Ľady sa prelomili. Hoci stojí každý na druhom brehu rieky (aj republiky), stretli sa, aby spolu otvorene a miestami aj ostro diskutovali. O ochrane prírody i rozvoji cestovného ruchu. Najuznávanejší ochranár, náčelník Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, Juraj Lukáč a známy podnikateľ v oblasti cestovného ruchu Igor Rattaj.
Ten ochotne sadol do auta a meral 6-hodinovú cestu až na poľsko-slovenskú hranicu, do dediny Balnica, ktorá bola v roku 1946 presídlená. Dnes je tam len úzkokoľajka, bývalá vlaková stanica prerobená na nocľaháreň a malý zrub. Všade okolo bukový prales, jedna úzka cestička a sneh až po kolená. A ticho, žiadny signál, len divočina. Vlčie hory.
Skromné prostredie, kde vlky dávajú dobrú noc, sa na pár hodín zmení na štúdio, v ktorom sa odohrá dlho očakávaný rozhovor. Otázka je, kto sa do koho viac zahryzne. VLK do developera alebo naopak?
„Dúfal som, že neprídete, “ zavtipkoval Juraj Lukáč hneď pri podávaní rúk, len krok od slovenskej prírodnej rezervácie Udava. Pre známeho ochranára bežná trasa z Osadného, kde žije. Aj v deň stretnutia prešiel štrnásť kilometrov cez hustý les, spoločnosť mu robil verný Fliačik, ktorému v žilách koluje vlčia krv po predkoch. „V podstate som prehral, chcel som sa tejto debaty zbaviť. Teraz sa musíme rozprávať,“ dodal pobavene cestou hustým lesom do dreveného zrubu. „Už dlho chcem verejnú debatu s niekým, koho považujem za ochranára telom a dušou. V mojich očiach ste skutočný ochranár, lebo nie každý, kto kričí o ochrane prírody, to myslí úprimne,“ vysvetľuje šéf TMR.
„Teraz neviem, či ste mi nepodkúrili,“ cúvne o krok J. Lukáč.
„Ja už som vám podkúril tým, že som sem prišiel... Na koniec sveta...“
„My máme stáť na dvoch stranách barikády. Vždy je to podozrivé, keď sa ochranár stretáva s developerom.“
Igor Rattaj namieta: „Existujú riešenia, ako skĺbiť zjazdovky a rezervácie. Aj my podporujeme 10% bezzásahového územia, o ktoré bojujete. Rezervácie, kde sa nebude ťažiť, poľovať ani lyžovať. V tom sa zhodneme,“ dodal.
„Viete, čo mi prekáža?,“ zamyslel sa J. Lukáč. „Robia z vás zločinca, ktorý ničí prírodu, ale ľudia, ktorí vám za to platia, prečo ich nikto neoznačuje za ničiteľov? Oni si tam zaplatia hotel a lyžovačku, s nimi sa treba rozprávať, lebo keby ste tu neboli vy, tak niekto iný, kto prevádzkuje zjazdovky. A my hovoríme, nech sa to potom nevolá národný park... Žiadali sme, aby napríklad Demänovská dolina bola vyčlenená z národného parku. Pretože veľká biznis hodnota hotelov je práve o tej nálepke – Príďte na wellness do národného parku.“
Šéf TMR pokrúti hlavou a uvedie štatistiky: „Viete, koľko máme zjazdoviek v TANAPe? Jedno percento! Tatry, Ždiar, Zuberec dokopy predstavujú jedno percento národného parku, ktoré využívame pre turistický ruch. Keby sme to jedno percento vyškrtli, národný park nepríde takmer o žiadnu plochu. Tu sa zhodujeme.“
Pozrite si nový diel podcastu Rattata.
Pokračovanie budúci týždeň...
