BRATISLAVA - Už teraz je jasné, že dopad konfliktu na Ukrajine bude mať tvrdý dôsledok aj pre zvyšok sveta. My sme sa dvoch renomovaných ekonomických analytikov spýtali, na čo konkrétne sa máme ako Slováci a Európa pripraviť a v akej kondícii teraz zostane Rusko ako štát, na ktorý boli uvalené sankcie zo všetkých kútov sveta. Vedia sa z toho ekonomicky pozviechať? Aj na toto sme dostali odpovede.
archívne video
Na naše otázky odpovedal ekonomický a bankový analytik zo spoločnosti J&T Stanislav Pánis (SP) a druhý analytik zo spoločnosti FinGO.sk František Burda (FB).
1. Čo ekonomicky spôsobuje konflikt na Ukrajine a aký to bude mať vplyv na Európu?
SP: Konflikt bude spomaľovať ekonomický rast a zvyšovať inflačné tlaky. Hlavným negatívnym kanálom ukrajinskej krízy na ekonomiku Európy sú vyššie ceny energií a komodít vrátane poľnohospodárskych, keď trhy započítavajú riziko zníženia či prerušenia ich dodávok z Ruska. Nazvime to negatívny ruský ponukový šok. Ďalším kanálom je obmedzenie či úplne prerušenia zahraničného obchodu s Ruskom v dôsledku sankcií či etického postoja firiem, ktoré prerušujú väčšinu ruského biznisu. Tretím kanálom je prostredie zvýšenej ekonomickej neistoty, čo bude podkopávať investičnú aktivitu či spotrebu. V negatívnom čiernom scenári by konflikt mohol dokonca vyústiť do recesie v Európe s mimoriadne vysokou infláciou.
FB: Vojnový konflikt na Ukrajine ekonomicky poškodzuje vývozcov a dovozcov na obidvoch stranách. Rovnako budeme svedkami poklesu ziskov nadnárodných spoločností, ktoré svoje prevádzky zatvorili alebo ich prevádzku prerušili. Drahé suroviny, ropa a plyn nám ešte viac zvýšia infláciu a budeme mať hlbšie do peňaženky. No žiadny konflikt netrvá večne, preto sa treba pozerať aj dopredu a vidieť obnovu Ukrajiny ako príležitosť, ktorá môže pomôcť celosvetovému rastu.
2. Ako by mala ekonomicky postupovať Európa počas tejto vojny? Ako vidíte aktuálny stav v oblasti sankcií?
SP: Z ekonomického hľadiska by pre Európu bolo najlepšie, ak by žiadne sankcie na Rusko neboli uvalené. Opakujem ide o čistý ekonomický pohľad, ktorý neberie do úvahy politické či morálne hľadiská. Tie aktuálne z úplne pochopiteľných dôvodov ruského napadnutia Ukrajiny prevážili a preto bola Kremľu vyhlásená ekonomická vojna, ktorá vyústi do hlbokej recesie miestnej ekonomiky a vysokej inflácie. Vzhľadom na ekonomické väzby nemožno uvaliť sankcie proti Rusku, ktoré by sa nedotkli a nepoškodili nejakým spôsobom aj samotnú Európu. Platí pritom, že čím budú sankcie tvrdšie, tým sa viac negatívne sa dotknú aj Európy. Najtvrdšími sankciami by bolo embargo na dovoz ruských komodít na čele s plynom, za ktorý EÚ stále platí rádovo 700- miliónov dolárov denne. To by však vyústilo do značnej recesie v EÚ, keďže najmä dodávky ruského plynu nemožno rýchlo a v plnej miere nahradiť.
FB: Pokiaľ sa ešte dá, je potrebné uvádzať ďalšie sankcie. Sankcie, ktoré ešte viac obmedzia tok peňazí do Ruska a Bieloruska. Je dôležité, aby ich peniaze neslúžili na financovanie zbrojenia a zabíjania nevinných ľudí. Ich účel má byť predsa iný a môžu tiecť na dôchodky, zdravotníctvo, školstvo a podobne.
3. Aké možnosti „ekonomického pozviechania sa“ z tohto konfliktu má aktuálne Rusko? Čo ich čaká?
SP: Sankcie voči ruskej ekonomike, ktoré boli prijímané vo viacerých krokoch sú mimoriadne tvrdé, keď sa dotkli dokonca aj zmrazenia aktív ruskej centrálnej banky či odpojenia, hoci nie úplného, od platobného systému SWIFT.
Lokálne hospodárstvo bude izolované od podstatnej časti globálneho finančného systému a medzinárodnej ekonomiky, čo vyústi do finančnej krízy, ktorá sa preleje do hlbokej ekonomickej recesie. Kolaps bude mať podobné parametre aké zažilo Rusko počas krízy v roku 1998 alebo počas globálnej finančnej krízy na prelome rokov 2008 a 2009. Prvé odhady poklesu HDP v tomto roku sa pohybujú na úrovni vysokého jednociferného čísla pravdepodobnejší je však dvojciferná kontrakcia, pričom bude sprevádzaná dvojcifernou infláciou, ktorá by mohla dosiahnuť aj 15-20 percent. Príde tak k skokovitému masívnemu poklesu životnej úrovne. Život bežných ľudí bude čoskoro sprevádzaný drastickým zdražovaním tovarov a služieb, a to nielen luxusných, ale aj úplne základných a ich nedostatkom či nedostupnosťou. Drvivá väčšina západných firiem totiž prerušuje akýkoľvek biznis s Ruskom či operácie v tejto krajine. Súčasne predpokladáme, že Rusko defaultne na zahraničný dlh. Aj keby malo na jeho zaplatenie, urobí tak už len z princípu, pôjde o odvetu za uvalenie sankcií.
FB: Rusko čaká veľmi ťažké obdobie, aj oni podľahli globalizácii a množstvo produktov, náhradných dielov dovážali. Je to silný národ, vie sa zaprieť a vydrží. No jeho životná úroveň poklesne a nebudú mať k dispozícii mnoho toho, čo teraz môžeme využívať aj my na Slovensku.
4. Môže sa Rusko spoľahnúť ešte na Čínu ako svojho ekonomického záchrancu?
SP: Toto je skôr politologická otázka, ku ktorej sa ako ekonomický analytik nemôžem/nechcem vyjadriť. Každopádne ani užšie obchodné prepojenie s Čínou v najbližších rokoch úplne ekonomicky nevykompenzuje odrezanie Ruska od západu.
FB: Toto je tenký ľad a aj keď sa zdá, že ich vzťahy sú na dobrej úrovni, nemusí to tak byť. Aj jedna aj druhá strana na seba vzájomne dáva pozor. Ale je pravdou, že Čína môže pohltiť veľké množstvo vývozu z Ruska.
5. Väčšina sveta je momentálne minimálne v ekonomickej vojne s Ruskom a uvalených bolo množstvo sankcií. Ako dlho by tieto sankcie mohli trvať? Za akých okolností by od nich západné štáty vedeli upustiť?
SP: Na to sa musíte spýtať politikov.
FB: Väčšina sveta zaspala už v roku 2014 po anektovaní Krymu, už vtedy mali politici, ekonómovia, vedci uvažovať, ako sa zbavíme závislosti na fosílnych palivách. Už vtedy sme mali mať plán B, plán, ktorý by nedopustil, aby nás niekto vydieral. Plán, ktorý by pomohol životnému prostrediu a spomalil by globálne otepľovanie. Teraz sa svet prebral a má možnosť napraviť svoje chyby. Myslím, si, že pretečie ešte veľa vody, kým sa zabudne čo sa stalo. A hlavne musí dôjsť k výmene celej garnitúry v Rusku, pretože už nie sú partnermi a myslím, že im už len málo svetových politikov dôveruje.
6. Je Rusko v niektorých surovinách skutočne nenahraditeľné? Napríklad v oblasti nerastných surovín?
SP: Hoci podiel Ruska na svetovom HDP bol necelé dve percentá, ide o významného komoditného výrobcu s 10- percentným podielom na globálnej produkcii ropy, pšenice, priemyselných či drahých kovov a s takmer s takmer 20 percentným podielom na produkcii plynu. Plyn z Ruska má pritom až 40-percentný podiel na celkovej európskej spotrebe. Je extrémne ťažké a ekonomicky nákladné nahradiť dovozy niektorých komodít z Ruska, minimálne z krátko až strednodobého hľadiska. Platí to najmä o plyne.
FB: Rusko je neuveriteľne veľká krajina s niekoľkými časovými pásmami a má množstvo surovín. Svet je ešte väčší a suroviny nájdeme aj inde, len prevoz týchto surovín nie je jednoduchý a môže ich cenu zvýšiť. Tiež treba vybudovať novú infraštruktúru a napríklad bane, železnice, prístavy a podobne.
