ani nájsť nového dodávateľa plynu. Napriek predbežným pokusom USA a EÚ hľadať pohotovostné plány diplomatickou cestou s inými producentmi (t. j. Katarom, Alžírskom), bude získavanie dodatočných objemov náročné.
Okrem toho, viac ako 80 % skladovacej kapacity bolo navrhnutých tak, aby sa zemný plyn udržiaval v plynnej forme, čo znamená, že kontinent sa bude musieť spoliehať na dodávateľov pripojených k súčasnej sieti EÚ. Tá je obmedzená na niekoľko krajín. Prístavné terminály, ktoré môžu prijímať, skladovať a splyňovať LNG, sú tiež obmedzené a nemožno ich postaviť cez noc, pretože si vyžadujú špeciálnu infraštruktúru s chladiacimi kapacitami, atď.
Európa potrebuje akčný plán
Peter Mucina zdôrazňuje, že v tejto súvislosti je ďalšou možnosťou zníženie spotreby plynu na výrobu elektriny vzhľadom na to, že „elektrina získaná z rôznych výrobných technológií je homogénnym a zameniteľným produktom, ktorý možno ľahko prerozdeľovať v rámci Európy“.
V tejto súvislosti Európa potrebuje ambiciózny a koordinovaný akčný plán na zabezpečenie energetickej bezpečnosti na budúcu zimu. Opätovné získanie energetickej suverenity si vyžaduje záväzok rozšíriť výrobu obnoviteľnej energie v EÚ o 1 exajoule (278 TWh) ročne alebo o objem dovozu ruského plynu počas šiestich rokov. To by si vyžadovalo ročné investície vo výške 170 miliárd EUR alebo 1,3 % HDP EÚ. Euler Hermes navrhuje napríklad aj pridať 44 TWh ročne pre najväčšieho prispievateľa, Nemecko, čo je v súlade so strednodobými cieľmi ohlásenej revízie nemeckého zákona o obnoviteľnej energii.
V strednodobom horizonte možno energetickú medzeru vyplniť pri rozumných nákladoch obnoviteľnou energiou. „Ak budú pretrvávať súčasné úrovne cien fosílnej energie a budeme očakávať, že nestálosť cien fosílnej energie zostane vysoká, obnoviteľné zdroje energie sú najlacnejšou možnosťou dodávky energie a prvou voľbou na podporu energetickej samostatnosti v EÚ.“ Na čele tak má byť Nemecko s 0,16 exajoula dodatočnej energie z obnoviteľných zdrojov ročne, čo je v prepočte 44 TWh.